Každý už počul, že i chodec je účastníkom cestnej premávky. Táto vzletná fráza neznamená len to, že pre chodcov platia určité pravidlá, ale i podstatný fakt – aj chodec môže byť v prípade porušenia svojich povinností pokutovaný. Rozhodne vás nechceme strašiť pokutami, zámerom je najmä zvýšiť bezpečnosť a odstrániť občasný chaos, ktorý panuje na našich cestách a chodníkoch pre neznalosť.
Chodec nie je len osoba, ktorá sa pohybuje pešo. Chodcom je aj osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel alebo vedie zviera.
Najmä korčuliari v tejto súvislosti často idú po nesprávnej strane cesty. Ak sa na bicykli veziete, vzťahujú sa na vás odlišné pravidlá. Ako cyklista na priechode pre chodcov nemáte prednosť a na chodníku nemáte čo hľadať, keďže po ňom smú na bicykli jazdiť len osoby mladšie ako 10 rokov. Ostatní na chodníku musia svojho dvojkolesového tátoša jedine tlačiť. Na chodníku sa však môžete viezť na kolobežke, kolieskových korčuliach alebo lyžiach, a to spôsobom, ktorý neohrozuje ostatných chodcov.
Chodci majú chodiť najmä po chodníku a chodia po ňom vpravo. Tak isto sa prechádza aj po priechode pre chodcov. Isto vás nikto nebude napomínať, ak sa pozriete na výklad obchodu po svojej ľavej ruke (to je tá, ktorou väčšina z nás nepíše), avšak na priechode pre chodcov dodržiavanie tohto jednoduchého pravidla zabezpečí, aby sme do seba nenarážali.
Kde nie je chodník, je chodec povinný ísť po ľavom okraji vozovky, teda presne naopak, ako jazdia autá, aby chodec na autá videl. Ide asi o najčastejšie porušované pravidlo cestnej premávky, neraz s tragickými následkami. Vedľa seba môžu ísť najviac dvaja chodci. Cez cestu možno prechádzať kdekoľvek, ak je však v blízkosti priechod pre chodcov, musíte ho použiť. Áno, vieme, že niekedy ísť cez priechod nie je najkratšia cesta a musíte si úplne nelogicky „nadísť“ niekoľko metrov v opačnom smere. Pár metrov naviac je však vždy lepších ako pár zlomenín naviac. Pokiaľ priechod v blízkosti nie je, môžete cez cestu prejsť kdekoľvek, a to čo najkratšou možnou trasou. Na ceste sa nesmiete bezdôvodne zdržiavať.
S prechádzaním cez cestu po priechode pre chodcov súvisí aj otázka prednosti chodcov. Áno, vodiči majú brať ohľad na chodcov. Platí to ale aj naopak. Ani na priechode pre chodcov nesmie chodec vstúpiť na vozovku, ak by vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich áut nemohol bezpečne prejsť. Pokiaľ patríte medzi chodcov, ktorí sa bezhlavo vrhajú na cestu s myšlienkou „som na priechode, mám prednosť“, nielenže porušujete zákon, ale koledujete si o stretnutie s ortopédom. Auto nedokáže zastaviť na dvoch metroch a v strete chodca s plechmi, žiaľ, vždy vyhrávajú plechy.
Taktiež platí, že chodci sú povinní prechádzať v skupinkách, nie jednotlivo. Ak pri priechode pre chodcov stojíte sami, vodič nie je bez ďalšieho povinný zastaviť len kvôli vám.
S prechádzaním cez priechod pre chodcov sú spojené aj pravidlá týkajúce sa semaforov. Ako chodci sme si zvykli nadávať na „krátku zelenú“. Náš hnev je však spôsobený neznalosťou. Zelený panáčik na semafore znamená, že chodec smie vstúpiť na vozovku. Neznamená, že zelená bude svietiť, až kým sa každý dostane bezpečne na druhú stranu. Ak ste na priechode so semaforom začali prechádzať na zelenú a následne sa objaví „červený ujo“, pokojne prejdite na druhú stranu. Zelená pre autá naskočí až o niekoľko sekúnd.
Pre chodcov platí zákaz prekonávať zábradlie a iné zábrany, ktoré oddeľujú chodník od cesty. Túto radu adresujeme najmä odvážlivcom, ktorí sa často púšťajú cez cestu na naozaj neprehľadných miestach, a to aj za cenu, že musia prekonávať prekážky, ktoré naposledy stretli na hodine telocviku.
Na záver ešte jedna praktická rada – ak sa pohybujete za zníženej viditeľnosti (hustý dážď, sneženie, hmla) po krajnici alebo po okraji vozovky, používajte reflexné prvky. Chodec auto jasne vidí ako dva ohromné svetelné body, naopak to však vždy neplatí.
