Žilinský Večerník

Ako došlo k tomu, že ste založili klub Akadémia Juventus Žilina?
Projekt sa začal rodiť v čase, keď MŠK Žilina prevzala sta­rý Juventus Závodie, ktorý tu niekoľko sezón fungoval a zanikol. MŠK nemal ambí­ciu v tomto projekte pokračo­vať. My, teda skupina rodičov, sme cítili, že je tu medzera v rozvoji mládežníckeho fut­balu a nie je tu klub, kde by sa deti mohli venovať futbalu na vyššej úrovni. Tak sme sa dohodli s MŠK, že otvoríme vlastný klub s názvom Aka­démia Juventus Žilina. Meno sme teda zachovali, pretože Juventus bol na Slovensku už etablovaný a poznali ho do­konca aj v rámci ČR, Poľska a Maďarska.

V akých súťažiach ste začínali?
Prihlášku sme dali do III. ligy starších a mladších žiakov U 15 a U 13 a chceli sme si vybojovať víťazstvo a postup do II. ligy. Práve vtedy však končil v regióne ďalší mlá­dežnícky klub Ajax Slimáčik a po vzájomnej dohode sme na seba prebrali jeho prá­va a hrali sme už II. ligu U 15 a U 13, a zároveň aj III. ligu v tých istých kategóriách. Hneď v ďalšej sezóne sa cha­lanom, ktorí prešli do U 15 z mladších kategórií, opäť po­darilo vyhrať II. ligu. Vtedy sme už začali uvažovať aj nad postupom do I. ligy. To sa nám aj podarilo v rozhodujú­com zápase sezóny proti Lip­tovskému Mikulášu.

Dnes už však máte aj do­rastenecké mužstvá.
Áno, je to prirodzený rast. Oslovili sme aj okolité muž­stvá s ponukou spoločnej ví­zie, nie však úspešne. Myslíme si, že v dedinských mužstvách je futbal zle nastavený, preto­že tam hrávajú 6-roční chlap­ci proti 15-ročným. Teda takí, ktorí ešte nevedia ani čítať a písať, proti takým, ktorí už chodia na diskotéky. Mnohí rodičia už pochopili, že to nie je dobrá cesta ani pre futbal, ani pre ich deti, a tak začali prestupovať do nášho Juven­tusu. U nás hrávajú v kategó­rii podľa veku a porovnávajú si svoje sily a schopnosti s roves­níkmi v rovnakej vekovej ka­tegórii. Založením dvoch do­rasteneckých družstiev nám počet tímov vzrástol na 11, teda vrátane jedného diev­čenského družstva. Máme do­rasty U 19 a U 17, ktoré hrajú v II. lige a máme žiacke druž­stvá od U 15 do U 12, ktoré pô­sobia v I. lige žiakov. Chalani od U 11 do U 7 zase budú hrať v I. lige prípraviek.

To znamená veľké množ­stvo detí a mladých ľudí, však? To si vyžaduje aj dostatočnú infraštruktúru. Máte ju?
Počet našich hráčov je v sú­časnosti na úrovni 220. V rámci Slovenského futba­lového zväzu (SFZ) patrí­me do kategórie ÚTM – Útvar talentovanej mládeže. Od Stredoslovenského fut­balového zväzu sme do­stali podporu na výstav­bu nového ihriska, ktoré staviame v obci Višňové. Máme nové tréningové cen­trum v Zádubní a vďaka dob­rým vzťahom s 5. plukom špeciálneho určenia aj v ka­sárňach. Vynikajúce vzťa­hy máme aj s Bitarovou, kde hrávame súťažné zápa­sy a rozbiehame rokovania aj s Turím, kde budeme môcť pravdepodobne využívať ďalšie tréningové ihrisko.

Čo to je Útvar talentovanej mládeže? Nad tým je ešte akadémia, však?
Do skupiny akadémií patria kluby, ktoré hrajú aj I. ligu do­rastu. Podmienkou je, že klub musí mať aj A-mužstvo, ktoré hrá I. alebo II. ligu dospelých. Len vtedy môže požiadať o li­cenciu akadémie. Tam je prí­spevok SFZ niekoľkonásobný. Útvary talentovanej mládeže sú kluby, ktoré spĺňajú licenčné podmienky SFZ a môžu hrať I. ligu žiakov. Dostáva­jú podporu od SFZ, hlavne na platy trénerov, ktorí majú A-licenciu a títo musia pô­sobiť pri kategóriách U 15 a U 11. Z hľadiska rozvoja futbalu by bolo možno féro­vejšie, aby si to kluby o I. ligu rozdali na základe kvality hráčov, nie spĺňaním infraštrukturálnych podmienok.

Skúste sa porovnať s inými klubmi v okolí.
Pri tomto porovnaní je dô­ležité to, čo jednotlivé kluby považujú za priori­tu. Rozpätie je, či maxima­lizuje úspech jednotlivých kategórií a rozvoj hráčov až po kluby, ktoré hlav­ne využívajú svoje ihrisko na rôzne firemné eventy, kde je prednejšie mať me­nej tímov a voľnejšie ihris­ká, aby sa tam mohli eventy uskutočňovať, ale je to na úkor rozvoja klubu, hlav­ne detí. Nastavenie ma­nažmentu v jednotlivých tí­moch je rokmi, či chcú mať radšej svoj pokoj a hrať svo­ju tradičnú súťaž v pokoj­ných vodách alebo ich že­nie úspech a chcú byť lepší a lepší. My sme ten druhý prípad.

Je to ale zrejme aj dosť fi­nančne náročné.
Áno, preto je dôležitá rodi­čovská a sponzorská pod­pora. Vyberáme rodičovský poplatok, a to je ekonomic­ká nevyhnutnosť. Náklady na jedného hráča sa totiž blížia k 100 eurám mesač­ne. Len za dopravu detí na zápasy dáme viac ako 15 000 eur za sezónu. Nebyť aktívnych rodičov a spon­zorov, tak by klub určite neexistoval. Rozpočty po­rovnateľných mládežníc­kých klubov na sezónu sú 150 000 eur. Je preto dôle­žité získať podporu mesta a podnikateľov. Zatiaľ sa nám to sčasti darí. Máme pripra­vené kroky aj na rozvoj tré­ningových centier, a hlavne rozvoj trénerov, ktorí si kaž­doročne zvyšujú kvalifiká­ciu a spĺňajú tým podmien­ky SFZ. Pri tejto príležitosti by som chcel pripomenúť, že projekt Juventus vzni­kol za podpory vedenia MŠK Žilina, ktorý nám veľ­mi vychádza v ústrety. Spolupracujú s nami aj po odbornej stránke. Nezabud­nuteľné boli prednášky tré­nera Adriána Guľu, kde na­šim trénerom vysvetľoval svoj pohľad na futbal. Po­mohol nám Oblastný futba­lový zväz Žilina pod vede­ním Igora Krška, ktorý dáva nášmu projektu zelenú. Veľ­kú pomoc nám v začiatkoch poskytol aj Ján Majsniar, ktorý bol vtedy šéfom mlá­deže SsFZ.

Aké máte plány do budúcna?
Teraz máme pred sebou dvojročné obdobie, v kto­rom sa chceme zamerať naj­mä na kvalitu tréningového procesu. Hráč bude hodno­tený v technickej, taktickej, fyzickej, ako aj sociálno­mentálnej oblasti. Mladého človeka chceme pripravovať nielen po športovej stránke, ale pripraviť ho do života aj ako človeka. Sledovaná bude jeho angažovanosť, dôstoj­nosť, súdržnosť a ctižiadosť. Predpoklad je, že v kategórii dorastu by sme z dlhodobé­ho horizontu chceli hrať vždy do 5. miesta. U žiakov by sme sa chceli pohybovať v strede tabuľky. Naši top hráči si nájdu miesto v prvo­ligových mužstvách v doras­te, ako sú Trenčín, Slovan, Senica, MŠK Žilina. Z nášho projektu vzišli napríklad aj dvaja súčasní reprezentanti v kategórii U 17 Patrik Leit­ner a Filip Szetei, na čo sme veľmi pyšní.

A čo družstvo mužov? Ne­uvažujete o jeho vytvore­ní? Veď končiaci dorasten­ci musia niekde prejsť do seniorského futbalu.
Naša prvotná vízia je vy­budovať kvalitný mládež­nícky klub. Nechceme ísť, zatiaľ v krátkodobom hori­zonte, do mužského futba­lu, ale budeme sa venovať čisto len mládeži. I keď naši top dorastenci si môžu už aj dnes zahrať v mužstve V. ligy vo Višňovom. Úroveň II. ligy dorastu je však vyššia ako úroveň V. ligy mužov, tak­že chlapci sú uplatniteľní aj vo vyšších súťažiach a určite nebudú mať problém uplat­niť sa v hociktorom klube, ktorý hrá ligovú súťaž. Keď sme klub založili, mali sme cieľ otvoriť mužstvá iba do 15 rokov. Po trojročnom ob­dobí sme sa rozhodli, že bu­deme v kategóriách rásť až do 19 rokov. Je pravdepo­dobné, že do budúcna sa bu­deme venovať aj mužskému futbalu. Musia sa však zme­niť podmienky financovania športu z hľadiska podpory štátu aj obcí a miest.

Ľudí by možno zaujímalo, či je tu nejaká spojitosť so slávnym Juventusom Turín.
Názov sme zdedili. Je veľa klubov s názvom Real, Spar­ta, Slávia, my sme si ne­chali názov Juventus. Naše mužstvá si však všimli aj v Juventuse Turín, odkiaľ sme dostali oficiálnu ponu­ku stať sa ich akadémiou. V súčasnosti však nie sme natoľko silní, aby sme spl­nili podmienky, ktoré nám stanovili. Ponuka však pla­tí a po dvoch rokoch sa k tomu môžeme vrátiť. Naši tréneri by chodili na stá­že do Turína, ich tréneri by zase prišli k nám a odovzdá­vali nám svoje skúsenosti. V súčasnosti sme investo­vali viac do infraštruktúry, ako do budovania značky. Uvidíme však, ako to bude v budúcnosti.

Ako sa finančník dostal k založeniu futbalového klubu pre mládež?
Niekedy sú v živote situá­cie, kedy nerobíte všetko len pre biznis, ale urobíte aj nejaké dobro pre spoloč­nosť. Samozrejme, pri tom­to počte detí sa vždy nájde niekto, kto si zvyšuje svoje ego vyjadrovaním negatív­neho názoru na všetkých a všetko, a aj veľa rodičov vidí vo svojom synovi Ro­nalda, Hamšíka... Je to tak aj u nás. Pri tejto práci, ktorú robíme s rodičmi, je úspech založený na kolektíve rodi­čov danej kategórie. Založiť klub si môže každý, ťažké je však dosiahnuť úspech, kto­rý sme dosiahli my v mlá­dežníckom futbale. V klu­be je potrebné rešpektovať nastavené hodnoty a ak niekomu nevyhovujú, musí odísť do iného klubu. Je nám ľúto, že v okolí Žiliny je veľa miest a obcí, kde mlá­dežnícky futbal padá prud­ko nadol a prioritou sa stáva iba A-mužstvo.

Na čo ste najviac hrdý?
Na začiatku sme boli sku­pina rodičov, ktorých syno­via sa dostali na osemročné gymnázium na Varšavskej a chceli sme podporiť aj ich športový rozvoj, aby popri škole rozvíjali futbal na vyš­šej úrovni. Majú dobrý ko­lektív a z dobrého kolektí­vu sa ťažko odchádza. Veľa chlapcov spolu hráva futbal v jednom tíme od 5 rokov až do 17. Dosahujú nielen špor­tové úspechy, ale sú úspeš­ní aj vo vzdelaní, rozpráva­jú dvomi – tromi svetovými jazykmi. Máme hráčov, kto­rí vyhrali krajskú olympiádu v matematike, máme úspeš­ných študentov v rôznych technických olympiádach. Kladieme dôraz na vzdelanie a v tímoch je poskladaná iná štruktúru hráčov, ako majú v iných kluboch. Nie sú síce športová trieda, ale mno­hí naši chlapci dosahujú vo futbale lepšie výsledky ako chlapci a v športových trie­dach, začo patrí našim tré­nerom veľká vďaka.