Často vzniká u žien po prechode, pretože súvisí s produkciou ženských hormónov. Okrem toho sprevádza iné závažné choroby, pri ktorých pacient užíva rôzne lieky, napr. kortikosteroidy, cytostatiká, lieky na krv a podobne. Ľuďom sa pri liečbe týchto príznakov predpisujú rôzne doplnky a lieky. Najčastejšie je to vitamín D, vápnik, kalcitonín a hlavne bisfosfonáty. Tie sú v liečbe nezastupiteľné, ale v našom zubnom odvetví vedia narobiť aj poriadne problémy, ak ich berieme na ľahkú váhu.
Prečo by mali zubára zaujímať hlavne bisfosfonáty?
Pretože je preňho veľký problém, ak ich človek, ktorému chce vytrhnúť zub, užíva. Bisfosfonáty sa síce považujú všeobecne za veľmi prospešné v liečbe osteoporózy, majú však jeden veľmi závažný vedľajší účinok, na ktorý sa často zabúda. Tým je fakt, že menia krvné zásobenie a výživu v kostiach. V praxi to znamená, že lekár, ktorý vám predpíše bisfosfonáty, by vám mal bezpodmienečne povedať, aby ste u zubára ešte skôr, ako si vypýtate injekciu, oznámili, že tieto úchvatné lieky beriete. Alebo že ste ich brali v posledných 10 rokoch. Je veľká škoda a smola pacientov, že na to skoro žiadny lekár neupozorní svojho pacienta, ktorému tento preparát predpisuje. Ak ide o konzervatívne ošetrenie pacienta, nebol by to problém. Problém nastáva vtedy, ak pacient podstúpi dáky invazívny zákrok do kosti, čo je v stomatologickej ambulancii najčastejšie extrakcia. Často pred samotnou extrakciou chýba zásadná otázka lekára, či pacient berie nejaké lieky na kosti alebo ich v minulosti bral. V tomto smere platí pravidlo dvojnásobne, že radšej sa aj dvakrát spýtať na liekovú anamnézu pacienta, či už súčasnú alebo aj z minulosti, nakoľko skupina týchto liečiv má dlhý polčas rozpadu v tele. Takže aj keď ich už pacient nemusí brať, ich účinok v tele stále pretrváva. Klinický obraz v takejto situácii zahŕňa poextrakčnú bolestivosť, opuch, niekedy aj teplotu, ale hlavne to, že rana sa dlhodobo nehojí! A prečo? Pretože v mieste extrakcie došlo k nekróze priľahlej časti kostného tkaniva. Je smutné, že v poslednom čase sa stretávam s pacientmi, ktorí toto absolvovali, lebo je veľmi jednoduché tomuto predísť. Stačila by jedna správna otázka pred daným zákrokom a pacient by takéto ťažkosti nemusel mať.
Ako sa týmto problémom vyhnúť?
Ak viete, že vám liečia kosti alebo vám po onkologickej liečbe nasadili liečbu kostí kvôli metastázam, vždy, vždy, vždy to oznámte svojmu zubárovi! Aj keď sa nechystáte na trhanie zubov. Tieto lieky totiž robia najväčšie zlo z celého tela práve v čeľustiach. Zubár alebo zubný chirurg vám pred trhaním alebo iným závažným zákrokom, ktorý by mohol ohroziť vašu čeľusť, nasadí antibiotiká a po zákroku vám ranu poriadne vyčistí a pevne zašije. Bude si vás volať na kontroly častejšie. A uvidíte, že takto všetko dobre dopadne. Nekróza alebo odumretý kúsok kosti vzniká totiž pre spomínané zmenené krvné zásobenie a výživu kosti. Kosť sa tak nevie brániť proti baktériám, a preto odumiera. A tak ju musíme podporiť antibiotikami. Ak totiž kosť odumrie, už vám nedorastie naspäť. Ak už sa to stane a nastala tzv. bisfosfonátová osteonekróza (kus odumretej kosti), ranu treba znova otvoriť, odstrániť odumreté ložiská, vyčistiť, zašiť. Samozrejme, s nasadenými antibiotikami. Toto platí, aj keď bisfosfonáty už neužívate. Ich účinok sa prejavuje v tele ešte veľa rokov po poslednej dávke.
