Mesto vypracovalo pred tromi rokmi Manuál reklamy Mestskej pamiatkovej rezervácie. Cítite, že po tomto kroku sa niečo v oblasti reklamného smogu zmenilo?
Po prijatí Manuálu za záväzný dokument, mestsky úrad, konkrétne stavebný úrad mal spolu s Krajským pamiatkovým úradom Žilina vytvoriť stratégiu jeho používania v praxi. To sa zatiaľ neudialo, aj keď snaha autorov manuálu tu bola. A teda koncepčný prístup pri jeho uplatňovaní neexistuje. Vnímam to tak, že to nebolo jednou z hlavných priorít vedenia a zmeny prichádzajú na môj vkus veľmi pomaly. Manuál je však veľká pomoc pre zamestnancov Krajského pamiatkového úradu Žilina, ktorí sa majú pri povoľovaní reklamy v mestskej pamiatkovej rezervácii o čo oprieť. Nie však každý majiteľ budovy/prevádzkar si svoju reklamu na pamiatkovom úrade aj dá schváli. Manuál je však najmä návod pre tých, ktorí chcú reklamu na fasádu osadiť.
Spolupracovali ste na jeho tvorbe?
Áno. Som jeho hlavný autor. Manuál bol vytvorený ako príloha Zásad ochrany pamiatkovej rezervácie Žilina pre potreby Krajského pamiatkového úradu. Žilina Spolupracovala som na ňom s Martinou Magovou a Milošom Dudášom. Momentálne nevnímam potrebu jeho aktualizácie. Je to dobrý dokument, jeho tvorba trvala niekoľko rokov.
Ako sa situácia v oblasti reklamného smogu v Žiline zmenila?
Mesto pod vedením primátora Petra Fiabáne vytvorilo príspevkovú organizáciu Útvar hlavného architekta mesta Žilina, ktorá v meste nesmierne chýbala. Okrem iného, vyjadruje sa aj ku reklamným stavbám. Kým som nešla na materskú dovolenku, bola som jeho zamestnankyňou.. Pracovala som aj na aktualizácii Všeobecných záväzných nariadení o reklamných stavbách a reklamných zariadeniach. Tento dokument mal ísť do februárového zastupiteľstva, no nedostal sa tam. Nebol dopracovaný, chýbalo najmä pripomienkovanie odboru právneho a stavebného úradu. Následne sme mali niekoľko stretnutí s primátorom, viceprimátorom a vedúcim stavebného úradu na tému vizuálneho smogu a aj riešeného návrhu dosť pálčivého materiálu. Neevidujem však žiadny skutočný výsledok z týchto stretnutí, pripravované VZN pokiaľ viem stojí. Jednoducho povedané, mesto stále nemá vytvorenú kontinuálnu a dlhodobú stratégiu na odstraňovanie vizuálneho smogu v meste a bez nej sa nikam neposunieme.
Ako sme na tom v porovnaní s inými mestami?
Porovnala by som nás s tými lepšími, ako je napríklad mesto Hlohovec, Trenčín alebo Nitra. Tam vidieť progres v podobe nových strategických materiálov, ktoré sa zaoberajú riešením premnoženej reklamy v meste a následne sa aj reklamy viditeľne odstraňujú. Nitra má šalamúnsky dosť podrobne zapracovanú reguláciu reklamy v územnom pláne mesta. Trenčín aj Bratislava taktiež navrhli špecifikovať reguláciu reklamy v zmenách a doplnkoch územného plánu. Martin, ako viem, pracuje na aktualizácii všeobecného záväzného nariadenie podobne ako my, no namáha sa s podobnými otázkami pri jeho tvorbe, konzultujeme túto tému spoločne. Reklama je ozaj ťažká téma, bilbordy totiž využíva každá jedná politická strana a politik. Jedná sa o zložitú legislatívu, ako aj terminológia je mätúca a ťažko sa opierať o zákony. Ešte by som rada vypichla napríklad región Oravy, kde som minule cestovala a bola som milo prekvapená z oravských dedín, kde som neevidovala žiadne rušivé bilbordy alebo plachty na plotoch domov. Vizuálny smog tam bol ozaj minimálny a človek si tak mohol vychutnať krásu oravskej prírody a dedín. Veľká škoda, že krajina smerom na Tatry okolo Popradu si z Oravy neberie príklad. Slovensko je krásne no vizuálny smog jeho krásu oslabuje.
