Po páde železnej opony a vzniku Zboru Žilincov v roku 1990, začal jeho vtedajší tajomník Štefan Massányi navštevovať niektoré mestá v Nemecku a v Rakúsku a v žilinskej tlači uverejňoval od roku 1991 seriál pozitívnych poznatkov z vyspelej západnej samosprávy. Žilinskej radnici mali pomáhať vyhnúť sa chybám pri správe mesta v rodiacej sa demokracii. Zároveň zistil, že účinným nástrojom zdravého lokálpatriotizmu je aj usporadúvanie letných historických slávností, ktoré sú v nemecky hovoriacich, ale aj v anglických obciach a mestách veľmi obľúbené. Podľa ich vzoru v Zbore Žilincov (ďalej ZŽ) inicioval a následne vypracoval koncepciu a projekt Staromestských slávností v Žiline, ktoré boli schválené členskou schôdzou ZŽ v septembri 1994 a projekt bol odovzdaný mestu Žilina na jar 1995 pod názvom Staromestské slávnosti Žilina, 14. – 16. júna 1996.
Hlavnou myšlienkou organizovania takéhoto podujatia bolo prebudenie pocitu spolupatričnosti u obyvateľov mesta, teda ponúknuť im nielen zábavu, ale najmä rôzne historické poznatky a vedomosti o rodnom meste, ktoré bývalý socialistický režim opomínal, a prezentovať tradičné a umelecké remeslá na výstavnom trhu. Dôležitým cieľom bolo aj zvýšenie turistického ruchu. U občanov sa malo upevňovať vedomie, že Žilina je prirodzenou metropolou severozápadného Slovenska.
Išlo teda o prevzatie skúseností zo západnej Európy, kde mestá k zvýrazneniu svojej historickej tradície, k zvýšeniu atraktívnosti pre cudzincov, najmä dobrej povesti svojich výrobcov, obchodníkov a služieb, usporadúvajú jedenkrát i viackrát v roku pamätné dni. Ich tradícia má už niekoľko desaťročí, dokonca storočí. Podobná tradícia v našom meste nebola.
Podmienkou takéhoto veľkolepého počinu je, že sa musí realizovať v atraktívnom historickom prostredí. Žilina také prostredie mala, respektíve si ho obnovovala rekonštrukciou Mestskej pamiatkovej rezervácie v starom meste. Zároveň mala pomerne slušnú základňu profesionálnych kultúrnych, spoločenských a komerčných organizácií. To, čo ešte momentálne chýbalo, sa muselo nutne dotvoriť.
Skúsenosti ďalej potvrdzujú, že Európa je vo svete vnímaná ako kolíska kresťanskej a zároveň modernej civilizácie. Túto skutočnosť bolo potrebné rešpektovať a pri plánovaní zámerov v Žiline zohľadňovať. Pritom bolo nutné čerpať z našej stredovekej histórie (XIII. a XIV. storočie), kedy bolo naše mesto založené a tvoril sa jeho genius loci, t. z. jeho špecifiká, jedinečnosti, originalita pamiatok, zameranie mesta a mentalita predkov. Táto história sa tvorila v starom meste, preto k zviditeľneniu tohto imidžu navrhol ZŽ uskutočňovať Staromestské slávnosti v Žiline (v Nemecku „Altstadt Fest“, v Anglicku „The Old Town Feast“) práve v historickom jadre mesta.
Slávnosti takéhoto charakteru si môže dovoliť organizovať len mesto, ktoré má svoj starobylý stred! Vyzdvihnutie tradícií z prvopočiatkov Žiliny malo slúžiť k zvýšeniu vážnosti a autority mesta a jeho magistrátu pred vlastnými občanmi, ale aj pred okolitým regiónom.
Zabezpečenie projektu Staromestských slávností (ďalej SMS) bolo kľúčové z hľadiska napĺňania hlavného poslania ZŽ, ktorým je ochrana genia loci mesta Žilina. Návrh projektu prešiel pripomienkovaním v predsedníctve, sekciách a komisiách zboru.
Keďže sa v Žiline dovtedy takýto typ širokospektrálneho, a teda mimoriadne náročného podujatia nekonal, chýbali k jeho uskutočneniu špecifické skúsenosti. V Žiline však sídlili organizácie, ktoré viac-menej pravidelne organizovali monotematické podujatia, ako napríklad súťažné prehliadky, festivaly, výstavy, školenia, sympóziá a podobne. Štefan Massányi vytypoval podľa obsahu koncepcie SMS najdôležitejšie organizácie, ktoré by boli ochotné a schopné participovať na uskutočnení celomestských slávností. Poznatky zo západnej Európy ho utvrdili v tom, že treba začať a úspech príde. Nakoniec priamo oslovil dve organizácie: Regionálne kultúrne stredisko v Žiline (ďalej RKS) a Živnostenské spoločenstvo Žilina (ďalej ŽSŽ). Odvtedy sa začali stretávať ich predstavitelia (organizačný výbor SMS) – Peter Ničík (riaditeľ RKS), Dušan Hruštinec (starosta ŽSŽ) a, samozrejme, Štefan Massányi (predseda ZŽ) a začali premýšľať, ako obohatiť Žilinu o typ podujatia, ktoré predostrel predseda Zboru Žilincov.
Všetci traja videli v projekte uplatnenie záujmov svojich organizácií (predstava celomestského výchovno-vzdelávacieho a zábavného podujatia v historickom tóne pre široké masy podporujúce turizmus; ponuka rôznych kultúrnych a umeleckých aktivít, najmä v historickom centre mesta; prezentácia živnostníkov, remeselníkov a odborných škôl). Synergia týchto troch organizácií zohrala veľkú úlohu pre uskutočnenie prvého ročníka SMS v roku 1995. Keďže po preskúmaní reálnych možností nebolo možné hneď presadiť pôvodný, širší projekt z dielne ZŽ, pripravil predseda ZŽ na zasadnutie predsedníctva 17. 5. 1995 prvý návrh koncepcie Staromestských trhov v Žiline (ďalej SMT) ako pokusnú časť SMS.
Malo v nich ísť najmä o propagovanie remesiel, o súťaživosť, tvorivosť, o zručnosti žiakov odborných škôl, o podporu originálnych remesiel a pokúsiť sa vytvoriť zo Žiliny metropolu živností, tvorivosti a cestovného ruchu na severozápadnom Slovensku. Ďalej boli rozpísané programové bloky SMT a predbežný návrh na zloženie prípravného výboru. V júni boli podrobnejšie uvedené podujatia v jednotlivých dňoch (štvrtok, piatok, sobota), neskôr bol určený termín SMT, zloženie organizačného výboru, zodpovedné organizácie za programové bloky a predloženie finančných kalkulácií. Zároveň zbor začal s prípravou loga SMS (nie SMT). Zbor Žilincov nemal finančné prostriedky ani kancelárske priestory či pracovníkov na administratívne úkony.
Týmto disponovalo najmä Živnostenské spoločenstvo Žilina, sídliace v Odborovom dome kultúry, preto sa stalo centrom zabezpečovania podujatia. Keďže už malo skúsenosti s uskutočňovaním Vianočných trhov v Žiline, dosah na živnostníkov a odborné školy, malo na starosti v rámci SMT – slávností najmä časť trhov.
Na rokovanie organizačného výboru SMS (resp. SMT) 1995 boli postupne podľa potreby prizývaní aj ďalší spoluorganizátori. Neskôr, po vstupe mesta Žilina do príprav slávností, sa predsedom organizačného výboru stal zástupca primátora Žiliny Milan Gavlák. Organizačný výbor v prvých ročníkoch usmerňoval dve pracovné komisie: komisiu pre Staromestské slávnosti (SMT) 1995 a komisiu pre SOU a SPŠ 1995. Ich zasadnutia sa konali spravidla v zasadačke Odborového domu kultúry, ktorú malo prenajatú ŽSŽ. Termín prvého ročníka podujatia bol stanovený na 22. – 23. 9. 1995 na Nám. Andreja Hlinku, ale kvôli jeho rekonštrukcii sa slávnosti presunuli na Štúrovo námestie, pred Dom odborov. Rozbehli sa všetky zabezpečovacie práce vrátane propagácie podujatia.
Scenár otvorenia SMS vypracoval režisér Mestského divadla Žilina Tomáš Rosický. Septembrový termín konania slávností sa neosvedčil. Skúsenosti zo západoeurópskych miest hovorili o júnovom termíne ako o najvhodnejšom, pretože sa končí školský rok, počasie je stabilné a začína sa turistický ruch. Nasledovný ročník bol striktne situovaný do júnových dní. Od r. 1997 celú organizáciu podujatia – už pod pravým názvom – Staromestské slávnosti, prevzalo mesto Žilina a za koordinátora prípravy bol primátorom určený Ján Štofko.
Tretí ročník sa už konal na zrekonštruovanom Hlinkovom námestí pod pôvodným názvom Staromestské slávnosti a štvrtý ročník bol rozšírený aj o plochu Mariánskeho námestia. Zväčša jednoduché, amatérske podmienky v prvých dvoch ročníkoch sa začali rýchlo meniť na profesionálne a podujatie sa postupne vypracovalo na reprezentatívne, dnes už v živote mesta neodmysliteľné. Škoda len, že sa z jeho koncepcie dosť vytratil najdôležitejší aspekt pôvodnej koncepcie ZŽ – výchovno-vzdelávací aspekt. Prevládajú zložky zábavy a šoubiznisu. Ale to je zrejme daň za dnešný konzumný spôsob života.
