Antonio Parziale
Čo je EDS?
EDS je politická platforma orientovaná na nové generácie moderných ľudí, ale aj tých skúsených. V európskych voľbách sa zameriavame aj na prvovoličov. Máme záujem o ľudí, ktorí majú skúsenosti zo zahraničia. Rád by som využil príležitosť a poďakoval ľuďom, ktorí spolupracujú s EDS v Žilinskom kraji. Už 5 rokov držia centrálu v pozitívnej energii a prenášajú k vám náš odkaz obnovy slovenskej spoločnosti. Slovensko je malá krajina, ale má obrovskú geografickú pozíciu a politický potenciál, ktorý zatiaľ nevyužíva. Veľakrát mi dávajú otázky, ako môžu Slováci, taký malý národ, ovplyvňovať Európu? Ja som presvedčený, že slovenský národ má obrovskú príležitosť. Mám taliansky pôvod a žijem tu už viac ako 30 rokov. Získal som tu obrovské príležitosti a obrovské skúsenosti. Na Slovensku som sa zoznámil s množstvom úspešných podnikateľov, manažérov a úžasných ľudí. Poznám veľa ľudí, ktorí zvládajú 3 ‑ 4 jazyky, majú obrovskú životnú skúsenosť a tiež pracovnú skúsenosť. Poznám ľudí, ktorí riadia medzinárodné firmy a sú veľmi úspešní. Dokážu sa presadiť v zahraničí.
Aká je história strany?
Už v roku 2009 sme kandidovali v európskych voľbách. Po trojtýždňovej kampani sme takmer prekročili 5 % hranicu. Ako nová strana sme nedostávali taký mediálny priestor, ako by bolo treba. Bol to však dôkaz, že na Slovensku je potreba inej politiky. To nám dáva silu, aby sme pokračovali ďalej. Nie sú za nami žiadne finančné skupiny. Všetci me študenti, zamestnanci, normálni podnikatelia. Chceme ponúknuť inú politiku, čistotu, transparentnosť.
Narodili ste sa v Taliansku. V roku 1980 ste začali pôsobiť na Slovensku. Prečo?
V tom roku bolo v južnom Taliansku obrovské zemetrasenie. Pracoval som na prokuratúre. Zomrelo vtedy 2 400 ľudí. Stratil som najlepších priateľov a známych. Prišiel som o všetko. Spoznal som vtedy právnika, doktora Vargu z Košíc, ktorý nám ponúkol pomoc. Videl, že som mal veľké problémy, stratil som prakticky všetko, ale hlavne priateľov a korene. Pozýval ma, aby som prišiel k nemu do Košíc na Vianoce. Prišiel som prvýkrát na Silvestra. Cítil som sa tu ako doma. Slovenské tradície a zvyky sa veľmi podobali talianskym. Rodina sa v nedeľu stretne, pripravia obed a sú spolu. Toto bol pre mňa veľmi príjemný zážitok a začal som sem chodiť pravidelne, raz mesačne.
Kedy ste sa tu usadili natrvalo?
Najskôr som pokračoval v práci v Taliansku. Môj dobrý priateľ začal obchodovať s plastovými obalmi. Vedel, že chodím často do Československa a poveril ma, či by sa dala nadviazať spolupráca. Tak sme začali a ja som zostal žiť tu.
Po revolúcii ste založili niekoľko firiem, trošku neskôr ste sa začali venovať poľnohospodárstvu. Pestujete pšenicu, kukuricu, repku olejnú. Ako sa na Slovensku podniká v poľnohospodárstve?
Vaše tradície boli úžasné. Za minulého režimu sa ekonomika točila okolo poľnohospodárstva. Slovensko bola bohatá krajina na suroviny. Po revolúcii sa to zmenilo. Prišli nekompetentné rozhodnutia a poľnohospodárstvo sa zlomilo. Byť dnes poľnohospodárom je veľmi ťažké. Je tu aj veľmi veľká byrokracia.
Máte pocit, že prostredníctvom malých a stredných poľnohospodárskych podnikov by sa ľudia dokázali uživiť?
Ja som zástanca rodinných podnikov. V ostatných európskych krajinách sú rodinné farmy významné súčasti ekonomiky. Malé a stredné podnikanie je 90 % celej ekonomiky. Slovensko má takú zvláštnosť, že 90 % celej ekonomiky je v rukách 5 veľkých podnikov alebo finančných skupín. Naopak, v Taliansku je 90 % ekonomiky v rukách malých a stredných podnikateľov a z toho 45 % sú rodinné farmy. Zvláštne je aj to, že na Slovensku má priemerná farma 900 hektárov. V iných krajinách je to medzi 15 ‑ 30 hektármi. Z tejto výmery žije rodina, zamestnávajú aj nejakých ľudí a sú úspešní, majú všetko, čo potrebujú. U nás tá farma, ktorá má 800 ha, je malá farma. Ľudia sú zvyknutí mať aj tisíce hektárov a hospodária špekulatívnou formou. Pre rodinné farmy nie je vytvorený priestor. Chýba legislatíva a politická vôľa.
Je to téma na pôdu europarlamentu?
Je to téma napojená na dotácie. Pred štyrmi rokmi eurokomisárka z Holandska prišla s návrhom, ktorý bohužiaľ nebol realizovaný. Chcela zmeniť systém dotácií, ktoré by mohli získať len farmy do určitej výmery pôdy. Veľké by nedostali nič. Pretože človek, ktorý má 10-tisíc hektárov, nič nerobí, na konci roka požiada o dotácie, nikto to nepreverí a inkasuje obrovské peniaze. Slovensko je v tomto výnimka. Nie je to tak ani v ČR, ani v Maďarsku. Tam nie sú také obrovské priemerné výmery pôdy. Európsky parlament môže zmeniť tieto pravidlá tak, aby sa podporovali dotácie pre menšie rodinné farmy.
Množstvo pôdy sa nevyužíva. Prečo to tak je? Pôdu síce máme, ale leží ladom.
Bohužiaľ, predchádzajúce vlády poškodili Slovensko. Postavili zákony pre veľkých podnikateľov alebo veľké obchodné reťazce a zabudli, čo je poľnohospodárstvo. Poľnohospodárstvo by malo byť činnosťou, ktorá je pre vidiek a málo početné skupiny ľudí, hlavne rodiny. Len takto na Slovensku prežijeme. Potom je tu aj problém získavania pôdy. Je to na Slovensku veľmi ťažké. Aj keď by sa rodina chcela vrátiť k tradičnému poľnohospodárstvu, má problém pôdu získať.
Nie je vlastnícky vysporiadaná, neprebehli dedičské konania, register evidencie pozemkov je zle postavený a nefunkčný. Je to preto, že skupiny, ktoré momentálne kontrolujú poľnohospodárstvo, nemajú záujem to meniť. Vidíme veľa nepoužitej pôdy, ktorá by mohla priniesť ekonomické benefity, ale nevyužíva sa.
Je veľa nevyužitej pôdy, ale je ťažké ju získať. Ako je to možné?
Za socializmu bola pôda v družstvách, ktoré boli vytunelované alebo privatizované. Veľa majiteľov malo s družstvami zmluvy, ktoré sa dajú ťažko zrušiť. Neprebiehali dedičské konania, veľa parciel je len v podieloch, je tam veľké množstvo vlastníkov a pozemky sa nedajú rozdeliť. Je veľmi zlá legislatíva v tomto smere. Európa ponúka cez eurofondy, že parcely budú usporiadané a každý vlastník by mal vedieť, kde sa nachádza jeho pozemok. Je veľmi dôležité to urobiť.
Na Slovensku sú ekopotraviny často drahšie ako tie z veľkoobchodov alebo dovážané zo zahraničia. Prečo by sme si ich mali kupovať?
Jeden aspekt je zdravotný. Lacné potraviny nie sú také kvalitné a zdravé, ako by sme potrebovali. Druhý aspekt je sociálny. Biopotraviny alebo tie, ktoré sa kupujú priamo z rodinných fariem, sú kvalitnejšie, ale zaplatíme za ne o pár centov viac. Musíme si však uvedomiť, že takto pomôžeme zamestnanosti.
Sú na to Slováci pripravení?
Áno, ale problém vidím aj v kultúre a propagácii. Ministerstvo životného prostredia má k dispozícii veľké množstvo financií, ktoré sa dajú použiť na marketing a školenia. Zoberte si Rakúsko. Každá dedina tam začína byť prakticky samostatná. Majú tak postavený systém, že medzi sebou si predávajú mlieko, zemiaky, pšenicu, ba dokonca si vyrábajú aj energiu. Používali tradície, školenia, eurofondy a ide to.
Venujete sa aj nezamestnanosti. U nás je problém najmä s nezamestnanosťou mladých ľudí. Ako viete z pozície europoslanca vplývať na nezamestnanosť na Slovensku?
Prechádzame zvláštnym obdobím. Musíme kritizovať, analyzovať, pozerať sa okolo nás, ale musíme poskytovať aj riešenia. Na prvom mieste je vzdelanie. To je prakticky kľúčové pre národ a investícia do budúcnosti. Dnes máme vysoké školy, ktoré ponúkajú väčšinou len humanitné vzdelanie. V minulosti sme mali výbornú techniku, ale dnes akoby bolo takýchto odborníkov málo. Tiež som presvedčený, že treba investovať do poľnohospodárstva. Agroturistika je úžasná oblasť. Dajú sa tu využiť eurofondy, máme nádhernú krajinu, máme úžasné zabudnuté dediny, úžasnú prírodu, úžasné tradície. Investícia do agroturistiky je prakticky veľmi nízka a otvára obrovské pracovné a podnikateľské príležitosti. Je veľa ľudí v Európe, ktorí hľadajú také lokality, ako je Slovensko. My to ale nevieme využiť.
Prečo budú voľby do Europarlamentu pre Slovensko dôležité?
Ja sa považuje za Európana. Narodil som sa v Taliansku, žijem na Slovensku, pracujem s Ukrajinou, zastupujem ako konzul Moldavskú republiku a môžem povedať, že potrebujeme dnes silný európsky systém. Len silný európsky systém môže zachrániť malé krajiny, ako je Slovensko. Môže zachrániť naše tradície, zvyky, jazyky. Iné na výber nemáme. Tí, ktorí len populisticky kritizujú, idú proti našim záujmom.
Miroslav Antoňák
Miroslav Antoňák
Vašou parketou je ochrana spotrebiteľov. Ako ste sa k tomu dostali?
Moje pôsobenie sa začalo v kauze tzv. 60‑eurových faktúr. Bol to taký podstatný problém, keď mne ako 20‑ročnému človeku prišla faktúra na 60 eur za stránku, pričom ostatné takéto bežné stránky sú zadarmo. Oslovil som niekoľko organizácií, políciu, SOI a došli sme k tomu, že žiadny orgán nemá kompetenciu, aby problém riešil. A tak som sa snažil dať odpoveď na otázku, či platiť alebo neplatiť. Dali sme dohromady ďalších ľudí, nazbieralo sa nás skoro 30‑tisíc. Začali sme sa pýtať aj na ďalšie veci, nebankové subjekty a tak. Tým pádom vznikol dopyt po organizácii, ktorá by viac‑menej poskytovala bezplatné právne poradenstvo čo najväčšiemu počtu ľudí. Ja už som dnes v takej situácii, že ochrana spotrebiteľov sa zžíva so mnou. Keďže už mi z toho vyplýva aj množstvo záväzkov voči klientom, už dnes nemôžem povedať, že končím. Ani by som to nespravil.
Aká je vaša organizácia?
Spotrebiteľské centrum je nezisková organizácia, ktorá poskytuje bezplatné právne a finančné poradenstvo spotrebiteľom. Taktiež zastupovanie na súdoch, vzdelávanie spotrebiteľov a kompletne celú agendu, ktorá s touto problematikou súvisí.
Akí sú Slováci spotrebitelia? Vedia sa domáhať svojich práv?
Nie je na to jednoznačná odpoveď. Povedal by som, že Slováci sú ako spotrebitelia príliš vďační, hlavne z pohľadu podnikateľov. Pretože kúpia všetko a hlavne to, čo je lacné. Pripravujeme teraz jednu koncepciu z pohľadu ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu, ktorá by sa mala na Slovensku implementovať už v roku 2015 a v nej sme zaviedli právny termín – iracionálny spotrebiteľ. To znamená, že náš spotrebiteľ, ak si niečo kupuje, neriadi sa rozumom, ale kupuje na základe emócie. Len preto, lebo má pekný obal, lebo má peknú farbu atď. Nepoužívame rozum, ale emócie. A takto isto sa riadime aj pri uzatváraní zmlúv. To je príliš veľký problém, pretože spotrebitelia podpíšu čokoľvek, nerozmýšľajú a nečítajú, čo podpisujú. Často prichádzajú do rizika len preto, že nemajú dostatok informácií. Berieme si napríklad hypotéky na 30 rokov a nevieme, či zajtra ešte budeme mať prácu a budeme môcť hypotéku splácať.
Je to inde vo svete inak? Sú spotrebitelia racionálni spotrebitelia?
Áno, je to aj inak. Často, keď chodím po Európe, vidím, že sa ľudia v takých zásadných veciach, ako je napríklad hypotéka, správajú úplne inak. Je pravda, že sú inak nastavené legislatívne podmienky, ale napríklad Česi nekupujú veci, ktoré sú lacné, ale berú ohľad na energetické hodnoty, svoje zdravie. Na Slovensku sa žije od výplaty do výplaty a nie je veľmi priestor brať ohľad na to, čo je zdravé. Ale v zahraničí si už ľudia dovolia to riešiť.
Aká je na Slovensku legislatíva? Máme medzery?
Ja tvrdím, že legislatíva vo veciach ochrany spotrebiteľov na Slovensku je jedna z najlepších v rámci celej EÚ. Žiadna krajina nepamätá aj na také maličkosti ako u nás. Nikde v zahraničí napríklad neriešia zákonom šmejdov. Tam existuje celospoločenský úzus, ale my musíme takéto banality riešiť aj zákonnou cestou. Preto máme z hľadiska formálneho nastavenia najstriktnejšiu legislatívu, ktorá by mala najviac chrániť spotrebiteľa. Na druhej strane máme veľmi slabú vymožiteľnosť práva. A to je tá druhá a veľmi závažná téma. I napriek tomu, že formálne sme veľmi kvalitne nastavení, tak na druhej strane je vymožiteľnosť práva veľmi zlá. A nie je to len kvôli súdnictvu. Na to sa vymyslel systém mimosúdneho riešenia sporov. Ale našli sa špekulanti, ktorí si urobili z toho výhodný biznis formou arbitrážnych súdov, mediáciu robí už skoro každý. To, čo malo dobrý cieľ, sa na Slovensku podarilo spotvoriť na výhodný biznis. Súdy navyše, aj keby chceli, nemajú ako dať obyčajnému človeku za pravdu. Protistrany majú často možnosti robiť prieťahy, odvolávať sa, zlikvidovať firmy, podviesť. Tam sa dočkať reálneho výsledku je takmer nemožné.
Ako z toho von?
Mojím cieľom je nastavovať systém a trh na takú úroveň, aby som ja ako spotrebiteľ sa mohol spoľahnúť na to, že podnikateľ ma nebude žiadnym spôsobom chcieť oklamať, lebo sa mu to nevyplatí. Ak mi predloží zmluvu, budem ju môcť podpísať a spoľahnúť sa na to, že ma tá zmluva ochráni, lebo je to pre podnikateľa výhodné. Jedine takýmto spôsobom je možné, aby trh fungoval, pretože je omnoho jednoduchšie naučiť podnikať podnikateľov, živnostníkov, ako naučiť spotrebiteľov správať sa spotrebiteľsky. Je to o kultúre národa.
Čo môže urobiť poslanec Európskeho parlamentu?
Slovenská legislatíva od roku 2004 implementuje to, čo sa schváli v EÚ. Napríklad Brusel vymýšľal smernicu o neprijateľných zmluvných podmienkach, ktorá bola schválená v roku 1993. U nás bola prijatá až v roku 2007. Na základe nej v zmluvách nemôžu byť rôzne definície a klauzuly, ktoré by škodili priamo spotrebiteľom. Myslím si, že v tomto smere má veľkú úlohu aj europoslanec. Napriek tomu, že všetci súčasní aj bývalí europoslanci na spotrebiteľov nemysleli. Je to na škodu, lebo ja som spolupracoval s českými europoslancami a niektoré návrhy sa nám podarilo presadiť. Je mi veľmi ľúto, že za 20 rokov si europoslanci všimli už prakticky všetko, len nie ochranu spotrebiteľov. Nevšimli si bežné problémy obyčajných ľudí, oveľa viac mysleli na ukazovanie sa. Za tých pár rokov, čo chránim spotrebiteľov, sa mi cez slovenský parlament, súdy či inštitúcie EÚ podarilo dosiahnuť dostatok vecí, aby som mal legitimitu k tomu, že ak by som sa stal europoslancom, na spotrebiteľov nezabudnem.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať práve na kandidátke EDS?
Koncom minulého roka ma oslovilo viacero strán, pretože zastupujem dosť veľké portfólio ľudí. Najlepšie mi z toho vyšla EDS. Je to v princípe ešte politická panna, nemá za sebou kauzy, aféry. Úprimne si myslím, že ľudia, ktorí tvoria EDS, po piatich rokoch iniciatív majú stále víziu a tou nie sú peniaze, určite disponujú pridanou hodnotu, robia to z presvedčenia, nie preto, aby na tom zarobil.
Prečo budú tieto voľby také dôležité?
Tým, že sa zmenil systém. Kým súčasní europoslanci sú len stláčačmi gombíkov, odteraz dostanú veľa nových kompetencií. Budú môcť sami predkladať návrhy, byť členmi poradných skupín, byť pri samotnej tvorbe legislatívy a tým pádom je pre Slovensko mať dobrých poslancov veľmi potrebné. Na to, aby SR mohla čo najviac získať pre svoj rozvoj, je potrebné, aby si voliči vybrali takých ľudí, ktorí prinesú omnoho viac benefitov, vyrokujú čo najlepšie podmienky.
Akým najväčším výzvam čelí súčasná EÚ?
Myslím si, že keď tvorcovia štátnosti riešili osamostatnenie Slovenska, zabudli na víziu. Mám dojem, že Slovensko 20 rokov tápalo. Jeden čas sme mali ambíciu stať sa členom EÚ a NATO. Vstupom náš cieľ spadol. Stali sme sa nákladom, ktorý sa vezie. Teší ma to, že EÚ sa nejakým smerom uberá. V rámci ochrany spotrebiteľov si myslím, že raz sa dožijeme toho, že náš trh nebude len o rozume, ale že EÚ začne byť o cite, srdci a nielen o surovej ekonomike. Zatiaľ bola EÚ len surovo ekonomická záležitosť. Dnes ale mnoho mladých ľudí sa snaží z ekonomiky prechádzať do srdca. Aby sme nepotrebovali zákony a regulácie, ktoré sú často zbytočné. Myslím si, že to je smerovanie, ktorým sa EÚ uberá.
Nora Tóthová
Ste súkromná podnikateľka. V akej oblasti pracujete?
Pracujem v oblasti spracovávania projektov. Jeden zdravotnícky projekt práve tvoríme, je pred dokončením. Ešte o ňom nemôžem hovoriť. Je to však projekt s celoeurópskou pôsobnosťou a týka sa prevencie.
Čo je najväčším problémom zdravotníctva na Slovensku?
Je veľa problémov, s ktorými zdravotníctvo zápasí. Každý hovorí, že je to nedostatok finančných prostriedkov. Ja si však myslím, že práve naopak, peňazí je dosť, ale nie sú efektívne vynakladané. Efektivita financií, ktoré prichádzajú do systému, je zlá, najmä v oblasti nákupu digitálnych technológií, kde sme ešte stále na chvoste v Európe. Ďalší problém vidím v korupcii. EÚ vydala štúdiu o stave korupcie v krajinách EÚ. Z nej vyplýva, že SR patrí medzi krajiny, kde je korupcia veľmi rozšírená. V zdravotníctve sa to týka najmä poskytovania zdravotníckych úkonov, vo verejnom obstarávaní a zneužívaní riadiacich funkcií.
Ako sme na tom v porovnaní s ostatnou Európou?
Sme na posledných priečkach. V Európe sa funguje transparentnejšie, ľudia sú verejne oboznamovaní s výsledkami hospodárenia zdravotníctva. Na Slovensku je neopodstatnený tok financií. Peniaze často nejdú tam, kam by mali.
Zameriavate sa na prevenciu. Ako sme na tom v porovnaní so svetom?
V zahraničí ľudia o seba viac dbajú. Ale nielen to. Je to tam viac medializované, ľudia majú k svojmu zdraviu lepší prístup. U nás si ľudia stále neuvedomujú, že zdravie je nadovšetko a je to to jediné, čo majú. Ak nemajú zdravie, nemôžu pracovať, strácajú príjem, dostávajú sa do sociálnej siete. Problémy sa nabaľujú. Máme veľké rezervy, aj možnosti v oblasti prevencie. Je to hlavný problém Slovenska, ale aj krajín V4. Spočíva to aj v metódach, ktoré sa používajú na prevenciu. Môžem povedať, že sú ešte stále slabé. To, čo nám ponúka systém z oblasti zdravotných prehliadok, je na slabej úrovni. Má nedostatočnú výpovednú hodnotu o zdravotnom stave pacienta. Bolo by potrebné, aby sa zdravotné zákony zmenili, aby ľudia mohli viac využívať kvalitnejšie prístroje, zariadenia, sofistikovanejšie metódy. Vtedy by si mohol pacient povedať, že je dobre vyšetrený.
Nie je to aj preto, že na Slovensku sme boli zvyknutí mať všetko zadarmo?
Možné to je. Aj spoluúčasť pacienta je veľmi dôležitá. Naši ľudia si už musia uvedomiť, že všetko, čo sa týka zdravotnej prehliadky, nemôže byť úplne zadarmo. Súčasťou vyšetrení je aj veľa nadštandardných vecí. Tak, ako sa niekto stará o svoje auto, chodí s ním na kontroly, za ktoré si zaplatí, tak by sa mal starať aj o svoje zdravie. To je predsa to najdôležitejšie. Verím, že si to ľudia uvedomia, lebo toto je práve priorita nášho pripravovaného projektu. Aby si ľudia uvedomili, že prevencia je skutočne dôležitá. Dnes nám denne umierajú ľudia na uliciach, majú kardiovaskulárne ochorenia, cievne príhody, chronické ochorenia, ktorým by sa dalo predísť. Máme tu ucelený rad vyšetrení, ktoré by vedeli tomuto zabrániť, len je potrebné to zahrnúť do vyšetrovacích metód, ktoré sa týkajú zdravotných prehliadok. Bohužiaľ, u nás zatiaľ ešte také nie sú. Ale dúfam, že spoločnými silami dospejeme k tomu, že aj na predchádzanie takýchto ochorení použijeme špeciálne vyšetrenia, aby sme zamedzili tomu, že denne na ne umierajú stovky ľudí.
Je asi dôležité, aby si aj politici uvedomili, že prevencia môže byť pre štát lacnejšia.
Určite áno, takto sa ušetria tisícky eur. Keď diagnostikujem problém pacienta, ktorý ešte nie je v rozvinutom štádiu ochorenia, nemusím neskôr vynakladať tisícky eur za drahé lieky a nákladné hospitalizácie. Je veľmi potrebné, aby sa to uberalo týmto smerom.
Ako europoslankyňa budete mať možnosť meniť legislatívu.
To je môj prvoradý záujem. Ak by som sa stala europoslankyňou, chcela by som zjednotiť vzdelávanie lekárov. Naši lekári chodia často na rôzne sympóziá, ktoré organizujú rôzne firmy a zároveň je to pre nich aj príjemná dovolenka. Potom sú lekári firmám zaviazaní a preferujú ich lieky. Zjednotila by som teda ich vzdelávanie na nejakom celoeurópskom inštitúte. Ďalším bodom by bolo efektívnejšie využívanie európskej spolupráce, zlepšenie vzájomnej spolupráce na poli zdravotníctva, riešenie otázok spojených s dostupnosťou a kvalitou zdravotnej starostlivosti a v neposlednom rade je potrebné riešiť prísun a využívanie európskych finančných prostriedkov prostredníctvom eurofondov.
Nora Tóthová
V minulosti sme mali kvalitných lekárov. Platí to aj dnes?
Stále máme kvalitných lekárov. Problém je v tom, že nám odchádzajú do zahraničia, lebo sú tam lepšie zaplatení. Naši lekári sú naozaj nedostatočne zaplatení. Pri tom toku peňazí, ktoré sa dostávajú do zdravotníctva, by sme ich určite vedeli zaplatiť lepšie. Je mi smutno, keď vidím, že mladí lekári odchádzajú okamžite do zahraničia. Tomu by sme mali zabrániť.
Ako je to v Žiline?
Máme tu kvalitných lekárov. Pacienti sú však skôr nespokojní s prístupom, so vzťahom lekár – pacient. Vyplýva to z uverejnených prieskumov.
Čím si vás získala EDS?
EDS je ako jediná mimoparlamentná strana, ktorá je v súčasnosti riadnym členom európskych štruktúr. Za touto stranou nie sú žiadne aféry, škandály. Nie je podporovaná finančnými skupinami, EDS má svoju líniu a cieľ, ktoré nemení podľa politickej situácie. Ja som občianska kandidátka. Pracujem na veľmi potrebnom projekte a rozhodla som sa takto ukázať ľuďom, akým spôsobom im môžem pomôcť.
Michal Filek
Snímky Anna Metlická
