Dočítala som sa o vás, že ste absolvovali gymnázium v Bratislave, no detstvo ste prežili v Žiline. Čo alebo kto vás pritiahol do hlavného mesta?
Dôvod bol úplne jednoduchý – moja mamina dostala pracovnú ponuku v Bratislave, tak sme sa presťahovali. Žilina však stále žije v mojich spomienkach a rada sa do nej vraciam. Na jar som sa tu stretla so svojimi čitateľmi v krajskej knižnici. V príjemnej rodinnej atmosfére sme sa porozprávali nielen o mojich knihách, ale aj o súčasnom živote v Žiline.
Chceli ste byť spisovateľkou už od malička?
Ku knižke som mala vždy blízko, ale písanie sa vo mne formovalo postupne. Na chuť som mu ale prišla až počas štúdií, kedy som si začala do veľkého žltého zošita zapisovať rôzne postrehy zo života. Dodnes ten zošit mám, a práve poznámky v ňom ma viedli k napísaniu prvých poviedok.
Akých spisovateľov ste obľubovali v tínedžerskom veku a akých teraz?
Mojou obľúbenou autorkou bola Klára Jarunková. Jej rozprávky a neskôr dievčenské romány mi v tom čase boli veľmi blízke a poskytli mi odpovede na moje otázky. Najmä jej dielo Jediná. V podstate aj teraz ostávam verná tomuto žánru, len už sú to ženské romány. Čítanie o milostných peripetiách, životnom postavení a potrebách žien, ich citové prežívanie, túžby, či problematika vzťahov, v akých sa ocitajú, je pre mňa príjemným osviežením. No rada si prečítam aj serióznu literatúru, špionážne trillery či sci-fi, teda pôvodne mužské témy.
Máte nejakú obľúbenú knižnú postavu?
Milujem rozmarnú Holly Golightlyovú z Raňajok u Tiffanyho od Trumana Capotu. Tento román mám aj v niekoľkých svetových jazykoch.
Aké pocity vami prebiehali pri vychádzaní vašej debutovej knižky?
Uspokojenie, ale aj nepokoj. Pokým kniha nevyšla, neuvedomila som si pocity, ktoré s tým súvisia. Na jednej strane je ten dobrý pocit, že ste si splnili sen, dosiahli niečo, ale na druhej strane sú tu vždy obavy, či sa bude kniha čitateľkám páčiť, či si nájde svoje miesto v ich knižnici. Rozmýšľate, čo ste mohli napísať inak, lepšie... Je to veľká zodpovednosť.
V ktorej časti dňa sa vám najlepšie píše?
Najradšej píšem, keď som sama a nikto ma pri tom neruší. V duchu sa prenesiem do atmosféry mojej knihy, vymýšľam si rôzne situácie, rozhovory. Vžívam sa do svojich postáv, predstavujem si, čo si myslia, počujem ich smiech, plač, cítim ich radosť a neraz aj sklamanie.
Máte aj nejakú inú silnú vášeň okrem písania?
Mám rada prírodu a prechádzky s naším staručkým kokeršpanielom Hugom sú pre mňa tým najkrajším relaxom.
Akú emóciu bude mať podľa vás čitateľ pri vašej novej knižke Striptíz duší?
Dúfam, že vzbudí najmä zvedavosť a chuť dozvedieť sa, ako to všetko skončí. Pretože príbeh je odrazom skutočnosti. Potvrdzuje, že náhoda môže zničiť všetko, čo bolo a ešte len bude. Je to príbeh o štyroch jedinečných ženách, každá z nich je iná, no osud si s nimi zahrá nevšednú hru. Eva po tom, ako sa jej rozpadne vízia šťastného vzťahu s prelietavým Karolom, opúšťa malomesto a s pomocou dávnej priateľky začína nový život v Bratislave, kde si však ešte viac uvedomuje svoju osamelosť. Ďalšou postavou je Klaudia, ktorá sa nemôže sťažovať na partnera, ale i tak, alebo možno preto, podľahne dávnej láske, stále šarmantnému záletníkovi Edovi. Tento nezáväzný flirt jej skomplikuje vzťah nielen s manželom, ale aj s najlepšou kamarátkou. Trápení jej pribúda rovnako rýchlo ako nechcených tajomstiev. Soňa sa zas od manželovej tragickej smrti nevie oslobodiť od pút minulosti, straší ju stuha zo smútočného venca od neznámej ženy a snaží sa vypátrať pravdu. No a Emília žije len svojimi snami.
Pri akej záľube sa vidíte o 20 rokov?
Neviem, nikdy som nad tým nepremýšľala. Verím však, že si budem čítať knihy a užívať si šťastný dôchodok po boku s milovaným mužom.
Petra Vörösová
Snímka archív spisovateľky
