V čom sú podľa vás tieto voľby iné?
Podľa môjho názoru sú tieto voľby, resp. samotná prebiehajúca volebná kampaň, vskutku špecifické v troch rovinách. Po prvé, po prvýkrát v dejinách Slovenskej republiky zohráva významnú úlohu v kampani progresívna strana, konkrétne Progresívne Slovensko (PS). Tento typ politickej strany, ktorá sa radí k tzv. novej ľavici, zažíva rozmach v Európe, resp. na Západe na úkor konzervatívnych a tradičných politických zoskupení. Aj napriek tomu, že na Západe sa progresivizmus ako protestné hnutie proti buržoáznej spoločnosti, jej inštitúciám, spôsobu života, alebo mravným hodnotám pozvoľna rozvíja od polovice 60. rokov minulého storočia, tak na Slovensku výraznejšie preniklo (v dôsledku viacerých faktorov) do povedomia až v uplynulých rokoch.
Po druhé, volebná kampaň je extrémne vyhranená, pričom sa využíva útočný a populistický štýl komunikácie a opatrení zo strany viacerých politických subjektov. V dôsledku toho je slovenská spoločnosť napätá, extrémne polarizovaná a v zásade rozdelená na dva tábory.
S tým súvisí tretí rozmer. Prebieha určitý zápas vo vnútri slovenskej spoločnosti. Nie je to však zápas o smerovanie Slovenska (v kontexte zahranično-politickom) po voľbách, ale skôr ide o súboj politických hodnôt. Ani jedna z politických strán, ktorá má šancu uspieť vo voľbách, nemá v programovom vyhlásení explicitnú podmienku o vystúpení z Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie. Avšak neúprosný súboj o podstatu politických hodnôt je v slovenskej spoločnosti markantný a postupujúci.
Aký súboj politických hodnôt máte na mysli a ako prebieha?
V zásade ide o antagonistický, teda protikladný stret prívržencov progresivizmu a novej „modernej politiky“ na jednej strane a jeho odporcov na strane druhej. Progresivizmus ako politická filozofia je spájaný primárne s prvkami pokroku, modernity a reformy spoločnosti, ktoré sú nevyhnutné pre zlepšenie situácie ľudí. Ako som už naznačil, táto politická filozofia je na Slovensku spájaná so stranou PS a počet sympatizantov progresivizmu rapídne narastá najmä z radov mladých, vysokoškolsky vzdelaných a mestských občanov.
Na druhej strane sa voči progresívnej filozofii vymedzujú rôzne skupiny politických strán a ich prívržencov: od Strany Smer – SSD, cez Republiku a SNS až po OĽANO a priatelia a Sme rodina. Stret sa prejavuje najmä absolútnym názorovým nesúladom u oboch skupín, ktorý je sprevádzaný invektívami a – ako sme nedávno mohli pozorovať aj – vzájomnými fyzickými atakmi. Za ostatné obdobie sme tu mali niekoľko kľúčových tém, ako napríklad Covid-19 a očkovanie, vojna na Ukrajine, alebo najnovšie migrácia, kde prebiehal, resp. prebieha diametrálne rozdielny pohľad na riešenie týchto závažných globálnych problémov a výziev.
Aké scenáre môžu nastať po voľbách?
V podstate môžu nastať dva zásadné scenáre. Po prvé, vznikne vláda, v ktorej bude dominantným politickým subjektom Smer – SSD. V tomto prípade by sa strana spoliehala na svojho klasického partnera SNS, na Republiku a podľa posledného vývoja situácie pravdepodobne aj na Sme Rodina. Sme Rodina a SNS však lavíruje na hranici zvoliteľnosti.
Na druhej strane sa môže zostaviť vláda, kde bude kľúčovým politickým hráčom PS. Táto strana pri zostavovaní potenciálnej koalície počíta predovšetkým zo stranou SAS, Demokrati a KDH. V tomto prípade sú tu však faktory, ktoré môžu vzniku tejto koalície zamedziť. Progresívne Slovensko totiž v dôsledku názorovej a ideologickej blízkosti preberá najmä voličov SAS (podľa prieskumov na hranici zvoliteľnosti) a Demokratov (podľa prieskumov dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti). Potenciálni voliči týchto dvoch politických strán v obave, aby neprepadol ich hlas, môžu staviť na istotu a zvoliť PS. Navyše PS má v ideologickej rovine spor s KDH, ktorý bol umocnený nedávnym nešťastným prehlásením zo strany predsedu KDH Milana Majerského. V prípade potenciálnej koalície tak musí KDH, ale aj PS ustúpiť zo svojich programových požiadaviek a dospieť ku kompromisu.
Tu je potrebné taktiež poznamenať, že kľúčovým politickým hráčom týchto volieb bude Hlas – SD. Ten môže byť s nemalým politickým ziskom (okolo 15 %) súčasťou oboch modelových koalícii. Čelní predstavitelia Hlasu – SD sa takticky nevyjadrujú, aký typ koalície uprednostňujú. Časť tohto politického zoskupenia (najmä v konzervatívnejších regiónoch) odmieta kooperáciu s progresívcami, naopak v mestách, najmä na západe Slovenska, členovia Hlasu – SD podporujú spoluprácu s PS.
Na druhej strane hnutie OĽANO a priatelia na čele s Igorom Matovičom pravdepodobne nebude lukratívny potenciálny koaličný partner. Iné varianty v zásade neexistujú. Aj tieto dve modelové potenciálne koalície demonštrujú polaritu slovenskej spoločnosti.
Významným faktorom bude určite pri týchto voľbách aj nerozhodný volič. Podľa niektorých odhadov až 30 percent ľudí na Slovensku nevie, koho a či vôbec ísť voliť. Politické strany sa tak ešte v poslednej fáze kampane budú usilovať presvedčiť ho a získať na svoju stranu.
Ako by sa mal volič rozhodovať pri svojej voľbe?
Je viacero faktorov, na ktoré sa volič spolieha. Prieskumy verejnej mienky, diskusné debaty a pohľady čelných predstaviteľov jednotlivých politických strán na zásadné témy dneška, ktoré majú dopad na Slovensko – najmä migrácia a vojna na Ukrajine. Dôležitým aspektom pre voličov je pochopiteľne aj ideologický rozmer. Faktom však ostáva, že Slovensko potrebuje stabilnú vládu s jasným, splniteľným a nepopulistickým programom. Po dvoch odvolaných vládach a úradníckej vláde bez dôvery slovenského parlamentu, krízy vo vnútri spoločnosti a rozvrate verejných financií (Európsky štatistický úrad – Eurostat za druhú najchudobnejšiu krajinu Európskej únie označil v marci 2023 práve Slovensko) bezpodmienečne potrebuje naša krajina nový impulz a racionálne riešenia najmä v ekonomickej sfére. Aj na to by mal volič pri svojej voľbe myslieť.
Kto je Martin Solik?
Martin Solik vyštudoval Fakultu politických a ekonomických vied v Banskej Bystrici. Doktorandské štúdium absolvoval na Ostravskej univerzite, počas ktorého absolvoval viaceré vedecké stáže a konferencie v Kanade, Rusku, na Balkáne, alebo USA. V súčasnosti pôsobí na Ostravskej univerzite, kde sa venuje témam ako je politická moc, politické ideológie a nové formy a typy konfliktov v medzinárodnom prostredí. Je autorom niekoľkých odborných monografií a dlhodobo mapuje volebné výsledky žilinského regiónu.
