„Mnohé novodobé stavby a stavebné úpravy budov v historickom centre mesta Žilina si zaslúžia pochvalu a obdiv pre citlivosť a profesionalitu architektov. Žiaľ, sú aj také, ktorým prislúcha len nelichotivé pomenovanie – prešľapy architektov. Dôvodom na toto pomenovanie je skutočnosť umiestnenia moderných prvkov na architektonicky historické objekty, resp. vedľa nich, čo zneuctieva diela našich predkov. Samostatnou necnosťou je realizácia niektorých bytových nadstavieb na staršie obytné domy. Napríklad nadstavba v tvare unimobuniek na cca 60-ročný dom,“ napísal Michal Bednár.
Ten tvrdí, že podobných prešľapov je v Žiline viac, čo podľa neho poukazuje na nedostatočnú prácu referátu architektúry mesta Žilina a pamiatkového úradu, ale aj na dlhodobú absenciu hlavného architekta mesta Žilina. „Zdôrazňujem, že tento príspevok nie je len mojím názorom, nakoľko v tomto zmysle som počul pripomienky od mnohých obyvateľov Žiliny, ale tiež od návštevníkov nášho mesta,“ dodal.
O stanovisko sme požiadali riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloša Dudáša. Ten s mnohými výhradami súhlasí. Poďme teda po poriadku. Najskôr nadstavba Považskej galérie umenia. „Nie je to kultúrna pamiatka a stojí mimo pamiatkového územia. Ešte v dobe, keď bol projekt v štádiu príprav, sme k nemu vydali odborné stanovisko, že to nepovažujme za dobré riešenie a odporúčali sme to vykonať inak. Napriek tomu to uskutočnili podľa pôvodného zámeru, ale čo ma dosť prekvapilo, získali zato cenu architektov CE-ZA-AR. Naozaj ma to prekvapilo, lebo si myslím, že ak sa udelí takáto cena, mal by byť projekt v súlade aj s odporúčaním pamiatkového úradu,“ povedal Miloš Dudáš.
Podľa Michala Bednára je ďalším necitlivým zásahom projekt nadstavby VÚB banky na Hlinkovom námestí. „Je to už asi 20 rokov, kedy to bolo realizované.
Opäť to nie je národná kultúrna pamiatka a ani sa nenachádza v pamiatkovom území. Preto neviem, či sme k tomu dávali stanovisko.
Osobne to však nepovažujem za dobré riešenie, najmä pokiaľ ide o použitý materiál,“ uviedol šéf pamiatkarov.
K budove Energodata uviedol, že sa nachádza mimo pamiatkového územia, nie je národnou kultúrnou pamiatkou, a preto nebol dôvod, aby sa k nej vyjadrovali. „Túto stavbu však nepovažujem za problém. Prestavba rešpektuje uličnú čiaru aj výšku okolitých budov.“
K nadstavbám bytoviek nie je Miloš Dudáš kompetentný sa vyjadrovať. Problémom však podľa jeho názoru je to, že neexistuje žiadny regulatív, ktorý by túto problematiku upravoval. Preto sa to deje náhodne, každá budova inak. „Na Slovensku to nemá žiadny systém. Pritom zásada by mala byť jednoduchá – ak sa takéto budovy upravujú a je ich niekoľko v jednom území, tak by tá úprava mala byť rovnaká. U nás to však funguje tak, že každá z nich sa nadstaví inak. Najlepšie je to vidno na konci Bulváru. Sú tam malé bytovky, je ich asi osem a každá z nich je nadstavená úplne inak. Mestá nemajú na toto žiadne regulatívy a nie je v tom poriadok,“ uzavrel Miloš Dudáš.
Reagoval aj hovorca mesta Pavol Čorba. „Ide o stavby, ktoré boli postavené pred nástupom súčasného primátora. Treba však pripomenúť, že v tom čase malo mesto aj hlavného architekta. Ani tento inštitút nedokázal uchrániť mesto od týchto „skvostov“. Takže rovnako ako čitateľ, tak aj súčasné vedenie mesta má výhrady k mnohým výstavbám, ktoré sa v minulosti realizovali. Žiaľ, v súčasnosti sa s tým už nedá nič zásadné robiť, tento stav sme nútení strpieť.“
