Žilinský Večerník

Energy Globe Award je prestížna cena za projekty v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a je Nobelovou cenou za životné prostredie. Nielen o tomto ocenení sme hovorili s generálnym riaditeľom združenia Ladislavom Židekom.

Poďme pekne poporiadku. Aká organizácia je Bioma­sa a čím sa zaoberáte?
Biomasa je nezisková or­ganizácia. Sme združenie obcí, škôl a zdravotníckych organizácií z Trenčianske­ho a Žilinského kraja. Za­ložili sme ju v roku 1999. Som autorom filozofie vy­užívania obnoviteľných zdrojov energie – bioma­sy vo forme peliet. Filozo­fiu sme postavili na tom, že po komunizme sme mali obrovské množstvo verej­ných zariadení, v ktorých boli staré kotolne na uhlie. V mnohých dedinách sú tie kotolne v takom istom sta­ve ako kedysi, lebo mnoho ľudí dnes nemá ani na ten plyn. Samotný systém pe­letizácie bol vymyslený po prvej ropnej kríze v roku 1975 v Amerike. Potom sa toho chytili Holanďania, Nemci, Švédi, Nóri.

Čo je to peletizácia?
Je to systém, ako jednodu­cho spracovať drevný od­pad. My robíme výlučne s drevným odpadom. Kvôli nám sa nikdy nevyrezal ani jeden strom. Urobili sme systém, ako drevný odpad, najmä z píl, drevárskeho priemyslu spracovať a uro­biť z toho palivo, ktoré bude efektívne, čisté. V ob­ciach sme prestavali asi 40 kotlov na pelety. Získali sme na to úverové zdroje aj granty. Fabriku máme v Ky­suckom Lieskovci, kam zvá­žame piliny z celého Slo­venska. Peniaze, ktoré sa vygenerujú, investujeme do vzdelávacích programov. Hlavnou činnosťou Bio­masy je však vzdelávanie a rozvoj. Podnikateľská čin­nosť je doplnková.

Čo bolo cieľom víťazného projektu?
Hlavným cieľom nášho ví­ťazného projektu je zvýšiť informovanosť na Sloven­sku o využívaní biomasy a slnečnej energie ako do­máceho obnoviteľného zdroja energie, a to pro­stredníctvom organizácie početných informačných a vzdelávacích podujatí pre rôzne cieľové skupi­ny. Projekt trval štyri roky a ukončili sme ho v augus­te. Obsahoval množstvo vzdelávacích aktivít s deť­mi a dospelými. Deti sme viedli k tomu, aby si váži­li prírodu. Učíme ich sta­rostlivosti o zvieratá, rast­liny, separáciu odpadov. Snažíme sa, aby pochopili, že aj zo slnka sa dá ener­gia využívať na vykurova­nie a svietenie. Je to ob­rovský súbor vzdelávacích aktivít, ale stojí to za to. Dnes vidíme, ako sa zvy­šuje využívanie obnoviteľ­ných zdrojov energie aj na Slovensku, a to je nepriamy dôkaz toho, že naša práca má zmysel.

V akom prostredí deti vzdelávate?
Vzdelaním som humán­ny genetik. Príroda a jej ochrana je mi veľmi blíz­ka. Pred piatimi rokmi som si zobral do prenájmu 27 hektárov pôdy pri Raj­ci a založili sme s priateľ­mi farmu, avšak bolo to na zdevastovanej, „vycicanej“ pôde. Postupne sa ju snaží­me vrátiť k životu. Za tých 5 rokov začíname vidieť výsledky. Deti k nám cho­dia a robíme pre ne rôzne aktivity. Vlani cez prázd­niny ich tam bolo asi 200. Často to potom chytí aj ro­dičov a aj oni nám pomáha­jú. Voláme to Bioklimatický park Drienová a aj on bol súčasťou nášho projektu.

Ako to robíte?
V prvom rade nepouží­vame chémiu, nezabíja­me všetok život. Klasický poľnohospodár nedáva na roľu žiaden hnoj, lebo sa mu nechce chovať kravy a ovce a používa chemické hnojivá, ktoré likvidujú ži­vot. Takto sa potom narú­ša harmónia prírody, roz­hasína systém a potom sa to snažia napraviť ďalšími chemickými látkami. Keď sme my prebrali pôdu, ne­žila tam ani dážďovka. Nám sa po štyroch rokoch vrá­til krt. Dnes sú tam už asi tri rodiny. Pre mňa ako pre biológa je to dar, lebo viem, že krt má pod zemou znova čo žrať. Že sa tam vrátil ži­vot. Alebo sú zvieratá, ako napríklad prepelica, ktorú som nepočul už 60 rokov. No a minulý rok nám za-hniezdila v špalde.

Čo všetko na farme máte?
Pôdu sa snažíme obsiať rôznymi rastlinami. Do­rábame seno, chováme prakticky všetky zvierat­ká, ktoré sú chovateľné na farme. Máme tri pleme­ná husí, dve plemená ka­číc, dve plemená kúr, psa, osem mačiek, tri plemená oviec, dohromady je ich už 60, desať kôz, dvoch capov, dve plemená kráv, tri ple­mená koní a lamu alpaku. Dorábame si vlastnú múku – špaldovú, pšeničnú, jač­menné krúpy, ovsené vloč­ky. Všetko sú to produkty, ktoré sú na úrovni bio. Ne­robíme to však na predaj, ale je to naša záľuba. Podie­ľa sa na tom 30 kamarátov. Párkrát do roka zabijeme barana, napečieme koláče, vypijeme si, zaspievame.

Takže okrem práce v továr­ni na pelety pracujete aj na farme. Ako to zvládate?
Je to naozaj ťažké, ale čosi predsa človek musí robiť, nie? Jeden chodí do krč­my, druhý na futbal a ja keď ráno vstanem, do pol sied­mej kŕmim. Potom idem do roboty a keď sa vrá­tim o štvrtej, tak do ôsmej, a v lete do desiatej, pracu­jem na farme. A som tam aj celé soboty a nedele. Iní chodia lyžovať, mňa baví toto. Napĺňa ma to.