Žilinský Večerník

26. november 2024 | Kornel
| 3°C

Spravodajstvo

Arborista Ján: Urgentne treba riešiť stromy pri ihriskách a materských školách

Ján Supuka (28) spolu so svojimi spolupracovníkmi natiahol laná na niekoľko kritických stromov v parku Ľudovíta Štúra v Žiline. Urobili to ako dobrovoľníci vo svojom voľnom čase. Stav stromov podľa nich nie je v poriadku a to nie len v parku, ale aj v blízkosti ihrísk a materských škôl.   

02.07.2022 | 13:01

Riešite problematický stav stromov v Bôrickom parku. Čo ste tu robili?

Venujeme sa arboristike a nemohli sme sa na to pozerať v akom stave sú tieto stromy. Verím, že pre návštevníka ide o peknú alej, ale je tu viacero problémov. Stromy sú jednak veľmi blízko seba, s čím sa nedá nič robiť. To vzniklo pri zakladaní parku. Ešte horšie je, že všetky stromy majú v jednej výške rovnako nasadenú korunu. Tá je sekundárna, nie je prirodzená. Bola zrezaná a všetky korene sú tam sekundárne. S tými je veľký problém, pretože oni tzv. tlakovo vetvia v príliš ostrých uhloch. Medzi nimi zarastá kôra a tak majú tendenciu sa vylamovať. Čo je veľmi nebezpečné. Keď sú stromy malé, tak sa to dá riešiť rezom. Ideálne je, aby nevznikalo takéto vetvenie, ich odstrániť ešte pri výchovných rezoch.

Začali ste to riešiť aj s mestom, ale ako ste si to všimli?

Sme zo Žiliny a o stave o parku dlhodobo vieme. Keď som bol na materskej dovolenke, tak som veľa kočíkoval aj v týchto miestach. Máme občianskej združenie Sad slobody, s ktorým sme v žilinskom Lesoparku zakladali k storočnici vzniku Prvej republiky ovocný sad. Vysadili sme stromy, starali sme sa o to a aj to udržiavame. V tom čase nám so sadom pomohla nadácia Proma for people. Pomohli nám finančne. A neskôr nás oslovili, či by sme ešte nevedeli využiť nejaké financie. V sade sme už výdavky nemali, tak nás napadlo, že by sme mohli niečo urobiť pre tento park. Tak sa aj stalo a nakúpili sme dynamické laná, ktoré sme tu inštalovali. S kolegami Tomášom Paňákom a Martinom Moravčíkom sme sa rozhodli, že nebezpečné miesta uchytíme. Robíme to ako dobrovoľníci. Nadácia kúpila laná a materiál a my to robíme vo voľnom čase po dohode s Mestským úradom v Žiline.

Čo vás priviedlo k arboristike?  

Venoval som ovocinárstvu hlavne starým odrodám. Študoval som ekológiu. Potreboval som vedieť bezpečne pracovať na veľkých stromoch ako sú čerešne, či orechy. Tak som sa dostal k stromolezectvu, vybaveniu a k technikám. Keď leziete veľké stromy ako orechy, tak už potom lipy a duby nie sú až tak ďaleko.

Sú v meste iné problematické lokality?

V meste minulý rok prebehla inventarizácia drevín a mestský úrad má záujem nejako komplexne riešiť stromy. My sme na tom tiež spolupracovali. Vtedy sa stromy merali a navrhovali sa nejaké riešenia. Miest, kde boli problémy, bolo mnoho. Treba na to vyčleniť peniaze a ide o veľký investičný deficit. Nebolo by od veci, keby sa zabezpečili aspoň materské školy. Keď sa stane problém na majetku, tak to trápi, ale keď sa stane nejaké nešťastie nedá sa to vrátiť späť.

Ako sú na tom iné mestá?

V okresných mestách chýba koncepčná starostlivosť. Niekde vidíte, že sa niečo urobilo, ale nemá to vždy logiku. V Českej republike, kde sme aj všetci traja arboristiku študovali, je to oveľa lepšie. Tam je prístup komplexnejší. Zmapujme si stromy, potom si vyčleňme nejaké financie v rozpočte a postupujme postupne. Tu skôr hasíme, keď niekde niečo padne.

Keď upravíte alej asi ako dlho trvá ten efekt?

Dynamické laná, ktoré sme v parku natiahli sú previsnuté a pôsobia ako prevencia. Strom má normálne pracovať, ono je niekedy dobre, keď to vetvenie „pukne“ a zahojí sa. Ale laná zaberajú pri extrémoch počasia. Dve tri veľké búrky v roku, kedy hrozí, že by mohlo vetvenie prasknúť, tak vtedy väzba zaberie a drží to. Laná majú životnosť osem rokov. Ale toto je absolútne minimum a pravdupovediac je to hanba, že sa to rieši takto. Sme radi, že to môžeme urobiť, ale keď sa pozerám na stav stromov, tak je to žalostné. Všade sú tlakové vetvenia a obrovský investičný dlh. Naposledy sa robilo niečo so stromami, keď sa park rekonštruoval. Aj keď pribudnú nové stromy, tak to nevyzerá dobre.

Na čo treba pozerať pri výsadbe?

Vždy treba sadiť strom na jeho plnú veľkosť. Ak si chceme zasadiť orech, tak myslíme na to, že má štandardne priemer koruny 15 až dvadsať metrov. Stretávame sa, že majú orech ľudia zasadení napríklad pri plote. Ten prerastá susedovi a on má právo žiadať o rez stromu. Veľkosť stromu je daná koreňom. Aj v Bôrickom parku sú stromy naklonené, majú jednostrannú korunu. Pre ľudí to pôsobí pekne, ale čo sa týka bezpečnosti, tak to nie je v poriadku. Ak nejaký strom vypadne prípadne vyschne, tak sa začne celá alej rozpadať. 

Sú nejaké vhodné stromy do mesta?

Mení sa to klimatickou zmenou. Už môžeme sadiť už aj cédre ale aj figy, či citrusy.

 

 

 

Foto: Autorka

Najnovšie vydanie
Predplatné
fpd

PublishingHouse

Vydavateľsťvo: PUBLISHING HOUSE a.s., Jána Milca 6, 010 01 Žilina, IČO: 46495959, DIČ: 2820016078, IČ DPH: SK2820016078, Zapísané v OR SR Žilina: vl. č. 10764/L, oddiel: Sa | Distribúcia: TOPAS, s. r. o., Slovenská pošta a kolportéri | Objednávky na predplatné: prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty | Objednávky do zahraničia: Slovenská pošta, a. s., Stredisko predplatného tlače, Nám. slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail:[email protected]. | Copyright 2012-2019 PUBLISHING HOUSE a.s. Autorské práva vyhradené. Akékoľvek rozmnožovanie textu, fotografií a grafov len s výhradným a predchádzajúcim súhlasom vedenia redakcie. Nevyžiadané rukopisy nevraciame, neobjednané nehonorujeme. Etický kódex novinára
Vyrobilo Soft Studio

zilinskyvecernik_monitor_prod