Vyšetrovanie, obvinenie a podanie návrhu na obžalobu v takej zložitej kauze, akou je „nástenkový tender“, trvalo na slovenské pomery zázračne krátko. Bezmála 9 rokov. Návrh na obžalobu na piatich ľudí, z toho dvoch bývalých ministrov výstavby, je dobrou správou pre slovenský právny systém. Jedna lastovička však ešte leto nerobí. Obzvlášť, ak vyhlásenie nástenkového tendra na ministerskej nástenke za zamknutými dverami je taký okatý podvod, že dokonca ani slovenskí vyšetrovatelia si nedovolia zamiesť ho pod koberec (uvidíme, ako súd, všakže...).
Náznak slnečného lúča tu však je a či z toho bude aj leto, alebo aspoň začínajúca sa jar, na to si budeme musieť ešte počkať pri iných, sofistikovanejších kauzách. Čo však nástenkový tender najviac odhalil o stave slovenskej spoločnosti, je fakt, že ľuďom na Slovensku kradnutie neprekáža. Veď ako inak by si človeka podozrivého, neskôr obvineného z trestnej činnosti, pri ktorej štát utrpel škodu bezmála 13 miliónov eur, mohli opakovane zvoliť do mestského zastupiteľstva? Práve MZ je základným orgánom, ktorý nakladá s rozpočtom samosprávy. Bohužiaľ, veľká časť slovenskej (žilinskej?) spoločnosti nerozumie tomu, že zvoliť si Mariána J. do zastupiteľstva je asi rovnaké hrdinstvo, ako dať kľúče od vlastného bytu človeku, ktorý je podozrivý z toho, že prednedávnom vybielil účet vášmu susedovi. Samozrejme, všetci piati obžalovaní sú v tejto chvíli stále ešte nevinní. Vinu im môže dokázať len súd. A teda Mariána J. si voliči zvolili úplne legitímne. Otázkou však je, na základe akých kritérií. Čo ich práve na tomto kandidátovi presvedčilo, aby mu dali svoj hlas? Treba veriť, že to naozaj nebolo práve kvôli tomu, že bol podozrivý z podvodu, ale že to bolo napriek tomu. Nepočuli sme totiž o tom, že by práve Marián J. prichyľoval v zime bezdomovcov, aby nezamrzli, alebo rozdával po Hájiku peniaze chudobným rodinám na potraviny a lieky. Nič z toho. Tak čo je teda to, čo prinútilo Hájičanov dať mu hlas (a čo prebilo podozrenie z miliónovej trestnej činnosti)?
Michal Filek
