18. kolo Corgoň ligy: ŠK Slovan Bratislava - MŠK Žilina 2:1 (1:1).
Góly: 30. Vittek, 47. I. Žofčák - 45. Paur, bez kariet, 863 divákov!
Zostava MŠK Žilina: Krnáč - Mabouka, Vavro, Perexta, Ricardo Nunes - Pečovský - Majtán (87. Káčer), Paur (77. Guba), Škvarka (87. Klec), J. Mihalík – Jelić.
Nedeľný chladný podvečer do bratislavského hľadiska prilákal žalostný počet divákov, ktorí však oproti poslednému zápasu oboch mužstiev v odvete Slovenského pohára videli kvalitný futbal. Žalostný bol aj stav trávnika či výkon čiarového rozhodcu. Toľko žilinské alibi, doplnené o menšie zranenia strelca Picha, ktorý ani na zápas necestoval, rovnako ako brankár Dúbravka. Úvodný gól Vitteka padol po ideálnej hĺbkovej prihrávke Halenára, a keďže novozložená stopérska dvojica Perexta – Vavro bola od seba ďaleko, Vittek svoje sólo pohodlne zakončil, 1:0. Domáci mali v prvom polčase opticky viac z hry, aj šance, no v samom závere sa parádne predviedol Paur, keď jeho priamy kop spoza šestnástky skončil v bráne belasých, 1:1. Po obrátke nekoncentrovanosť žilinskej obrany dovolila streliť gól Žofčákovi, ktorý upratal zblízka odrazenú loptu do siete, 2:1. Potom na ihrisku panovalo len jedno mužstvo žlto-zelených, ktorí prevýšili domácich po hernej či kondičnej stránke. Avšak potácali sa opäť s koncovkou, keď zo šancí Škvarku, Jelića či Majtána malo gólovo zapršať.
Tréner Guľa poukazoval po stretnutí na detaily, ktoré rozhodli o výhre Slovana: „Opäť pykáme za triviálne chyby po dvoch situáciách, ktoré skúsený súper dokázal využiť. Slovan dokázal z minima vyťažiť maximum, okrem gólových momentov mal jednu šancu navyše. Rozhodli detaily v pokutovom území.“ Najmä druhopolčasová dominancia želaný gólový efekt nepriniesla, avšak v hre Šošonov sa dajú nájsť viaceré pozitíva. „Na ťažkom teréne sme dokázali súpera zatlačiť, vnútiť mu náš herný štýl s chlapcami, ktorí nedostávali možno toľko príležitostí. A neboli to len úseky hry, ale hovoríme o 90 minútach hry,“ predostrel hlavný tréner.
Ďalší debut v A-tíme má za sebou 23-ročný Vladimír Perexta, rodák z Michaloviec, ktorý pôsobí v Žiline od dorastu. Na stopérskom poste vytvoril dvojicu s Vavrom: „Pocity po zápase sú veľmi zmiešané, je veľká škoda, že cestujeme domov bez bodu. Osobne sa mi hralo dobre, ale ako tímu nám chýbal kúsok šťastia,“ vyznal sa z bezprostredných pocitov po stretnutí Perexta. Meno tohto hráča nie je pre skalných žilinských fanúšikov veľkou neznámou, avšak diváci si ho pamätajú na poste defenzívneho záložníka: „Mám aj chuť ísť dopredu, ale situácia v Béčku sa vyvinula tak, že som sa stiahol na post stopéra, a to mi otvorilo dvere do Áčka.“ Skromný mladík musel po stretnutí mať v rukách mobilný telefón oveľa dlhšie ako obvykle: „Som rád za každý prejav poďakovania, ale beriem to s nadhľadom. Šancu som dostal, bude len na mne, ako ju využijem.“
Juraj Vnuk
Snímka Ľudovít Košálko
