Je tu máj, lásky čas. Že je to naozaj tak, svedčí aj počet sobášov, ktoré sa v tomto mesiaci uzavierajú na radnici v Žiline. Zisťovali sme od poslancov, ktorí sobášia, aké je to, spojiť dva ľudské osudy do jedného.
ŽILINA. V Žiline sa občianske obrady vykonávajú na radnici mesta, poprípade v Budatínskom parku či v záhrade Villy Nečas. O svadby na úrade je pomerne veľký záujem, minulý rok sa takto zobralo 190 párov. V tomto roku si svoje áno povedalo už 50 mladomanželov, pričom toto číslo vzrástlo najmä v aktuálnom mesiaci. Ako prezradil hovorca mesta Pavol Čorba, v máji mali nahlásených viac ako 25 sobášov.
Má za sebou už dvesto obradov
Ak sa snúbenci rozhodnú pre iné, menej tradičné miesto na svadbu, musí im to schváliť matrika. „Každá požiadavka o uzavretie manželstva je posudzovaná individuálne, pričom matričný úrad môže povoliť uzavretie manželstva pred iným matričným úradom alebo na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste s tým, že miesto na uzavretie manželstva musí byť zárukou zachovania dôstojnosti a slávnostného charakteru obradu, nesmie ohrozovať život a zdravie snúbencov, ako aj zástupcov mesta Žilina,“ vysvetlil hovorca mesta.
Civilné obrady vedú v Žiline poslanci mestského zastupiteľstva. Na túto zodpovednú, ale milú povinnosť je ich poverených spolu 14, a to Martin Barčík, Ľubomír Bechný, Peter Cibulka, Branislav Delinčák, Jana Filipová, Patrik Groma, Ľudmila Chodelková, Marián Janušek, Jozef Juriš, Dušan Maňák, Ján Púček, Emília Talafová a Anton Trnovec.
Kým niektorí nesobášili ešte ani raz, iní s tým majú už bohaté skúsenosti. „Počas mojej doterajšej kariéry som zosobášil takmer dvesto párov. Na jednej strane je to pre mňa česť a na druhej zas zodpovednosť prihovoriť sa mladomanželom ako prvý, pričom do príhovoru vždy vnesiem niečo osobné,“ povedal zástupca primátora Patrik Groma. Na jeden sobáš však pravdepodobne nikdy nezabudne. „Perličkou je, že som jeden obrad ako jediný v doteraz známej žilinskej histórii ukončil predčasne, pretože neboli splnené podmienky na uzatvorenie manželstva, ktoré určuje právny poriadok Slovenskej republiky,“ prezradil.
Architekt Dušan Maňák je žilinským poslancom nepretržite od roku 1990, pocty sobášiť sa mu však ušlo len pár rokov dozadu. „Dal som sa nahovoriť a môžem spätne povedať, že neľutujem. Je to pre mňa, nastávajúceho 60-tnika, veľmi zaujímavý pohľad, hlavne na mladých ľudí na začiatku ich spoločnej a vždy chcem veriť, že dlhej cesty ich spoločným životom,“ povedal.
Do príhovoru vnáša vždy niečo osobné
Koľko novomanželských párov zosobášil, si netrúfa odhadnúť, stal sa však tak svedkom mnohých nezabudnuteľných momentov. „Zažil som situáciu, kedy celá svadba pozostávala z nevesty, ženícha a dvoch svedkov, ktorí sa možno so snúbencami ani nepoznali. Ako obrúčky mali kúsok odrezanej tlakovej PVC hadice z práčky, manžel väčší priemer, manželka menší. Milý zážitok som mal aj v situácii, keď som sobášil svoje krstné dieťa, ktoré som vítal v minulom storočí ako novorodeniatko a v ďalšom som ho sobášil a bol som pri jeho ďalšom vážnom životnom kroku,“ zaspomínal Dušan Maňák.
Na obrad si buď sobášiaci poslanci pripravia vlastný príhovor, do ktorého zapracujú všetko, čo si vyžaduje zákon, alebo čítajú text pripravený mestom. Podľa Dušana Maňáka je to však takto menej osobné. „Preto mám rád situácie, ak buď rodičia, alebo blízki ľudia novomanželov mi poskytnú konkrétne údaje o účastníkoch sobáša, ktoré si bez vedomia snúbencov zapracujem do svojho textu. Takto som už sobášil aj mimo radnice vo Ville Nečas, aj v záhrade Budatínskeho zámku. Smutnejšie svadby sú v nemocnici alebo na želanie snúbencov, rovnako vzhľadom na ich zdravotný stav, v domácnostiach,“ dodal mestský poslanec.
Michala Stehlíková
Snímka archív
