Povera o nešťastnom dni má viacero verzií svojho pôvodu. V stredoveku, kedy sa vo všeobecnosti verilo v nadprirodzené sily, upaľovali bosorky a nesie sa v znamení obrátenia rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo, vznikla jedna z nich. Keďže sa na Poslednej večeri zúčastnilo trinásť ľudí a Ježiš Kristus bol ukrižovaný na Veľký piatok, niekto si to skrátka spojil a vznikol deň, ktorý nosí nešťastie a smolu.
Ďalší možný pôvod pochádza z nórskej mytológie. 12 bohov malo hostinu vo Valhalle. Zlomyseľný Loki prerušil oslavu ako nepozvaný trinásty hosť a naaranžoval, že Hod, slepý boh temnoty, vystrelil na Baldura, boha radosti a šťastia, šíp s imelovým hrotom. Baldur bol zabitý a Zem bola uvrhnutá do nešťastia.
Poprava v piatok 13. októbra
Najčastejšie sa tento nešťastný deň spája s tajomným rytierskym rádom templárov. Ich história sa začala písať v roku 1118, kedy francúzsky rytier Hugo de Payens požiadal jeruzalemského kráľa o možnosť založiť spoločenstvo, ktoré by ochraňovalo pútnikov v Svätej Zemi. Na začiatku ich bolo iba zopár, no rýchlo sa rozrastali čo do počtu, tak i bohatstva. Len niekoľko rokov po založení rádu začali v Európe kolovať reči, že templári objavili bájnu Archu zmluvy a Svätý grál, z ktorého pil víno Ježiš Kristus pri Poslednej večeri. Asi všetci poznáme román Da Vinciho kód, ktorý dokazuje, že okolo týchto tvrdení vzišlo mnoho legiend a nerozlúštených záhad. Každopádne, templári si získali v tej dobe uznanie od bohatej šľachty, ktorá im zverovala do ochrany svoje majetky. Takto vznikli prvé zmenky a inštitúcie, ktoré boli predchodcom dnešných bánk.
V roku 1260 mal tento rád už okolo 20-tisíc členov a vlastnil po svete asi 9 tisíc usadlostí. O tridsať rokov neskôr premiestnili svoje sídlo na ostrov Cyprus, ktorý im vtedy celý patril. O pár rokov si templársky veľmajster Jacques de Molay vybral za nové sídlo templárov Paríž.
Ich bohatstvo a sláva však boli tŕňom v oku svetských pohlavárov a tajomným rytierom sa stal osudný 13. október v roku 1307. Inkvizícia zatkla všetkých francúzskych templárov, skonfiškovala im majetok a usmrtila stovky z nich. Poprava Jacquesa de Molay a 60 vysokopostavených rytierov v piatok 13-teho kráľom Francúzska Filipom IV. je skutočný pôvod tejto povery. Tí templári, ktorí utiekli, žili ďalej v utajení, chrániac odkazy minulosti a možno aj mnohé poklady.
Fóbia z trinástky
Rozšírená povera o nešťastnom piatku trinásteho sa traduje už stovky rokov. Možno preto ho majú ľudia tak vryté do povedomia. Dokonca existujú pozorovania, ktoré vedú k záverom, že tento deň je pre niekoho naozaj nešťastný. Americkí psychológovia zistili, že niektorým ľuďom sa naozaj nehody alebo nečakane ochorejú práve v piatok trinásteho. Tento fakt je však pripisovaný tomu, že ľudia podvedome cítia úzkosť a obavy z tohto dňa. Strach z takého piatku sa nazýva paraskavedekatriafóbia alebo paraskevidekatriafóbia ako špeciálna forma triskaidekafóbie, fóbie (strachu) z čísla trinásť.
Inštitút pre zvládanie stresu a fóbií v Severnej Karolíne v jednej zo svojich štúdií uviedol, že iba USA majú každý piatok trinásteho stratu 800 až 900 miliónov dolárov len preto, že ľudia v ten deň necestujú a nejdú do práce.
Zaujímavosti:
· v španielsky hovoriacich krajinách je za nešťastný považovaný utorok trinásteho. Rovnako však aj utorky vo všeobecnosti. Jedno príslovie totiž hovorí: V utorok sa nežeň ani nezačínaj žiadnu cestu.
· všetky mesiace, ktoré sa začínajú nedeľou, majú piatok trinásteho.
· 400-ročný cyklus v Gregoriánskom kalendári má celočíselný počet týždňov a zaujímavé je, že trinásteho pripadá najčastejšie práve v piatok
· tento rok sme mali piatok trinásteho v januári a teraz októbri
· najbližšie pripadá piatok trinásteho až na september a december 2024
