Aspoň tak tvrdí pranostika starých otcov a materí. O vrtochoch počasia hovoria septembrové pranostiky, ktorých sa viaže k tomuto mesiacu neúrekom.
Hoci dnes sú už predpovede počasia pomerne presné, v minulosti sa ľudia riadili pranostikami, ktoré si rokmi a skúsenosťami napasovali na to-ktoré obdobie roka. Mnohými z nich sa dá riadiť dodnes!
Hovorilo sa, že keď je na 1. septembra jasný deň, môžeme predpovedať peknú jeseň. Počasie na september predpovedali i iné mená a dni v kalendári. Niektoré dokonca s predstihom. Napríklad, vraj keď Rozália, ktorá oslavuje 4. septembra, kvety páli, Lucia (13. 12.) zas kvetmi pomaľuje obloky. Na Miriamu (8. 9.) naši predkovia odjakživa oslavovali Narodenie Božej Matky. A tak aj hovorievali: „Ak neprší na Narodenie Panny Márie, bude suchá jeseň.“
Deň Povýšenia sv. Kríža prislúcha na 14. september a polovica mesiaca znamenala definitívnu rozlúčku s letom: „Po svätom Kríži jeseň sa blíži.“ „Od Panny Márie Sedembolestnej (15. septembra) teplota rýchlejšie poklesne.“ A na Ľudmilu (16. septembra) predpovedali naši predkovia dážď. „Svätá Ľudmila, dažďom obmyla.“
Keď je v kalendári Matúša, 21. septembra a je jasno, býva vraj na budúci rok dobré víno. Hovorilo sa tiež, že v Matúšovom týždni sa seje žito, no aj to, že prichádzajú chladné dni: „Po svätom Matúši, daj kučmu (baranicu, čiapku) na uši.“
Zdenka oslavuje 23. septembra, no kedysi sa v súvislosti s týmto dňom spomínala sv. Tekla: „Svätá Tekla posledné jablko zjedla.“ A bolo po úrode v jabloňových sadoch.
Michal - snehom kýchal
Najviac septembrových pranostík sa viaže k Michalovi (29. septembra). Tento deň takisto predpovedal, ako bude vyzerať prichádzajúca zima. Hovorilo sa: „Svätému proroku verte Michalovi, ten vám o budúcej zime pohovorí.“ a „Jasné nebo v noci pred Michalom zvestuje, že po ňom treskúca zima nasleduje.“ Ale tiež: „Michal – snehom kýchal.“ Mnoho rapavých guliek na dube na Michala znamená vraj včasnú zimu. Ak sú ale do Michala vtáci doma, nemala by byť tuhá.
Keď na Michala prší, nebude veľkej zimy do Vianoc a bude tiež málo vína . V súvislosti s vínom sa tiež hovorilo, že ak sa do Michala hrozno nedovarí, nebude mať z neho sedliak súdok vína starý. A v tento deň sa vykopávala aj repa zo zeme.
Pranostiky sú dedičstvo
Tak ako každý mesiac v roku, i september sa spája s pranostikami našich starých materí a dedov. Súviseli najmä s predpoveďami počasia, pretože pôda bola zdrojom obživy a akákoľvek zmena počasia mohla úrodu do veľkej miery ovplyvniť. Viac nám prezradila etnologička Katarína Kendrová z Považského múzea v Žiline: „Pôda ľuďom poskytovala základné živobytie a správali sa k nej s veľkou úctou. Úroda či neúroda ovplyvňovali schopnosť ich prežitia v daných geografických podmienkach, a preto bolo prirodzené, že sa každý roľník zaujímal o akýkoľvek prírodný úkaz, ktorý mohol mať vplyv na počasie a očakávanú úrodu. Starostlivo pozoroval prírodu, správanie sa nebeských telies, rôznych javov na oblohe, správanie sa zvierat, ale i rastlín, a bez akýchkoľvek odborných vedomostí dokázal predpovedať nadchádzajúce počasie vo vzťahu k úrode.“
Pranostiky sú vlastne predpovede počasia a úrody a tvorili akýsi agrotechnický kalendár, podľa ktorého sa roľníci mohli spoľahlivo riadiť. „Tieto dlhoročné, z prírody odpozorované poznatky, odovzdávali svojim potomkom ako vzácne dedičstvo, ktoré im malo pomôcť prírodu pochopiť a žiť s ňou v symbióze. Na ich rozmanitosť vplývali konkrétne lokálne podmienky, preto sa v rámci regiónov odlišovali. Časť pranostík však našla trvalé miesto v kalendári, naviazané sú napríklad na konkrétne mená svätých a nadobudli všeobecnú platnosť v rámci Slovenska, napriek rôznorodým geografickým podmienkam,“ uzatvára.
Veronika Cvinčeková
Snímka archív
