Značka patriaca pod krídla koncernu General Motors (GM) cítila už dlhšiu dobu stratu záujmu o svoje prerastené päťmetrové „obludy“, ktoré postupne prenechávali svoju pozíciu modernejším vozidlám zo starého kontinentu. Medzi inými to boli hlavne modely Mercedes SL alebo Jaguar XJS, ktoré sa stali novými znakmi sociálnej úrovne bohatého Američana. Múdre hlavy v zastupiteľstve spoločnosti tak prišli s odvážnym plánom navrhnúť vozidlo, ktoré bude schopné konkurencie nielen svojou cenou či výkonným agregátom, ale tiež európskym dizajnom. S návrhom exteriéru sa teda Cadillac obrátil na špičku v odbore dizajnu – na talianskeho mága Pininfarina. So známym návrhárskym štúdiom už značka spolupracovala v minulosti, a preto nebol jej výber vôbec náhodný. Nová vlajková loď značky dostala pracovný názov Projekt LTS, teda Luxury Two Seater. Do jej úspechu sa vkladali spolu s obrovskými investíciami tiež veľké nádeje.
V roku 1983 podpísal koncern GM s talianskou dielňou kontrakt v závratnej výške, a to 600 miliónov amerických dolárov, ktorý však nezahŕňal len návrh, ale tiež výrobu karosérií luxusného dvojmiestneho kabrioletu. Výsledkom práce šikovných talianskych rúk bol naozaj skvostný kabriolet, ktorého dizajn už snáď ani nemohol byť vzdialenejší od staromódnej americkej produkcie. Štýlový roadster meral na dĺžku 4,5 metra a široký bol takmer 170 cm, pričom rázvor náprav bol iba 253 cm. Ostro tvarovanú masku lemovali obdĺžnikové svetlá, pod ktorými sa vynímal moderný nárazník prekrytý plastom po vzore európskej konkurencie. Zadná časť auta sa niesla v podobne prísne hranatom dizajne, zatiaľ čo bočná línia karosérie zaujala klinovitým tvarom typickým pre športové autá osemdesiatych a deväťdesiatych rokov.
Americká automobilka sa obávala, ako konzervatívny americký trh model prijme, a preto nasadila pod jeho moderný kabátik klasickú a overenú americkú techniku. Vozidlo tak stálo na skrátenom ráme modelu Eldorado s vidlicovým osemvalcom s objemom 4,1 litra a výkonom 126 kW. Motor za svoj nízky výkon vďačil zastaralému ventilovému rozvodu OHV, ktorý nezachránilo ani viacbodové vstrekovanie paliva. Úctyhodný krútiaci moment 312 Nm bol prostredníctvom 4-stupňovej automatickej prevodovky prenášaný na prednú nápravu, ktorá mala rovnako ako zadná nezávislé zavesenie kolies.
Najzaujímavejší fakt o modeli Allante však nenájdeme v jeho koncepcii či výkone. Je ním totiž samotná výroba modelu, ktorá sa konala skutočne kurióznym spôsobom. Cadillac musel totiž pred začiatkom produkcie každého vozidla dopraviť všetky diely potrebné na výrobu karosérií, ako napríklad rám, riadenie či interiér, do talianskeho mesta San Giorno Canavese. V tomto meste sídlili dielne Pininfarina a od domáceho Detroitu boli vzdialené presne 7250 kilometrov. Na prepravu materiálu využívala automobilka služby špeciálne upraveného Boeingu 747, ktorý medzi týmito mestami lietal pravidelne. Pininfarina v Taliansku vytvoril a zložil karosérie Allante v sériách po 56 kusov, ktoré boli spätne zaslané domov do Ameriky. Až tu sa vykonala konečná montáž v novučičkom závode Hamtrack, ktorý vyrástol len tri kilometre od letiska. Konkurencia označila tento kuriózny spôsob výroby za najdlhšiu výrobnú linku sveta, ktorá dosahovala dĺžku úctyhodných 14 500 km.
Hotový model bol prvýkrát predstavený na začiatku roku 1987 a vzbudil obrovskú pozornosť. Novinka disponovala všetkým, o čom vtedajší motorista mohol snívať. V sérii bolo Allante vybavené automatickou klimatizáciou, elektricky nastaviteľnými sedadlami Recaro, aparatúrou Bose či futuristickým prístrojovým panelom. Jediný príplatkový prvok bol mobilný telefón zabudovaný v stredovom tuneli, ktorý bol v tých časoch skutočnou chuťovkou. Napriek prvotnému ošiaľu sa o model po uvedení do predaja zákazníci vonkoncom netrhali. Príčin bolo viacero, no najzávažnejšou z nich bola najmä závratne vysoká cenovka, na ktorej stálo číslo 50 000 dolárov. V porovnaní s modelom Eldorado bol teda nový model dvojnásobne drahší, okrem toho trpel detskými chorobami: zatekanie strechy, vysoká spotreba či nízka kvalita spracovania.
Zo smelých plánov automobilky predávať ročne až 8000 kúskov zostali po prvom roku len trosky. Predaj modelu sa nikdy nevyšplhal na viac než 3000 kusov za rok a stal sa tak obrovským prepadákom, ktorý stál automobilku nemalé financie. Autu nepomohlo ani niekoľko inovácií vrátane nového motora Northstar a jeho výroba bola ukončená v roku 1993.
