ŽILINA. „Potreboval som sa dostať do Považského Chlmca za mamou. Zišiel som dole na mechanickom vozíku a presadol som na elektrický. Bolo to asi o pol jedenástej. Keď som sa tesne popoludní vrátil, vozík tam nebol. Hľadali sme všade, dokonca sme boli aj v zberných surovinách. Akoby sa pod zem prepadol,“ hovorí nešťastný Jozef.
Také niečo sa však v ich bytovke, v ktorej bývajú prevažne invalidi, nestalo prvýkrát. „Naozaj je to tak. Pred niekoľkými rokmi susedovi zmizol vozík dokonca spred dverí na poschodí. A nenašiel sa,“ povzdychol si Jozef. No a bolo toho viac.
Bezbariérovú bytovku na Karpatskej ulici na Vlčincoch postavili pred niekoľkými rokmi špeciálne pre vozičkárov. Sídli v nej aj únia nevidiacich a slabozrakých. Vchodové dvere sa však zatvárajú a zvonka sa otvoriť nedajú. Nie je preto jasné, akým spôsobom zlodeji postupujú.
„V okolí sa však často pohybujú bezdomovci, ale aj feťáci. Možnože niekto z nich vozík zobral a chce ho predať, aby sa dostal k peniazom. Nechápem tých ľudí. Ja vozík nevyhnutne potrebujem k životu. Dostanem zaň síce nový, ale tomu predchádza zložitá procedúra. Musím to obehávať, musím ho objednať, chodiť po úradoch, po lekároch. Tí budú znova skúmať, či sa môj zdravotný stav nezmenil. Či mi náhodou nezačali znova nohy slúžiť. No, bodaj by začali. Ale sú to všetko len zbytočné komplikácie, ktoré mi znepríjemňujú život,“ povzdychne si Jozef.
Preto prosí nálezcu alebo toho, kto vozík zobral, aby ho vrátil: „Budem vďačný, že ho znova mám.“ Prípadný nálezca môže vozík priviezť aj do redakcie Žilinského večerníka. My ho majiteľovi odovzdáme. Ďakujeme.
Michal Filek
