Žilinský Večerník

Stromy robia park par­kom, i keď nemenovaný bývalý primátor povedal: „Ak chcete vi­dieť stromy, choďte do lesa.“ Hoci ľudia ťažko prijímajú zmeny a nie každý súhlasí so zásahmi archi­tektov a projektantov, v konečnom dôsledku bude park príjemnou oddychovou zónou. Čo je pre Ži­linčanov bolestivejšie, bude to na úkor prírody.
Projekt revitalizácie, ktorý sa spustil v roku 2015, rátal v 1. etape s navrhovaným výrubom 237 dre­vín, čo je hrozivé číslo. Na webe Žilinského večerníka sa objavili ko­mentáre čitateľov typu: „Zeleň je pre Žilinu asi prežitok. Bôrickému parku nič nechýbalo.“ Alebo: „Ak tam náhodou niečo vysadia, bude roky trvať, kým to zase bude vyze­rať ako park. Označených na výrub je väčšina stromov...“
Pred samotnými výrubmi sa hod­notilo 577 stromov, 3480 m2 poras­tov krov a 27 kríkov. Mesto zdôvod­nilo, že v drvivej väčšine sa budú odstraňovať práve kry a porasty.

MAJÚ SA VYSADIŤ NOVÉ

O aktuálnej situácii nás informo­val hovorca mesta Pavol Čorba minulý týždeň. Výrub v bôrickom parku dosiahol počet 85 stro­mov aj s tými, čo boli vyrúbané už v minulom roku. „Všetky vý­ruby v parku už boli zrealizova­né. Stromy sme vyrúbali v zmysle projektu, z dôvodu vegetačných úprav a v zmysle právoplatného rozhodnutia. Dôvodom na výrub stromov bol ich vysoký vek, zlý zdravotný stav, druhové zlože­nie, kompozícia, prípadne bez­pečnosť návštevníkov parku,“ uviedol. V parku sa má násled­ne vysadiť 191 nových stromov a 1974 kríkov.
Podľa mesta nejde o také radi­kálne výruby, ako sa verejnosti zdá. „Ich rozsah mal uvedené dôvody. V minulosti neboli v tomto par­ku niektoré činnosti realizované pre nedostatok financií, napríklad prebierky drevín a ich ošetrovanie, a tak sme ich museli zrealizovať te­raz pri rekonštrukcii. Možno preto sa zdá z laického pohľadu, že vý­ruby boli rozsiahle,“ dodal hovorca.

VEĽA TAM NA OŠETRENIE NEOSTALO

Aj odborník na ošetrovanie dre­vín je toho názoru, že sa do parku dlhodobo neinvestovalo, nie vo všetkom však s mestom súhlasí. Arborista Juraj Seidl: „Je škoda, že sa tu dlhé roky neinvestovali žiadne peniaze. Ja som ale nevidel dôvod, prečo sa tie stromy vyrúba­li, okrem suchých smrekov, ktoré museli ísť dole. Ťažko sa to hod­notí dodatočne. Bagre vytrhali ko­rene a zlikvidovaný strom sa ťažko posudzuje v tom, či bol chorý ale­bo zdravý.“
V Parku Ľ. Štúra ošetroval pred dvomi rokmi duby červené a krás­ne vŕby pri Všiváku. „Mesto ma síce aj teraz oslovilo na ošetre­nie stromov, ale veľa tam toho už na ošetrenie neostalo. Iba lipy pri hojdačkách, pagaštany nad za­stávkou a vzadu pár stromov, ale to nie sú havarijné stavy,“ dodáva odborník.
S projektom revitalizácie je viac-menej oboznámený. „Projekt rátal napríklad s novým osvetle­ním. Oponoval som tým, aby skú­sili umiestniť lampy medzi stro­my, nie dať lampu k stromu, aby sa stal jej rukojemníkom. Pretože svetelný kužeľ nebude dostatočný pre jeho konáre,“ podotýka.
Podľa neho je však obrovské plus, že sa tam zrušil betónový kruh, ktorý tam kedysi postavi­li komunisti. „Škoda ale mostí­kov ponad potok, bojím sa, že tam bude chodiť viac áut. Zatrubnenie Všiváka je takisto hlúposť, zruší sa tým prirodzená hranica par­ku a v budúcnosti by tak mohol niekto prísť s nápadom rozšíriť tu komunikáciu,“ vyjadril svoj názor.

OBČERSTVENIE POD KRÍDLAMI LIETADLA

Juraj Seidl býva blízko parku a po­hybuje sa tu od malička. Spomína si aj na to, ako park vy­zeral kedysi. Chodníky neboli asfal­tové, ale vysypané štrkom, všade boli vysadené kvety a bolo tu dokonca lietadlo, kde fungoval bufet. Do par­ku ho premiestnili spred Domu od­borov. Chlapci na pleciach otcov radi krútili vrtuľou a pod krídlami boli umiestnené stolíky, kde si ľudia vy­chutnávali občerstvenie. „Bol taký vtip – také isté lietadlo stojí dnes pred pamätníkom SNP v Banskej Bystrici. To v parku bolo pomaľované pestrými farbami a keď okolo roku 1975 zmizlo, Žilinčania tvrdili, že ho previezli do Bystrice, premaľovali na kaki a z bufetu sa stal pamätník. No Bystričania sa tomu, samozrejme, bránia,“ podotýka. Park bol založený v roku 1941 záhradníkom Josefom Červinkom. Mnohí Bôričania si pamätajú na časy, keď sa oň staral záhradník, správca či strážnik. Tým, že tam boli kvetinové záhony, mal svoje opodstatnenie. Mal svoju búdku s náradím a denne sa staral o zeleň.
Funkcia správcu parku už dnes neexistuje, aspoň nie v takej­to forme. Nahradili ju objednáv­ky úkonov od zazmluvnených firiem. „Dnes túto činnosť zabez­pečuje zmluvná spoločnosť mesta, správca zelene, ktorý má túto lo­kalitu v správe. Ide o dve spoloč­nosti správcov zelene: T+T, a. s. a MGM, s. r. o. Majú na starosti kosenie, hrabanie lístia, výsad­bu letničiek, údržbu či výsadby drevín. Rozsah prác si objednáva mesto podľa výšky financií, ktoré sú na údržbu zelene v schválenom rozpočte mesta,“ uzatvára hovor­ca mesta. Predpokladané ukončenie pre­konštrukcie parku je v pláne v septembri tohto roka.