Deviatačka zo Základnej školy na Ulici mieru v Bytči Alžbeta Červencová má na svoj vek netradičnú záľubu – entomológiu. Že neviete, čo to je? Nuž, Alžbetka zbiera hmyz, najmä motýle. Venuje sa tomu už viac ako tri roky a jej zbierka je naozaj úchvatná. Boli sme sa o tom presvedčiť na vlastné oči.
BYTČA. „Začalo sa to tým, že som niekde našla mŕtvy hmyz, motýľa, a napichla som si ho na poličku. Postupne mi na ne začal sadať prach a exponáty sa mi polámali. Mojej mame však napadlo, že existujú ľudia, ktorí sa tejto práci či koníčku venujú a robia si zbierky. Spolu sme hľadali webové stránky a dozvedeli sme sa, že sa volajú entomológovia. Spojila som sa s jedným z nich zo Žiliny a začala som robiť vlastné zbierky,“ hovorí Betka.
Žilinský kolega jej poradil, odporučil jej aj vybavenie, špendlíky, či látku na usmrcovanie hmyzu. Mala šťastie, na Slovensku veľa entomológov nenájdete. Žilina je našťastie ich výskytom známa. Iné je to už v susedných Čechách. Tam ich nájdete viac. U nás je však aj kníh so slovenským názvami hmyzu poskromnejšie.
Ako mladá Štiavničanka získava exponáty do svojej zbierky? „Najmä cez leto, kedy je najviac hmyzu, vyrážam každý deň na taký malý výlet do okolia. „Najskôr si musím vyhliadnuť lokalitu. V okolí už mám známe lúky a viem, na ktorej sa ktorý druh hmyzu vyskytuje častejšie. Preto presne viem, kam ísť za tým konkrétnym, ktorý práve potrebujem. Zoberiem si sieťku na motýle, pinzetu a fľašu. Postačí aj zaváraninová. Hmyz treba vyhľadať a chytiť. To však nie je vždy také jednoduché. Napríklad babôčka admirál lieta veľmi rýchlo a dáva mi zabrať. Keď si hmyz donesiem domov, dám na kúsok vaty látku na usmrtenie a zabalím do tvrdého papiera. Vyvinula som si tento spôsob sama, pretože tak sa nestane, aby som hmyzu poškodila krídla. Následne exponát pripichnem na podložku z polystyrénu, kde mu vyrovnám krídla a nohy. Takto sa potom týždeň suší. A nasleduje tá najťažšia časť práce. Každý exponát je treba pomenovať latinským názvom a jeho slovenským menom. Na Slovensku však máme veľmi málo kníh o hmyze, kde by som našla slovenské názvy. Takže ešte stále nemám všetky exponáty pomenované. K nim pripisujem aj miesto a dátum nájdenia,“ opísala nám podrobne technický postup nádejná entomologička.
Zo zabíjania hmyzu dievčina výčitky nemá. Podľa jej slov ho totiž oveľa viac zabíja každý z nás. „Hmyz zabíjame prakticky stále. Keď napríklad ideme autom alebo počas prechádzky na lúke, či keď si tam vystrieme deku. Aj pri tom všetkom zabijeme množstvo hmyzu. Ja sa, naopak, snažím tú krásu zachytiť a popísať,“ hovorí.
Najväčšie zastúpenie v jej zbierke tvoria motýle. Najviac má tých denných, aj keď hovorí, že jej ich len 10 – 20 % z celkového počtu motýľov. Zvyšok je tých nočných, ale keďže lietajú práve po zotmení, je objavených len málo druhov. „Najviac ma však fascinujú práve tieto. Nie sú síce najviac farebné, ale majú po sebe veľa rôznych ornamentov, sú malé, aj veľké, rôzne. Ja mám rada detaily. Také drobnôstky.“
Pokiaľ ide o denné motýle, tak vo svojej zbierke má už všetky základné druhy. „U nás každý pozná mlynárika. Ale žijú tu aj fakt celkom zaujímavé druhy. Do budúcna som si dala cieľ, že sa zameriam práve na tie slovenské a ukážem, že aj my tu máme krásne druhy. Doteraz som vždy chcela mať najväčšieho motýľa. Tým je vidlochvost a mám ho. Teraz sú však pre mňa všetky pekné, pretože každý z nich je niečím zvláštny. Napríklad admirál je síce bežný, ale fascinuje ma svojou rýchlosťou, ktorú dokáže vyvinúť, a výškou, kam až svojím krehkým telíčkom dokáže vyletieť,“ prezradila Alžbetka. V zbierke má však najrôznejšie druhy chrobákov a ďalšieho hmyzu.
V budúcnosti by sa rada venovala biológii. Okrem entomológie ju totiž zaujíma príroda ako taká. Chovala aj húsenice, zbiera kaktusy a kamene. Okrem toho sa venuje aj kresbám hmyzu a prírody.
Alžbetkinou objaviteľkou a podporovateľkou je učiteľka biológie Martina Hrušíková. Zaujímalo nás, ako ju vníma. „Dostala som ju v piatom ročníku. Alžbetka chodí dnes so mnou na biologické olympiády a vždy postúpime do ďalšieho kola. Sú tam zakaždým fascinovaní jej zbierkou. Ostatným deťom totiž pri podobných aktivitách pomáhajú rodičia či starí rodičia. Ona si však všetko robí sama. Hmyz nájde, umŕtvi, popíše. Pritom pre väčšinu detí je hmyz nezaujímavá téma, dokonca sa im protiví. Alžbetka sa však v ňom našla. Nebojí sa ho, zaujíma ju a má na to talent. Dokáže o hmyze veľmi pekne a kvetnato rozprávať. Je krásne, že si našla inšpiráciu v prírode a venuje sa jej. Doteraz som ešte nemala žiaka s takým obrovským zanietením pre prírodu a hmyz,“ prezradila nám na záver pani učiteľka. Alžbete držíme palce, aby sa jej v živote darilo a vyrástla z nej slávna entomologička.
Michal Filek
Snímky autor
