Anna Franková si svoj denník začala písať v trinástich rokoch a písala ho celé dva roky, ktoré strávila v úkryte spolu s ďalšími siedmimi spolubývajúcimi. Denník Anny Frankovej veľmi presne a jednoducho odhaľuje pocity, strasti, slasti i bolesti dospievania a bez pátosu vykresľuje tragédiu vojny, tragédiu človeka zbaveného primárnej dôstojnosti a človeka v úplnej spoločenskej izolácii. Prirodzená intímna výpoveď dospievajúceho dievčaťa by sa mala stať účinnou zbraňou proti narastajúcej xenofóbii, nenávisti, neznášanlivosti a rasizmu.
Anna: „Pre ľudí, ako som ja, je veľmi zvláštny pocit písať si denník. Nielen preto, že som si ho ešte nikdy nepísala, ale tiež si myslím, že sa neskôr nikto, ani ja, ani nikto iný, nebude zaujímať o výlevy trinásťročnej školáčky. Ale na tom nezáleží, chce sa mi písať a hlavne chcem byť úplne otvorená a úprimná. Papier je trpezlivejší ako ľudia. A pretože nechcem dať tento „kartónový“ zošit nikomu čítať, iba ak by som niekedy v živote našla priateľa alebo priateľku, nemusí to nikoho trápiť. A teraz som došla k tomu, prečo som si začala písať denník: nemám žiadnu priateľku.“
Dramatizácia: Šimon Spišák a Veronika Gabčíková
Dramaturgia: Veronika Gabčíková
Scéna a kostýmy: Karel Czech
Réžia: Šimon Spišák
Hrajú: Lucia Korená a Ivan Martinka a.h.