Ako sa chystá basketbalový klub vysporiadať s aktuálnou krízou. Bude to mať aj u vás podobný priebeh ako u futbalistov MŠK Žilina?
Slovenský mužský basketbal nehrá o popredné priečky v Európe, o cvengu vo svete nemôžeme ani hovoriť. Príjem z predaja hráčov prakticky neexistuje i ostatné zdroje sú oveľa nižšie ako vo futbalovom svete. Náš klub má tri zdroje, a to akcionári, rôzni priaznivci basketbalu - sponzori a príjem z dobrovoľného vstupného na naše zápasy. Tieto finančné toky sa zastavili, sme takmer bez peňazí a hľadáme riešenia ako sa vysporiadať s danou situáciou.
S hráčmi ste sa dohodli na predčasnom ukončení zmlúv?
Každý slovenský hráč má v zmluve klauzulu, že v prípade ak netrénuje respektíve nehrá alebo príde situácia o zásahu vyššej moci, čo je prípad aj koronavírusu, nemá nárok na mzdu. Táto situácia nastala 13.marca 2020, kedy bola oficiálne ukončená sezóna 2019/2020.
Evidujete voči hráčom dlhy, majú všetko vyplatené?
Nie, nemajú. Sme v zložitej situácii, no viem si predstaviť všetkých chlapcov, že toto bol ich jediný zdroj príjmu. Pracujeme s myšlienkou využiť opatrenia vlády pre profesionálov i našich hráčov pod amatérskym kontraktom, ktorí sú v kategórii SZČO. Hráčom dlhujeme okolo 7 až 8 tisíc eur, ostatok ako tréneri, manažment a rôzni dodávatelia evidujeme sumu na úrovni cca 15 tisíc eur. Všetky naše nevyplatené záväzky sú maximálne do 30 tisíc eur.
Ako prebieha aktuálna komunikácia s hráčmi?
Komunikujeme cez mail, kompletne som hovoril s Hofericom i kapitánom Podhorským. Nebránim sa žiadnej komunikácii a neviem im splniť zatiaľ ich najhlavnejšiu požiadavku, teda kedy im pošleme peniaze.
Tento problém už s legionármi nemusíte riešiť?
Vysporiadali sme sa s nimi a poslali ich domov, v tejto oblasti máme čistý stôl. Boli to náročne a rýchle rokovania, spravili sme s nimi korektné dohody a viacerí až na jedného súhlasili s tým, že poslednou ich výplatou bude február. Zaplatili sme im letenky, dopravu do Viedne na letisko a bolo to ozaj na maximálne profesionálnej úrovni. Nie všetkým tímom z extraligy na Slovensku sa toto podarilo a ešte budú mať viac zložitejšiu situáciu, lebo budú musieť tieto mzdové položky legionárov riešiť neskôr. Mňa mrzia tí naši slovenskí hráči, ale verím, že v spolupráci s akcionármi to vyriešime.
Uvažovali ste, že niektoré subjekty sa vzdajú svojich príjmov, aby pomohli klubu?
Skúsil som osloviť našich partnerov s týmto riešením, no presné mená nebudem špecifikovať, nech sa niekto necíti urazený. S výnimkou jednej osoby nikto s tým nesúhlasil. Každý chcel svoje peniaze. I keď milujú basketbal, tak peniaze majú radšej. Viem niektorých pochopiť, že to je pre nich zdroj príjmu a peniaze im chýbajú. Na druhej strane som sklamaný, lebo som si myslel, že pochopia situáciu. Treba to však rešpektovať, majú na svoje peniaze právo, no osobne som trochu sklamaný z ich postoja. Viete viacerí tvrdia, že tieto služby pre nás robia, lebo majú radi basketbal a očakával som, že v týchto kritických momentoch to vedia aj prejaviť.
A hráči?
S nimi som na túto tému nehovoril. Budem iniciovať valné zhromaždenie klubu ako najvyššieho orgánu a doriešiť nedotiahnuté veci vrátané financií pre hráčov. Po jeho uskutočnení môžeme poskytnúť širokej verejnosti bližšie informácie.
Aký ste mali rozpočet na sezónu 2019/2020?
Náš rozpočet bol na úrovni cca 400 tisíc a vyčerpali sme z neho asi tri štvrtiny. Mali sme pred sebou ešte sedem zápasov základnej časti, potom play – off a naša ambícia bola hrať do štvrtého miesta.
Bude veľkým problémom pre slovenský extraligový basketbal začať ďalšiu sezónu?
Nikto zo žijúcej generácie nezažil podobnú situáciu. Ekonomický dopad krízy zloží viacero sponzorov na Slovensku a budú mať problém sami prežiť a nie tobôž dávať peniaze mimo. Kiež by som sa mýlil a nebol zlým prorokom.
Prežije toto obdobie žilinský basketbal?
Určite nezahynie, otázne je v akej podobe bude pokračovať naďalej. Spravili sme uzávierku za minulý rok, čaká nás valné zhromaždenie asi až v máji a potom sa dozvieme akou cestou sa vyberie žilinský extraligový basketbal.
Viete odhadnúť podporu do ďalšej sezóny od vašich štyroch strategických akcionárov klubu?
Komunikácia je zložitá, lebo každý jeden z týchto pánov má svoje firmy a aj oni čakajú na možnosti podpory biznisu a potom na druhej strane ako podporiť šport. Treba pochopiť, že teraz riešia svoje firmy a nie basketbal.
Budete skôr hrať s domácimi odchovancami a slovenskými hráčmi, lebo legionárov si nebudete môcť dovoliť zaplatiť?
Všetko je o peniazoch. Bohužiaľ, basketbal nemá podporu od mesta Žilina, pretože dostal za rok 2019 presne nulu. Aby som bol presný, dostali sme od dvoch mestských poslancov 700 eur na dresy, ktorí nám venovali svoj dobrovoľný balík financií, za čo im ďakujem. Aj keď mesto vyčlenilo na svojom rozpočte za rok 2020 100 tisíc eur pre vrcholový šport, tak jeho plnenie je otázne. Verím, že poslanci i primátor budú myslieť v zložitých časoch aj na basketbal. Mal som korektnú komunikáciu s pánom primátorom a odpovedal mi v duchu, že všetko vníma, ale nevie nič garantovať. Iné basketbalové mestá na Slovensku tento šport podporujú, spomeniem napríklad Lučenec, kde mesto dáva 90 tisíc eur ročne. Mesto Žilina má len jednu telocvičňu, ktorá spĺňa basketbalové parametre, a to na Rosinkách. Táto telocvičňa je v majetku VÚC Žilina. Tam si si vážim ochotu pána riaditeľa školy, ktorý má, bohužiaľ, tak zviazané ruky, že nemôže nič spraviť pre našu podporu. Je mi ľúto, že ani VÚC nepomáha basketbalu.
Koľko platíte mesačne nájom za športovú halu?
Zhruba 1000 až 1500 eur, čo zahŕňa zápasy i tréningy A tímu i nášho B tímu v 1.lige.
Natíska sa otázka, že koho podporiť v Žiline ak nie extraligové športy, ktoré sú najvýraznejším nositeľom kvality. Súhlasíte?
Podľa mňa je to trošku na hanbu ako sa mesto Žilina i VÚC stavia k športu. Nehovorím, že by vôbec nepodporovali, ale špeciálne o podpore extraligových športov. Bolo niečo pripravené, čo sa nedorobilo a mám takú obavu, že vzhľadom na situáciu nedostaneme tento rok opäť nič.
Zrejme očakávate, že sa k vám fanúšikovia neotočia chrbtom. Teraz ich budete azda najviac potrebovať?
Žilinský extraligový basketbal je práve postavený na divákoch, ktorí vedia spraviť azda najlepšiu atmosféru na Slovensku. Patrí im naše poďakovanie, sú našou radosťou a dovolím si povedať, že aj ostatné športy v Žiline nám v dobrom slova zmysle túto atmosféru závidia.
KTO JE JOZEF GALDUN?
V mladosti hrával basketbal ešte pod názvom Slávia VŠD Žilina. „Basketbal som si veľmi obľúbil a po skončení aktívnej činnosti som vykonával funkciu vedúceho družstva juniorom a následne som bol trénerom mládeže , kde som získal so staršími žiakmi titul majstra ČSFR . Prišiel rok 1989 a ja som sa začal venovať biznisu a tiež aj rodine . Už vtedy som si povedal, že keď pôjdem do dôchodku tak sa do basketbalu vrátim . Pri zakladaní BK SLÁVIA Žilina v júni 2019 som s radosťou prijal ponuku akcionárov postaviť sa do čela klubu . Touto formou som chcel vrátiť basketbalu to čo mi on dal do života , čestnosť , odvahu , bojovnosť a prácu v tíme . Mrzí ma, že koronavírus postavil pred nás veľmi veľkú prekážku , ale verím že „žilinskí basketbalisti“ a pod tým pojmom myslím hráčov , bývalých hráčov, funkcionárov, fanúšikov, sponzorov, akcionárov, teda všetkých, ktorí majú radi basketbal a túto prekážku zdolajú.“
