V tomto článku sa budeme zaoberať daňovým vplyvom poskytovania takýchto benefitov na strane zamestnanca a zamestnávateľa. Aktuálne v terajšom období sú napríklad rôzne vianočné večierky a posedenia, ktoré uskutoční zamestnávateľ pre svojich zamestnancov.
Z hľadiska zákona o dani z príjmov sa všeobecne za príjem považuje peňažné a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. Príjmami zo závislej činnosti sú teda okrem bežných peňažných príjmov aj nepeňažné príjmy. Príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa, alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.
Zdanenie niektorých benefitov je popísané v § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov, my sa budeme zaoberať firemnými večierkami.
Ako príklad si zoberme, že zamestnávateľ usporiadal vianočný večierok pre svojich zamestnancov formou posedenia v reštaurácii, kde hradil konzumáciu všetkých jedál a nápojov alebo formou športového vyžitia, napr. pri hraní bowlingu, kde rovnako hradil aj občerstvenie. Každý zamestnanec okrem toho dostal aj darček – vianočný balíček.
Poskytnutie darčeka od zamestnávateľa predstavuje nepeňažný príjem na strane zamestnanca, ktorý zamestnávateľ zamestnancovi zdaní preddavkom na daň v úhrne zdaniteľných príjmov zamestnanca za obdobie, v ktorom bol poskytnutý. Ak bola hodnota darčeka 20 eur s DPH, nepeňažným príjmom zamestnanca bude táto hodnota. Zo strany zamestnávateľa ide pritom o nedaňový náklad, pokiaľ nebol hradený zo sociálneho fondu, ktorého tvorba je uznaným daňovým výdavkom. Ak zamestnávateľ pri nákupe darčekov uplatnil odpočítanie DPH v zmysle § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), je povinný pri poskytnutí darčekov túto DPH odviesť, pretože ich dodal na súkromnú spotrebu svojich zamestnancov.
V prípade poskytnutia športového zariadenia zamestnancom, ktoré si zamestnávateľ prenajal (napr. spomínaný bowling), pôjde na strane zamestnancov v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov o oslobodený príjem. Ak by bol tento prípad riešený formou poskytnutia vstupenky/permanentky, tak pre zamestnanca by hodnota vstupenky/permanentky bola zdaniteľným nepeňažným príjmom.
Pri vyčíslení hodnoty nepeňažného príjmu zamestnancov sa zamestnávateľ dostáva do problému v prípade konzumácie jedla a nápojov. V prípade, že sa nepodáva jednotné menu, ale jedlo je podávané napr. formou bufetových stolov, je reálna situácia taká, že nie každý zamestnanec skonzumuje rovnaké množstvo jedál a nápojov. V prípade takejto neistoty pri vyčíslení nepeňažného príjmu zastávame názor, že tento by sa u zamestnancov nemal zdaňovať. Napriek tomu je tento výdavok na strane zamestnávateľa nedaňový náklad, pri ktorom nemá možnosť ani odpočítať prípadnú DPH.
Samozrejme, existujú možnosti, ako časť výdavku na vianočný večierok uplatniť do daňových výdavkov zamestnávateľa. Ak by išlo o uskutočnenie školenia pre zamestnancov, vtedy by aj na strane zamestnancov hodnota poskytnutej stravy a športového zariadenia predstavovala oslobodený príjem pri zákonom stanovených podmienkach. Tu však najväčší problém predstavuje preukázanie takýchto výdavkov ako výdavkov na doškoľovanie zamestnancov, z pohľadu daní ide teda o značné riziko.
Treba pripomenúť, že od 1. 1. 2015 je na strane zamestnávateľa možnosť uplatniť poskytované plnenia nad limity ustanovené inými zákonmi do daňových výdavkov. To je však možné iba vtedy, ak tieto plnenia budú nárokovými plneniami vyplývajúcimi z kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo iného vnútropodnikového predpisu a ak budú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom.
Špecifickým prípadom zdaňovania peňažných a nepeňažných príjmov predstavujú zdravotnícki pracovníci. V prípade nepeňažných plnení, ktoré im plynú od tzv. „držiteľov“ (ide o držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, farmaceutickú spoločnosť, výrobcu a distribútora zdravotníckej pomôcky, výrobcu a distribútora dietetickej potraviny alebo tretiu osobu, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb), sú povinní sami zraziť daň zo všetkých nepeňažných plnení od týchto „držiteľov“ (povinnosť zraziť a odviesť daň je do 15. 1. nasledujúceho roka). Zdravotnícki pracovníci majú však v takých prípadoch o starosť menej. Ak sú napr. pozvaní na večierok a zúčastnia sa ho, tak „držiteľ“ je povinný im výšku nepeňažného plnenia oznámiť na oficiálnom tlačive.
Plnenia poskytované zamestnávateľmi pre zamestnancov sú v súčasnosti dosť rozšírené, plnia sa rôznymi formami a rôznorodými spôsobmi. Tento článok predstavuje len určité krátke zovšeobecnenie, preto je dôležité každý prípad a jeho správny daňový vplyv posúdiť individuálne pri znalosti všetkých určujúcich podmienok.
