Pán Ťapay, klubová pozícia kondično-rehabilitačný manažér znie veľmi tajomne, aká je vaša pracovná náplň?
Čím väčší klub, tým je aj daný väčší dôraz na detailnú prácu a v klube je viac ľudí, čo sa rôznymi detailmi zaoberajú. Starám sa o rozvoj pohybových schopností, kondičných a koordinačných – napr. sila, rýchlosť, vytrvalosť, tréningovým procesom po zranení hráčov a organizačné zastrešenie celého zdravotného strediska MŠK nielen pre A mužstvo, ale aj mládež. Vyšetrenia, kontroly, operácie, ostaršenie pre mladých hráčov.
V klube pôsobíte už ôsmu sezónu. Aké sú špecifiká moderného futbalu so zreteľom na rozvoj pohybových schopností futbalistu a celého tímu?
Keď som pred 15 rokmi začínal, bol kondičný tréning vo futbale viac zameraný na rozvoj aeróbnej vytrvalosti izolovane od herného tréningu a pre celé mužstvo v rovnakej intenzite. Postupne sa začal presadzovať individuálny prístup k jednotlivým k hráčom. Rozvoj pohybových schopností je jedna vec a vrodené danosti, genetika sú druhá vec. Ani ten najlepší odborník neurobí Usaina Bolta z kohokoľvek, ak nebude mať vysokú úroveň rýchlostných schopností. Futbalisti majú šťastie v tom, že futbal je takpovediac mix pohybových schopností, ktoré sa dajú do určitej miery vykompenzovať. Niekto je viac vytrvalec, niekto silový typ, niekto šprintér a niekto ani jedno výrazne, no vyčnieva v hre s loptou – hovorovo je „futbalista“. Podľa niektorých odborníkov je zlepšenie pohybových schopností možné o 20 %, podľa iných len o 10 %. To znamená, že môžete s hráčom byť denno-denne, ak nemá určitú predispozíciu, nedosiahne najvyššiu výkonnosť v určitej pohybovej schopnosti, ale môže ju nahradiť vysokou úrovňou inde.
Prezradíte nejaký konkrétny príklad z kuchyne MŠK Žilina?
Peter Pekarík mal vysokú úroveň špeciálnej vytrvalosti. Väčšina ľudí ho považovala za veľmi rýchleho hráča. No nebola to pravda. Nemal vysokú úroveň maximálnej rýchlosti, ale tempovej – čím bola pokročilejšia zápasová minutáž, cítil sa lepšie a lepšie oproti ostatným hráčom. V opakovanom intervale dokázal podávať rovnaké výkony, čo je v mnohých športoch dôležitejšie ako jednorazové uplatnenie vysokej úrovne maximálnej rýchlosti.
Fanúšikovia majú niekedy pocit, že i naše mužstvo nie je v niektorých zápasoch kondične pripravené. Dá sa to jasne vyvrátiť či aj sebakriticky potvrdiť?
Milan Ťapay: Počas zápasu musíme zohľadniť aj kvalitu súpera a jeho štýl hry. Či tempo zápasu určí jedno alebo druhé mužstvo. Ak je vyspelé technické mužstvo a narazí na slabšie mužstvo, to slabšie sa snaží vyrovnať hru vôľou a nabehanými kilometrami. V Lige majstrov sme v zápasoch skupinovej fázy nabehali viac ako súper, no ani napriek tomu sme neuspeli. Objem nabehaných kilometrov môže byť väčší, ale vizuálne to tak nemusí nevyzerať. Kvalita hry a najmä výsledok v mnohých prípadoch dokážu skresliť pohľad na zápas. V individuálnych športoch, kde sú rozhodujúce izolované pohybové schopnosti a poznáme osobné rekordy jednotlivých športovcov, je hodnotenie oveľa jednoduchšie. Taktiež účelnosť a kvalita nábehov v maximálnej intenzite môže rozhodnúť jeden zápas a v druhom to môže rozhodnúť celkový nabehaný objem či sila v osobných súbojoch, alebo herná kvalita.
Ako sa v klube MŠK Žilina prejavuje individuálny servis z hľadiska kondície?
Adrián Guľa: MŠK Žilina je špičkový klub, každý hráč má svoj vlastný športtester, ktorý mu na každom tréningu meria srdcovú frekvenciu a metráž nabehaných kilometrov. Máme okamžitú spätnú väzbu nielen na základe videa, pretože natáčame každý tréning, ale aj vnútornú odozvu organizmu na stanovenú záťaž. Vieme hneď, akú mal hráč v stanovených cvičeniach pulzovú frekvenciu, či absolvoval záťaž na stanovenej pulzovej frekvencii. Dnes si vieme napríklad zistiť, že Peter Lupčo nabehal v 8 prípravných zápasoch viac ako 90 kilometrov. V každom zápase to bolo okolo 12 – 13 kilometrov. V tomto je najpodstatnejšie, akým spôsobom chcete hrať. Ak sa rozhodneme hrať z bloku a na vlastnej polovici, nikdy nezistíme, ako sú tí hráči namakaní. Ak napádame, hráme pressing, hráme aktívne, fanúšik môže zistiť, že v 70. minúte môžu dvom – trom hráčom odísť sily. A je to úplne prirodzené, lebo každý je vyťažený inak. A nemusí to byť iba na základe slabej kondičnej pripravenosti. V Česku zaplatil zväz klubom výstup v nabehaných kilometroch (údaj, ktorý vidíme v Lige majstrov pri striedaní v kolónke nabehaných kilometrov, pozn. red.) a zimná posila pražskej Dukly Róbert Koval z druholigových Michaloviec nabehal v druhom jarnom kole najviac zo všetkých mužstiev – 12,9 km za zápas (a jeho tím nevyhral zápas…).
Nie tak dávno sme si všimli, že hráči MŠK Žilina dostávali v jarnej časti početné kŕče a museli striedať už v 60. či 70. minúte. Svedčí to o ich kondičnej nepripravenosti?
Milan Ťapay: Vytvorila sa ilúzia u ľudí, že ak hráč dostane kŕče, nie je dostatočne natrénovaný. Môže to byť záležitosť genetická, tak ako to môže postihnúť hráča, ktorý je lepšie pripravený ako iní hráči, ale odovzdá v zápase viac energie. Naopak, ak nemá v zápase kŕče, neznamená, že je lepšie pripravený, možno sa šetril a možno v živote kŕče nemal, čo je prípad väčšiny hráčov. Proste niekedy nevieme presne určiť, prečo hráč dostal kŕč. Okolo 60. minúty aj na základe mentálnej zložky je možné, že hráč dostane kŕče. Nevieme na 100 % predikovať nastavenie organizmu, aby dosiahol najvyšší výkon. Najlepšie to vidno v individuálnych športoch. Napríklad na prípravu jedného športovca sa vytvorí tím odborníkov na národnej úrovni – je našliapaný, má dokonalý režim a on na vrcholovom podujatí zlyhá. Na olympiáde vždy niekto nečakane vyletí hore a vždy niekto pohorí aj z favoritov. A tak zhorí, že sa mu to nestalo možno za posledné 4 roky, napriek tomu, že má ako jednotlivec mnohočlenný odborný tím.
Adrián Guľa: Fanúšik má svoj pohľad, svoju optiku, to je v poriadku. Pre nás kŕč znamená určitý signál: bol správne nastavený pitný režim?, je hráč zdravotne v poriadku?, aký bol režim hráča v týždni pred stretnutím?, má to opakujúci sa charakter iba v majstrovskom zápase?… Až v záverečných otázkach sa dostávame ku kondičnej pripravenosti, pretože vieme, ako trénujeme, ako je hráč pripravený. Príklad: Hrali sme v prípravnom období zápas, kde dostal hráč kŕč v 56. minúte a na druhý deň sme robili test bežecký 8 x 1 km a ten hráč mal najlepšie vytrvalostné parametre. Podotýkam, hneď na druhý deň. Kŕč nie je len prioritne záležitosťou vytrvalostnej nepripravenosti… Dnes nie je tréning o tom, aby ste hráča zničili, ale kontinuálne ho rozvíjali. Na základe meraní, či cez fotobunky, alebo športtester, vieme rozdeliť hráčov do úplnej individualizácie, a tak sa ich snažíme posúvať.
Pán tréner, pred vaším príchodom do klubu ste si zobrali len asistenta Mariána Zimena, prakticky ste v realizačnom tíme nespravili žiadne zmeny.
Adrián Guľa: Mám realizačný tím na vysokej úrovni, je tu veľká dôvera. S Milanom Ťapayom sme sa poznali aj z pozície hráč – tréner. Moje prípravy pod trénerom Ťapayom boli výborné a merateľne som sa posúval vyššie v oblasti vytrvalosti. Ja som teraz nadštandardne spokojný s celkovým servisom realizačného tímu. Máme top fyzioterapeuta Tomáša Lintnera, lebo naším cieľom je prevencia pred zraneniami. Vlado Leitner sa stará individuálne o hráčov. Laco Kubalík vyhodnocuje analýzy a mojím najbližší asistentom je Majo Zimen. Mirko Seman pripravuje brankárov, zároveň zastáva túto funkciu aj v Slovenskej reprezentácii! Marián Varga je skvelým kustódom a citeľná je nadštandardná ochota masérov Vojta a Hromku. Ja to vnímam ako náš spoločný posun, lebo vidím, že naši hráči sa zlepšujú.
Pán Ťapay, zažili ste v Žiline už veľa trénerov, čím sú výnimočné trénerské metódy Adriána Guľu?
Milan Ťapay: Už v čase jeho hráčskej kariéry bolo jasné, že bude špičkový tréner. Nielen na základe jeho vysoko profesionálneho prístupu ku tréningovému procesu, ale aj záujmom, neustálym vzdelávaním a odbornými vedomosťami o metodike tréningu a hry. Pod jeho vedením sa všetci v MŠK Žilina venujeme individuálnemu napredovaniu každého hráča. Snaží sa u každého hráča zvýšiť úroveň jeho možností na maximum. Priniesol zmenu v mentálnej oblasti, ktorú som ešte nezažil v takom detaile ako teraz. Tréner Guľa sa snaží dostať do hráčov nový pohľad na celkovú pracovitosť na vlastnom raste v úplne každej oblasti. Jedným slovom ináč myslieť, ale nie ako frázu, ale ako skutočnú prestavbu seba samého. Uvedomelo, tvrdo a profesionálne. Tento tréningový proces v detaile a záujme o hráča, je veľmi zložitý, náročný a určite aj odvážny, ale v dosiahnutí maximálnych možnosti každého hráča bez ohľadu na mieru jeho talentu nevyhnutný. Ak tento proces hráčovi nezvýši úroveň jeho výkonnosti, osobne nevidím veľa priestoru na ďalší výraznejší rast. Samozrejme ciest k víťazstvu a napredovaniu je milión, každý si môže vytvoriť tú svoju, ja som presvedčený, že tú, ktorú priniesol tréner Guľa je tá pre budúcnosť jednoznačne správna.
Juraj Vnuk
Snímka Ján Mintál