Roky pomáhate ľuďom, ktorí sa dostali do zlej životnej situácie. Čo vás k tomu viedlo?
Keď som zakladala nadáciu 5 rokov dozadu, mala som veľký sen a odhodlanie urobiť krásny a čistý projekt na pomoc ľuďom. Po mojej osobnej skúsenosti s ťažkou chorobou a darom, že som sa z nej z veľkej časti dostala a z veľkej pokory a vďaky za novú šancu žiť, za dar života, som založila nadáciu. Mali by sme si všetci uvedomiť, že nikto z nás nevie, ako dlho tu bude. Mám autoimunitné ochorenie, pre mňa je každý deň obrovským darom. Ja robím to, čo má zmysel a ten čas, ktorý mi je daný, chcem venovať pomoci. Môj čas je vzácny a chcem ho využiť skutočne na mojej životnej ceste zmysluplne. Byť tu pre niekoho, kto potrebuje oporu, pomoc a vás, ako človeka celého, je náročne, ale prekrásne poslanie. Celá moja rodina ma od malička viedla k pomoci, pokore a ku tomu, aby som si vážila všetko živé. Mám ku mojim rodičom obrovskú úctu a veľmi ich milujem za to, ako ma vychovali a čo mi odovzdali.
Založili ste aj nadáciu. Povedzte nám o nej niečo viac.
Áno, založila som nadáciu a som aj správca. Konáme tak, aby nadácia plnila poslanie a účel, na ktorý bola založená a to je pomáhať ľuďom v núdzi. Chodíme na stretnutia, navštevujeme rodiny s chorými deťmi. Taktiež matky s chorými deťmi, ktoré sa o deti starajú samé, detské domovy, pečieme štrúdle do nemocnice, komunikujeme s darcami, riešime marketingové veci, máme rôzne projekty. Napríklad vankúšiky pre deti v nemocnici, mackovia – šije ich naša dobrovoľníčka Ema, študuje na zdravotnej škole, zháňame veci, robíme projekty, ako tábory, terapie tancom, umením v spolupráci s ART STUDIO Z v Žiline, chodíme plávať, cvičiť, rozbehli sme projekt pre deti s hendikepom anglický jazyk on line. Keď nebol Covid, pravidelne sme robili kvapku krvi, veríme, že čoskoro znova budeme. Taktiež robíme charitatívne výstavy a rozdáme v Žiline rodinám a zariadeniam jogurty. Toto je tak krásna aktivita a koľko je pri nej radosti.
V súčasnosti je množstvo zbierok. Ľudia sa stretávajú aj s podvodmi. Sťažuje to situáciu aj vám?
Je to smutné, že niekto dokáže zneužívať nešťastie ľudí na vlastné obohatenie. Ale každý sám sa zodpovedá za svoje skutky a ja viem, že na konci života si každý z nás bude spytovať vlastné svedomie. Záleží na tom, či ho vlastne človek má. Je to všetko o ľuďoch. Naša nadácia zbierky na uliciach nerobí. My dávame overené výzvy, kde ľudia vedia, komu pomáhajú a finančné dary sú zverejnené na našej stránke medzi darcami. Vedieme poriadne evidenciu, máme poklady, súhlasy, všetko v zmysle zákona. Som poriadkumilovný typ a mám rada, keď je všetko tak, ako má byť.
Máte dobré skúsenosti? Sú ľudia ochotní pomáhať?
Ľudia chcú pomáhať. Treba im dať šancu, aby sa mohli zapojiť a videli, že to má zmysel a pomoc išla na správne miesto. Chcú transparentnosť a vidieť, že aj oni urobili niečo krásne. Všetko je o ľuďoch a spôsobe prístupu, komunikácie, ochoty. Sú samozrejme opatrní, v dnešnej dobe sa ani nečudujme. Ja tiež všetko overujem, kontrolujem a až potom následne konám. Založili sme nezištný portál na pomoc ľuďom DARY OD ANJELOV, o ktorý sa stará naša dobrovoľníčka Simonka. Sama má dve deti, ale robí to z lásky a je to úžasný človek.
Ako vaše aktivity sťažila pandémia?
Dodržiavame samozrejme všetky aktuálne hygienické opatrenia. Osobné návštevy momentálne sú obmedzené, preto posielame humanitárne balíky, dávame výzvy, zháňame drogériu, zdravotnícke pomôcky. Stále máme čo robiť. Keď človek chce a robí to s láskou, všetko sa dá. Aj prekážky sa dajú zvládnuť a vždy dá sa nájsť rozumné a schodné riešenie. Pre mňa slovo „ nejde to, nedá sa to, nechce sa mi“ neexistuje. Robíme pravidelne projekt JEDLO AKO DAR, kde sa aj teraz pridala ZŠ zo Žiliny a zbierajú trvanlivé jedlo pre rodiny. Vedieme deti k pomoci a to je správne. Komunikujeme veľa teraz on-line, zháňame potrebnú pomoc pre rodiny.
Prečo musia vôbec vznikať takéto nadácie, ktoré akoby zastupovali úlohu štátu?
Nadácie sa venujú intenzívnejšie individuálnym prípadom. Vedia aj posúdiť situáciu a následne podať pomocnú ruku. Vedia pristupovať ku konkrétnemu problému do detailu. Nadácie, ktoré sú finančne podporované zo štátu, prostredníctvom rôznych grantov a finančných príspevkov, by mali mať povinnosť sa venovať pomoci ľuďom. Naša nadácia napríklad nemá finančnú podporu od štátu, napriek tomu sa snažíme v rámci dostupných možností pomáhať. Sú to nezištné dary od darcov, firiem a dve percentá z daní.
Čo by podľa vás pomohlo?
Viac ľudskosti okolo nás a byť ľudský. Aby si vážil človek – človeka a všetko živé. Keby to tak bolo, všetko by mohlo fungovať.
Stretávate sa rôznymi životnými príbehmi. Môžete nám nejaký aj priblížiť?
Za 5 rokov našej pomoci je to skutočne na knihu. Veľa osudov, veľa ľudí, ťažké situácie, kde musíte byť vyrovnaný, silný a v plnej viere a pokore, aby ste mohli pomáhať. Chce to celého človeka. Ale mám jednu srdcovku. Raz večer (ešte som iba uvažovala o nadácii) som sedela v kuchyni a čítala časopis. Nikdy ten časopis nekupujem, ale pritiahol si ma sám z regálu. V ňom bola jedna veta: Ako matka vás prosím o pomoc a cestoviny pre môjho syna. Zovrelo mi srdce a zavolala som na číslo v inzeráte. Bola to mamina, ktorú týral muž a ostala sama so synom, s dlhmi a v zúfalej situácii. Išli sme s mojim mužom za ňou, nakúpili jedlo, doniesli nejaké veci do sociálneho bytu, zohnali chlapcovi oblečenie. Objali ju. Po dvoch rokoch mi povedala: „Sašenka, iba ty jediná si sa mi ozvala z celého Slovenska. Aj tento príbeh bol jeden zo znamení na založenie nadácie. Moja cesta sa začala rysovať. Teraz je jej syn už veľký, pomáha mamine, mamina sa postavila na nohy, je šťastná a má dobrého priateľa. Ostali sme kamarátky. Je to úžasná a inteligentná žena a vždy keď si na to spomeniem, ďakujem za možnosť, že sme mohli pomôcť.
Aká pomoc vás naozaj veľmi dojala?
Keď mi zavolali z jednej nemenovanej cestovnej kancelárie ( je to najväčšia cestovná kancelária na Slovensku ) že nás posielajú k moru a darujú nám pobyty. Vôbec ma nepoznali, videli našu činnosť a pomoc ľuďom a na základe toho nás oslovili. Dali nám letecký zájazd do Grécka. Vzali sme ťažko choré deti na vozíku a matky v núdzi. Nikdy nezabudnem, ako sme ich nosili hore do lietadla, ako si užívali more, aj si maminy poplakali od dojatia, deti boli tak šťastné. Veľa z nich v živote nebolo nikdy pri mori. Moja vďaka sa nedá ani slovami vyjadriť. Bolo to tak prekrásne gesto od nich. Spomienky ostali aj ten krásny pocit v srdci. No a ďalší rok urobili to isté. A tiež ľudia - darcovia, keď dáme výzvu, vedia tak pomôcť a spojiť sa. Tá láska skutočne funguje. Je tu, len treba otvoriť srdcia a snažiť sa ju dávať ďalej. A naša nadácia ide správne. Človeka to veľmi poteší, keď vidí, že to čo robí ide krásne a šíri sa. Myslím si, že celý môj život a situácie v ňom smerovali k tomu, čo robím teraz.
Čo tím nadácie, akí ľudia ho tvoria?
V nadácii sme všetci dobrovoľníci. Sme apolitická nadácia. Pomáhame bez nároku na odmeny. Zverejnili sme svoje prehlásenie aj na webovej stránke nadácie. Všetci máme svoje zamestnanie a rodiny. Nadácia je krásny a čistý projekt a taký ho chceme aj udržať. Sme skvelá partia priateľov, niektorých som poznala už predtým, iní mi prišli do života, ako veľký dar. Som veľmi vďačná za každého z nich a veľmi im ďakujem, že sú srdcom nadácie a môžeme robiť tak krásne veci. Sú to správni ľudia. Mám ich každého veľmi rada a vážim si každého z nich.
Čo podľa vás ľudia potrebujú?
Momentálne ľudia pýtajú potraviny, drogériu, vitamíny, príspevky na rehabilitácie. Doba je náročná. Sú vďační sa každú pomoc.
Stretli ste sa aj s negatívnymi reakciami?
Každý má právo vyjadriť si svoj názor. Ak mi niekto dáva dobrú priateľskú radu, vždy pouvažujem a buď si z nej niečo vezmem, alebo poďakujem. Ak niekto sa chová, tak ako by nemal, neriešim to. Negatívne reakcie sa nestávajú moc často, takže je to v pohode.
Ste aj matkou. Vaše deti vediete tiež k takýmto aktivitám?
Moje deti sú tým najkrajším darom. Milujem ich a každý deň ďakujem za nich. Sú zdraví a áno, vedieme ich s mužom k pomoci ľuďom a aby si všetko vážili. Aj mi pomáhajú. Máme radi zvieratká. Dali sme domov našej milovanej Beky.
Pomáhať ľuďom je náročné. Kde beriete silu a energiu nevzdávať to?
Maľujem mandalky, chodíme do prírody s deťmi a našim psíkom, plávame. Môj čas, keď sú doma deti, patrí im, tak robíme veľa spoločných aktivít. Ja oddychujem s mojimi deťmi a rodinou. Mám dosť pohybu popri tom všetkom. Večer, keď všetci zaspia, si vezmem knihu a čítam si a zaspím aj ja. Ráno sa poďakujem za nové ráno a večer za to, že sme všetci zdraví a mali sme dar – BYŤ SPOLU a vykonať znova nejaké krásne skutky. Áno, mávam aj veľmi náročné dni, ale aj ja mám svojich blízkych, ktorí mi povedia: Alex, ide sa ďalej.... Veľká vďaka za moju rodinu a priateľov. Bez nich by toto všetko krásne sa nedalo vykonávať. Ďakujem vám všetkým.
