Zastihli sme vás počas reprezentačného zrazu, ako prebieha?
Sme v prvom bloku zrazu v rámci predkvalifikácie ME 2023, je to začiatočná fáza a od tohto pondelka by sme mali mať už prípravné zápasy v zahraničí. Je nás tu 15 chalanov, káder sa bude postupne okresávať a finálna dvanástka sa vytvorí ku koncu pred cestou do Skopje. Rád by som zažil pocit reprezentovať a čím ďalej sa dostanem, tak budem len rád. Bola by to nová skúsenosť, za ktorú by som bol nesmierne vďační. Za mužov som bol naposledy na reprezentačných zrazoch v roku 2014, no do finálnej dvanástky som sa nedostal.
Uplynulú sezónu ste strávili v českom Kolíne. Je kvalita českej ligy omnoho vyššia ako tej slovenskej?
Ťažko sa mi to porovnáva. Česká liga je trošku kvalitnejšia, ponúka väčšiu možnosť rozvoja, lebo má 12 tímov a oproti súčasnej šestke či sedmičke slovenských tímov to cítiť. Hráte pravidelne ťažké zápasy a medializácia basketbalu v Česku je oproti Slovensku na oveľa vyššej úrovni.
Pokračujete aj ďalší rok v Kolíne či zmeníte dres?
Boli som mnou spokojní a pred nedávnom si na mňa uplatnili opciu aj pre ďalšiu sezónu. Je tam možnosť mať ešte ďalšiu opciu, alebo sa posunúť ďalej, no to je ďaleko. Toto moja prvá sezóna v Česku, Kolín má okolo 40 tisíc obyvateľov a je to príjemné mesto. Basketbalovo sme získali bronz a v klube vládla spokojnosť.
Čím to je, že Slovákov v českej basketbalovej lige je stále málo ako šafránu?
Túto sezónu by nás malo byť viac. Okolo tých šesť až osem sa nás v lige predstaví. Je len na nás, aby sme robili dobré slovenského basketbalu v zahraničí a tým sa otvárala cesta mladým talentom do sveta.
Kedy štartujete prípravu na novú sezónu?
Začíname v klube 1. augusta, vďaka reprezentácii som pozmenil plán, lebo som zrušil individuálne tréningy s mojím bývalým trénerom.
Vašim novým spoluhráčom bude Róbert Rožánek, tento žilinský odchovanec sa radil práve s vami pred podpisom zmluvy s Kolínom?
Mňa sa pýtal na podmienky, povedal som mu svoje pocity a boli to pozitívne referencie. Zas neprehováral som ho, bolo to jeho rozhodnutie a ja osobne nemám rád také pomyselné tlačenie niekoho do klubu.
V súvislosti so Žilinou sa natíska otázka, prečo ste za tento tím nikdy nehrali. Neprišla žiadna dobrá ponuka či nebol záujem?
Mal som 18 rokov a hral som za Považskú Bystricu, no ešte za Váhostav Žilina som hosťoval ako junior do ich Áčka. Kvázy v Žiline som hral, keď bola Žilina bronzová. Potom som na rok odišiel do Španielska, štyri roky som skúsil Ameriku a po mojom návrate hrala Žilina tri roky najvyššiu súťaž, no dostal som ponuku hrávať basketbal v Handlovej. Nejak tie basketbalové cesty sú pri mne spojené s inými klubmi, no často sa hovorí, že nikdy nehovor nikdy, tak uvidíme.
Vnímate, že v bratskej dvojici s mladším súrodencom Samuelom, ktorý je futbalovým brankárom ste práve vy menej populárny?
Futbal bol a aj bude šport číslo jedna na Slovensku. Má svoje kvalitné meno, úspechy a pozornosť verejnosti. Česko má silné viaceré športy, basketbal je aktuálne na výslní, lebo mužská reprezentácia senzačne postúpila na olympiádu do Tokia. Slovenský basketbal potrebuje väčší úspech, potom príde propagácia a aj záujem športovej verejnosti. Je za tým roky driny, uvidíme či sa nám to podarí sa priblížiť k futbalistom či hokejistom.
Ste starší brat Samuela, pýta si od vás cenné rady do života?
Sme v kontakte každý deň. Niekedy riešime banality, inokedy hovoríme o futbale či basketbale. Obaja sa snažíme pozerať každý jeden zápas a fandíme si. Vieme si poradiť, vieme sa podpichnúť a hlavne dať nestranný pohľad na daný šport ako človeka z tretej strany. Nám sa oba športy dosť prelínajú, máme určitý prehľad a snažíme sa si navzájom pomáhať.
Často chodíte povzbudiť brata aj na žilinská futbalový štadión?
Teraz sa tam dostať je problém. Vždy ak budem mať čas, tak prídem. Rád by som šiel už na Európsku ligu, no mal som milé reprezentačné povinnosti. Samozrejme, fandil som bratovi cez televíznu obrazovku.
Rajec je malé mestečko, poznajú tamojší ľudia bratskú dvojicu Petrášovcov?
Ja som tam málokedy, to by mohol viac hovoriť Samuel. Párkrát mi babka povie, že ju niekto zastaví a spýta sa, že či ten Petráš je jej vnuk. My sme obyčajní chalani z Rajca, normálna rodina a dáka pomyselná popularita ani neexistuje. Predovšetkým sa snažíme byť dobrými ľuďmi, to je základ. Je príjemne vedieť, že ľudia nás vnímajú ako športovcov a môžeme robiť celej Rajeckej doline dobré meno.
Máte v rodine hlboké športové korene či po kom ste zdedili talent?
Športové gény máme jednoducho v krvi. Mamina bola športovkyňa, v mladosti hrávala volejbal, keď pod dievčenským menom Dudáková hrávala za Žilinu či Senicu a športovú kariéru ukončila striebrom vo federálnej lige v Brne. Otec doteraz aj po päťdesiatke hráva futbal v dedinskej lige na západe Slovenska.
