Ako dlho funguje mačací útulok Žilinské labky a aké boli jeho začiatky?
Sme v prevádzke od septembra 2023. Začiatky neboli ľahké. Prvé mesiace sme mávali výpadky elektrickej siete a kým sa to zastabilizovalo, trvalo to niekoľko mesiacov. Útulok úplne funguje asi od novembra toho roku. Odvtedy sú už mačičky umiestnené v teple. Tiež počas prvého roka došlo k oprave strechy na celej budove a od novembra 2024, čo je vlastne po roku, fungujeme s plným vybavením v interiéroch – nie len so základným, ako to bolo na začiatku. Ide o prvý mačací útulok na Slovensku. Dá sa povedať, že na Slovensku je veľa občianskych združení, ktoré sa starajú o mačky. Na založenie oficiálneho útulku si však netrúfa hocikto. Asi to je z toho dôvodu, že si vyžaduje už väčšiu starostlivosť a všetko musí byť aj papierovo 100%-tné.
Obligátna otázka, ale z akého dôvodu útulok vznikol?
Vyšlo to asi z toho, že náš majiteľ Juraj, a v podstate jediný zamestnanec útulku, mal dlhé roky práve občianske združenie. Pod jeho hlavičkou sa staral o mačky. No stále mal sen, že raz bude mať útulok. Napokon sa dohodol s mestom a už vyše roka majú mačičky miesto, kde sa môžu v núdzi prichýliť. Myslím si, že je skvelá vec, že mačky majú konečne „svoje“ miesto, kde môžu dôstojne prespať, nie len prežívať na ulici. A aj pre nás je super, že nemusíme neustále riešiť, ku komu ich dočasne umiestnime, či kde strávia prípadnú karanténu. Bolo to naozaj potrebné, pretože po meste bolo veľa túlavých mačiek a to umiestňovanie sa nedalo mechanicky riešiť. Bolo naozaj náročné pomáhať im priamo na ulici. Bol tu nejaký kastračný program, to áno, pomáhalo sa aspoň tým, že sa dali vykastrovať. Ale vracali sa späť na ulicu a nedalo sa odchytiť všetky. A ak sa narodili malé mačky, naozaj sme ich nemali kde dávať. Zároveň sme im veľmi chceli pomôcť, aby netrpeli vonku a mali teplo, stálu stravu, a hlavne pocit, že sa môžu adoptovať a nájsť si domov. Na ulici to je ťažké, tá životnosť tam nie je dlhá.
Takže mačky nie sú „sparťanky“, ktoré dokážu prežiť na ulici? Často počúvame: „Mačka si poradí“...
Nie, nie každá mačka si poradí a nie každá má na to podmienky. Skôr máloktorá. Dennodenne to vidíme – mačky majú dolámané končatiny, chvosty, vypichnuté oči, sú veľmi choré... Áno, možno niektoré bojovníčky to dokážu. Máme tu takú mačičku, ktorá prišla s odtrhnutým chvostom a dokázala s tým fungovať. Mala ale šťastie v nešťastí, že to prežila, lebo mohla dostať sepsu a umrieť. Takže vôbec nie je pravda, že si mačky dokážu samé poradiť.
Ako to funguje s prichyľovaním mačiek? Máte toľko miesta, aký je dopyt, respektíve počet mačiek na ulici?
Fungujeme tak, že niekto zavolá a nahlási mačičku, ktorá sa nachádza v niektorej lokalite. Riešime vyslovene žilinské mačky a mačky z prímestských častí. Z iných miest vezmeme len vážne prípady, pretože toľko miesta naozaj nemáme. Juraj ako zamestnanec útulku, a tiež Mestská polícia ich prídu skontrolovať a zobrať z ulice. Nie vždy však máme miesto, lebo tých mačiek je tu veľa a my ich tu tiež nechceme natlačiť do jednej miestnosti sto, aby sa medzi sebou bili a mali diskomfort. Aj karanténa je momentálne plná. Takže kým sa neadoptujú mačky, tiež môžeme mať STOP stav. Vtedy jednoducho mačky zapíšeme do databázy a hneď ako sa uvoľní miesto, ideme po ne. Samozrejme, vieme ich prísť nakŕmiť a tiež sa snažíme dohodnúť s ľuďmi v tej lokalite, alebo s tými, ktorí ich nahlásili, nech na ne istý čas dohliadnu. Niekedy to je totiž otázka pár dní, kým sa miesto v útulku uvoľní. Takže aj s tými ľuďmi komunikujeme a snažíme sa dohodnúť na participácii. Dokonca, ak sú ochotní, idú s mačkami aj na zazmluvnenú veterinárnu kliniku, pričom to finančne hradí útulok.
Koľko mačiek je teraz u vás?
Je ich 70 v karanténnej stanici a v útulku, a cca 30 v dočasných opaterách. Ja sama mám doma dočasne nejaké mačičky. Jednu som vzala napríklad preto, že v útulku vyslovene trpela, lebo sa pri veľkom množstve mačiek bála a nechcela jesť, veľmi pritom schudla. Ku mne prišla 2,5 kilová, teraz má 4 kg a je spokojná. Každá mačka je iná, aj v tom prežívaní na ulici, aj v útulku.
A nie je vám potom ľúto, keď od vás odchádzajú?
Je, strašne, vždy sa doplačem. Pravdaže si na ne zvyknem. A nejde len o dočasnú opateru, aj tu v útulku sú niektoré už tak dlho, že ich považujeme za naše stálice. Vytvoríme si k nim vzťah. Takže je nám to určite ľúto, ale zároveň sa tešíme, že si našli dobrý domov.
Tu je miestnosť plná mačiek, odhadom je ich tu okolo 30. Nemáte problém s tým, žeby spolu nevychádzali?
Sú mačky, ktoré sú veľmi temperamentné a hravé. A naopak, k niektorým sa iná mačka nemôže priblížiť a chcú mať svoj pokoj. Áno, občas sa aj pobijú, aj si povrčia, ale nie je to nič vážne a aj sa spolu dokážu pekne zahrať, spoločne jesť a spať. Niektoré, keď prišli do útulku, boli naozaj pajedné, no po čase si tak pekne zvykli, že z niektorých sú vyslovene „tulkáči“. Ako starý kocúrik, ktorý sa mi prvé 4 mesiace nedal ani pohladkať - bol to boj, bol strašne protivný k nám aj k mačkám. Musela som si ho kupovať pamlskami (smiech). A teraz je to najväčší „cukrík“! Takže myslím, že v rámci možností vychádzajú spolu fajn. Mali sme však nedávno situáciu, že sa kastrovali kocúrikovia a keďže ten pach z nich ešte nevyprchal, bili sa. Jeden vyslovený bitkár je kvôli tomu ešte v karanténe.
Je pravda, že ak máte doma dve mačky, je im spolu veselšie?
Určite. Naozaj im je spolu lepšie. Ja to aj každému vysvetľujem, že je obrovský rozdiel, keď si zoberie jednu mačku a keď si vezme dve. Jednoducho tie dve sa spolu dokážu uhrať a fungovať spolu celý deň, aj keď nie ste doma. Ja vždy hovorím: dve a viac sú super. Pre dobro tých mačiek.
Je niektorá žilinská lokalita, kde sa nachádzalo enormne veľa mačiek?
Dosť mačiek máme z centra, aj v Bánovej ich bolo dosť, ale nedá sa úplne povedať, že je ich niekde viac a niekde menej. Dokonca mám pocit, že je to každú chvíľku niekde inde. Ale všimla som si jednu anomáliu – v centre sme odchytili veľa mačiek s mačacím AIDS-om a leukémiou.
To sú vážne ochorenia. Sú liečiteľné?
Nie sú. No pri dobrom prístupe a doživotnej podpore imunity sa mačička dokáže krásne dožiť aj desať rokov bez nejakých problémov. Na ulici to je otázne, povedala by som, že prežije maximálne pár mesiacov. Postupne jej začnú odchádzať zuby, orgány... Mačka s leukémiou už však nemôže byť nikdy v kontakte so žiadnou inou zdravou mačkou. Leukémia sa u nich prenáša už aj slinami, čo je obrovské riziko. Aj tu máme momentálne jednu takú mačku, no po karanténe pôjde do depozitu. Tam sa nachádzajú čisto mačky s leukémiou, pretože tie, našťastie, môžu fungovať aspoň medzi sebou. Pri mačacom AIDS dokážu choré mačky spolunažívať aj so zdravými, pokiaľ nie sú agresívne, pretože AIDS sa spravidla prenáša krvou, respektíve uhryznutím. Ubezpečujem však, že tieto ochorenia nie sú prenosné na človeka ani na iné zviera, takže ak vás leukemická mačka olíže alebo poškriabe, nič sa vám nestane. Medzi mačkami to je ale smrteľná choroba.
Akými ďalšími chorobami môže mačka trpieť?
Najhoršia choroba, ktorá pri mačkách existuje je panleukopénia alebo mačací mor. Ide o mimoriadne nebezpečné ochorenie s inkubačnou dobou 2–10 dní a má veľmi rýchly priebeh. To je strašiak každého chovateľa, či útulku. Pri tejto chorobe vám môže mačka behať a z minúty na minútu zrazu umrie. Najviac to postihuje mladé mačky, preto ich ihneď očkujeme proti infekčným chorobám, ale stalo sa už aj to, že nepomohlo. Každý rok sa s tým trápime nielen my, ale takisto v každom väčšom depozite.
A čo toxoplazmóza, ktorá sa skloňuje práve v súvislosti s mačkami?
Toxoplazmóza určite nie je žiaden mýtus, ale povedala by som, že každá žena, ktorá bola v detstve v kontakte s mačkami, má na ňu vytvorené protilátky. Vie sa, že je nebezpečná hlavne pre tehotné ženy. No mne lekár vysvetlil, že už mám na ňu automaticky imunitu, pretože som to pravdepodobne prekonala v dávnej minulosti. A to asi 90% žien. Pravdaže, hygienické zásady je potrebné dodržiavať, prevencia je dôležitá.
Spomínali ste, že mačky na ulici bývajú častokrát choré...
Neviem čím to je, ale roky dozadu mávala mačka z jedného vrhu 2-3 mačiatka, teraz ich dokáže mať aj sedem. Možno sú už nejako degenerované, ale mačiatok je veľa a hlavne nie sú zdravé. Keď som bola malá, pamätám si mačku, čo mala 20 rokov, bola to taká stará „korytnačka“. Dnes to už nevídam. Áno, aj my sa tu stále boríme s chorobami. Snažíme sa mačky zachraňovať a preliečovať, ale akoby každá má dnes nejaký problém, aj keď sa navonok javí ako zdravá. Táto generácia mačiek je veľmi slabá. Niektoré idú z choroby do choroby, a my investujeme stovky eur do liečby a posilnenia imunity. A stane sa, že to mača aj tak zahynie, a nevieme prečo.
Financie sú určite dôležité. Fungujete na sponzorstve? Ako sa vám dá pomôcť, keby niekto chcel?
Áno, závisíme hlavne na dobrovoľných príspevkoch. Počas januára/februára však príspevky nie sú v podstate žiadne. Ak príde na účet 10-20 eur, je to veľa. Ale sú aj silné mesiace, kedy nám ľudia pomáhajú, najmä ak upozorníme na nejaký ťažký prípad, kedy mačka potrebuje operáciu. Ke'dže sme v zmluvnom vzťahu, mesto tiež financuje každú novú mačku po dobu 45 dní sumou 2,45 eura na deň. Momentálne sa uchádzame aj o 2% z daní. Financie sú naozaj dôležité, pretože operácie sa pohybujú v stovkách až tisícoch eur. Ale aj bežné zákroky ako je kastrácia a vakcinácia stoja veľa, ak máte veľa mačiek. Chvalabohu, na jednej klinike máme otvorený účet a dohodu, že zákroky vyplatíme, keď nazbierame peniaze. Máme, samozrejme, upravené ceny, ale platiť musíme. A to naozaj každý deň niečo na veterine riešime. Takže najpotrebnejšie sú určite financie, ale pomôže aj materiálna pomoc a ak niekto príde fyzicky pomôcť. Napríklad už len „vybagrovať“ desiatky záchodov denne nám dá zabrať.
Popri dobrovoľníctve v útulku máte, samozrejme, svoju prácu. Koľko vás tu takto funguje?
Všetci okrem Juraja to robíme popri svojej práci. Ja tu chodím takmer denne a chvalabohu, je nás tu takých viac. Asi desať z nás sa tu neustále strieda. Vždy je to tak, že je tu niekto doobeda, na kŕmenie a čistenie záchodov. A potom sa striedame na večernú šichtu, na podávanie liekov a kontrolu ohrievačov, ktoré sú na plyn, čiže musíme aj vetrať. Mačky sú tu minimálne samé, vždy tu niekto býva.
Dni sa predlžujú, pomaly začne jar, čo znamená mačaciu ruju. Spravidla ju mačky mávajú 2x do roka, na jar a na jeseň, to však už tiež dnes nie je pravidlo. Prečo je dôležitá kastrácia u mačiek? Ako im tým pomôžeme? Ozývajú sa aj hlasy, že je to nehumánne a proti prírode.
Skôr by som sa opýtala, koľko z tých, čo to hovoria, majú mačky? Je to hlúposť, momentálne tej „prírode“ treba pomôcť, stačí sa pozrieť na plné útulky a zúbožené mačky na ulici. Mačke sa kastráciou zároveň uľaví, lebo teraz to už naozaj nie je tak, že sa hára 2x do roka. Dokonca dokáže mať ruju nonstop niekoľko mesiacov. Ja sama to poznám, lebo moja mačička mala astmatické a srdcové problémy a nemohli sme ju hneď dať kastrovať. Veterinári to stále posúvali, aby sme ju dostali do zdravotnej pohody. A keď sa mi v siedmom mesiaci začala hárať, 12 dní vkuse mňaučala, hádzala sa o zem, vyslovene trpela. Prešiel týždeň a znova. Dva mesiace sme takto fungovali a ja sama som z toho bola už vysilená, veľmi mi jej bolo ľúto. Netreba nechať mačky takto sa sa trápiť, mačka to totiž ani nechce. Vedecky je dokázané, že mačku to nebaví, ba priam bolí, ale bohužiaľ, ten pud je strašne silný a nedáva im na výber. Mačka takto vie mať mláďatá aj s piatimi kocúrmi naraz, dokáže ich mať veľa a veľmi krátko na to môže opäť čakať ďalšie. Nech sú mačiatka akokoľvek milé a rozkošné, je to zbytočné. A pri nenakrytí mačky môže mať z nepretržitej ruje veľké zdravotné problémy. Napríklad nádor na mliečnych žľazách, aj keď to je skôr typické pre sučky, a takisto sa jej môžu deformovať pohlavné orgány. Takže kastráciou mačkám určite pomôžeme. Ale takisto kocúrom. Nekastrovaný kocúr prežije na ulici tak dva roky.
Je to komplikovaný zákrok?
U kocúrov už druhý deň ani nevieme, že ho podstúpil. U mačiek týždeň sledujeme ranu, ale spravidla to je tiež bez komplikácií. Niektoré mačky sú citlivejšie a celý deň po zákroku prespia, ale sú aj také, ktoré hneď po zobudení behajú. Je to naozaj krátky a bežný zákrok, vďaka ktorému má mačka celoživotný pokoj.
Aj tu máte niektoré nekastrované mačky.
Ešte áno, ale všetky podstúpia kastráciu. Niektoré prišli len nedávno a prechádzajú si napríklad liečbou, ktorá sa musí uprednostniť pred kastráciou. Mačka musí byť počas zákroku fit. Ale každý týždeň ide zhruba päť mačiek na kastráciu, pokiaľ je zdravá a dosiahne váhu aspoň 2kg. Už aj kvôli adopciám sa ich snažíme stopercentne pripraviť.
Tie, ktoré sa ocitli v útulku, sú v podstate tie šťastnejšie mačky... Mnohé sa totiž konzervatívne regulujú utopením, upálením alebo vyhladovaním mačiatok. Ako sa pozeráte na tieto praktiky?
To je pre mňa absolútne neprípustné a nikdy to nebudem akceptovať. Či niekto vyhodí mača na ulicu, dá ho k smetiaku, alebo ho utopí, je to neľudské. Ja pochádzam z dediny, viem že to tam tak fungovalo.... Dnes je už ale kastrácia naozaj bežná a nestojí toľko, aby sa toto normalizovalo.
V čom sú výhody mačky ako domáceho zvieratka?
Mačky sú jednoducho úžasné tvory! Nechápem ako ich niekto nemôže mať rád. Ľudia majú predsudky a hovoria, že mačka je falošná, ale to vôbec nie je pravda. Mačka si vyberá svojho človeka. A potom, keď príde domov v akokoľvek zlej nálade, mačka sa pritúli, je to super parťáčka. Tieto pouličné mačky sú pritom strašne vďačné. Im je jedno, čo im dáte jesť, sú maznavé a milé. Každá je niečím iná a zábavná, a človek sa pri nich nenudí! Ja milujem, keď varím a jedna z nich si sadne na mikrovlnku a sleduje ma. Ďalšie idú so mnou aj na wc (smiech). Áno, treba počítať s chlpmi, tie sú všade. Na druhej strane, mačka je nenáročná. Na psíka musíte mať čas, na mačku nemusíte, ona to prežije doma bez vás. V podstate 90% dňa prespí, potom sa naje, umýva, a keď máte dve, nemáte čo riešiť. Vystačia si perfektne.
Hovorí sa aj to, že mačka odoberá z človeka negatívnu energiu.
Nemám to overené, ale myslím si že áno. Možno to robí blízkosť hocijakého domáceho miláčika, ktorého máte radi. Ale všimla som si, že keď som mala náročnejšie obdobie, mačka mi spávala za hlavou. Považovala som to za to, že mi odoberá negatívnu energiu, lebo vtedy som stále niečo riešila. Na druhej strane, mám tiež mačku, ktorá odo mňa uteká preč, keď som chorá (smiech)! Ale asi nebude náhoda, že to ľudia hovoria...
Vzali by ste si niekedy šľachtenú mačku?
Uvažovala som kedysi o tom. Moja prvá mačička je trochu iná, dlhosrstá, nie je typická „poulička“. Ale už asi nie. Moje ďalšie mačky u mňa všetky ostali z nejakého dôvodu – buď ich nikto nechcel alebo mali hendikep. Napríklad mám jednu, ktorá nemá srsť, pretože má silnú alergiu a autoimnúnne ochorenie.
Nedobrovoľný sfynx?
Hej, má iba chlpatú hlavu, telo má holé. No čo s takou mačkou? Pustíte ju na ulicu? Veď by tam neprežila ani týždeň.
Ako reaguje vaša ľudská rodina na mačaciu famíliu?
Všetci si zvykli. Len moja mama, keď mi volá, sa občas čuduje, čo som schopná pre tie mačky urobiť (smiech).
Koľko mačiek zo Žilinských labiek si už našlo majiteľa?
Neviem úplne presne, ale teraz sme na čísle 270 prijatých mačiek, takže predpokladám že zhruba 150 sa za ten čas už adoptovalo.
Je o ne záujem?
Je to individuálne. Pred letom a počas leta vôbec, vtedy mačky len pribúdajú. Ale v tomto období cez zimu je to najlepšie obdobie na adopciu. Ak sa neadoptujú teraz, zas tu môžu ostať aj rok... Za chvíľu sa začnú rodiť jarné mláďatá, budú po dedinách a ľudia si budú rozdávať tie. V tom lepšom prípade... Od nás si však môžete zobrať „hotovú“ mačku - kastrovanú, očkovanú, ošetrenú.
Ak má niekto záujem, ako u vás prebieha adopcia mačky?
Záujemcovia si môžu mačičky určené na adopciu pozrieť na našej stránke www.zilinskelabky.sk, ale aj osobne. Často sa stane, že si nejakú vyberú cez internet a potom odchádzajú úplne s inou. Mačičky idú do rodín na skúškové obdobie, ktoré trvá dva týždne. Môže sa stať, že ju prídu vrátiť alebo vymeniť, lebo im nesadne ich povaha. Takže tá možnosť tu určite je. Snažíme sa tiež čo najviac o adopcie dnu alebo so zabezpečeným výbehom. Mať mačku vonku je vždy rizikové, hovorím to aj pri adopciách. Môže ich roztrhať pes, prejsť auto, alebo, bohužiaľ, môžu im ublížiť ľudia, čo nemajú radi mačky. Nebudeme si klamať, je ich mnoho. My tu máme aj mladé mačky, prakticky od mláďat, ktoré sú tu odmala a pre ne je vyslovene lepšie byť vnútri. Ak by vyšli vonku, podľa mňa by ich v sekunde prešlo auto, pretože by utekali za prvým zaujímavým podnetom.
Zaujímavosti
- ak má mačací pár 2x ročne po 5 mačiat, je to za 1 rok 10 mláďat, za 5 rokov 15 500 a za 10 rokov 120 932 350 mačiat
- ak má mačka tri farby kožúška, skoro vždy ide ide o samičku, nie o kocúra
- mačky strávia 70 % svojho života spánkom, čo predstavuje približne 13 – 16 hodín
