V Horúcom kresle Žilinského večerníka sme privítali známeho podnikateľa, majiteľa Fun rádia, otca deviatich detí a potenciálneho politika Borisa Kollára.
Po diskusii dostal Boris Kollár dar od fanúšika.
Ste podnikateľ, čo všetko vám patrí?
Nerád hovorím o tom, čo všetko mi patrí. Podnikám. Môj cor biznis je cestovný ruch a médiá. V týchto dvoch odvetviach sa angažujem.
S podnikaním ste začali už pred revolúciou. Ako sa to v tej dobe vôbec dalo?
Keď padol režim, mal som na tú dobu pomerne slušný kapitál, asi 4 milióny korún. Podarilo sa mi ho získať veľmi jednoducho cez obchod s počítačmi. V komunizme západ embargoval počítače smerom do socialistického bloku. Ako súkromná osoba ak ste vycestovali napr. do Nemecka, mohli ste si ho doviezť a colníci vás pustili. Ja som si takýto počítač doviezol a cez štátny podnik Klenoty, ktorý mal po Slovensku bazáre, kde sa dalo všeličo predať, mohla počítač kúpiť socialistická organizácia, štátny podnik, napr. ZŤS Martin. Ja som sa s nimi dopredu dohodol, aký počítač potrebujú, vycestoval som do Nemecka, kúpil som ho, mal som ho asi jeden mesiac doma a potom som ho zaniesol do toho bazára. Tam už si ho oni došli zobrať. Za prvý počítač mi dali asi milión korún, čo bol vtedy šialený peniaz. Tie štátne podniky nevedeli vtedy inak počítače nakúpiť. Ja som si na ten prvý počítač požičal od otca môjho dobrého priateľa, ktorý bol v tom čase riaditeľom výstavníctva a zarobil som na ňom 800‑tisíc. Urobil som štyri kusy, samozrejme, už nie na svoje meno, ale mohol som začať. Bolo to podnikanie, ktoré bolo v rámci mantinelov. Dalo sa takto zarobiť.
Ako ste pokračovali po roku 1989?
Prišla malá privatizácia a tam si mohol každý občan Slovenska nakúpiť čokoľvek, reštauráciu, kaderníctvo, penzión. To bola jediná spravodlivá privatizácia, lebo každý občan, ktorý dal najvyššiu ponuku, mohol podnik aj získať. A vtedy to ešte banky financovali, v rokoch 1990 – 1991. Potom prišla kupónová privatizácia a to už bol podvod na podvod.
Stali ste sa bohatým človekom. Vďaka čomu sa vám to podarilo? Nie každý, kto začína podnikať, má aj úspech.
Človek potrebuje húževnatosť. V začiatkoch som robil 18 hodín denne. Mali sme šťastie, že sme kúpili hotel Šport, ale zároveň aj lyžiarske stredisko na Donovaloch. Neskôr sa ukázalo, že tie hotely boli trošku toxické, nedali sa na tom zarobiť peniaze. Mal som naozaj šťastie, ale to praje pripraveným. A musel som veľa robiť. Na Donovaloch som podnikal 25 rokov a je to moja srdcovka.
Teraz chcete vstúpiť do politiky, ktorá je na Slovensku považovaná za akési bahno. Neobávate sa, že si pošpiníte svoje meno? Prečo?
Je pravda, že dnes povedať slovo politik je akoby nadávka. Človek si pod tým predstaví pomaly zlodeja, ktorý kšeftuje so štátom, za ktorým sú oligarchovia. Musím preto povedať, ako tento nápad vznikol. Myšlienka založiť politickú stranu prišla z čistého neba. Začal som cítiť obrovskú hrozbu imigračnej vlny. Bol to strach. Mám 9 detí, ktoré mám rád a nastal obyčajný strach otca o svoje deti. Precestoval som celý svet, mám veľa priateľov v zahraničí a informovali ma o tom, čo imigračná vlna môže spôsobiť. Keď som videl, ako hlasovala moja kamarátka Monika Flašíková Beňová v máji v europarlamente, tak som jej napísal na Facebook, že by bolo fajn, keby tam zastupovala názor Slovákov a nie svoj alebo nejakej frakcie. Mala by si zistiť, čo ľudia chcú a za to sa postaviť. Ona mi odpísala, že jej nemám viac písať. To mi bolo veľmi čudné, považoval som ju za priateľku. Z mojej strany sa to priateľstvo neskončilo, z jej áno. Začal som o tom písať. Chytili sa toho novinári a tým pádom sa všetci dozvedeli, že bolo hlasovanie v europarlamente za prijatie kvót. Ľudia majú nezáujem o európsku politiku. Spustila sa vlna, chytili sa toho aktivisti, urobili protest a do Bratislavy prišlo 10‑ až 15‑tisíc ľudí. Zrazu aj Fico spozornel. Mať ľudí v uliciach nie je sranda. Okamžite zareagoval, ale až vtedy, keď tí ľudia boli na ulici. Dovtedy na to úplne kašľal. Jeho europoslanci hlasovali za kvóty. To si nevie upratať svojich poslancov? Potom som sa povadil aj s pánom prezidentom.
Prečo aj s Andrejom Kiskom?
Môj pohľad na vec je takýto. Predstavte si, že vám predseda vlády povie, že vám sem „nasáčkuje“ 500 imigrantov a vám sa to nepáči. No tak si urobíte referendum. A v tom referende sa vyslovíte, že ich nechcete. Potom sa pred vás postaví prezident a povie, že ste hlupáci, že tomu nerozumiete. Toto povedal a to ma nahnevalo, lebo referendum je najvyššia vec, ktorá môže v demokracii existovať a ktorá by mala byť svätá pre všetkých. To je nedotknuteľná vec. A on z ľudí v Gabčíkove urobil hlupákov. Tak som znova napísal taký štipľavý status. Toho sa chytili novinári, že Kollár naložil prezidentovi.
Tak ste sa teda rozhodli konať?
Takto to bežalo a ja som prestal tým ľuďom veriť, že chcú vôbec niečo spraviť. Bál som sa, aby Fico kvóty neprijal. Do Nemecka prišlo už viac ako 1,5 milióna imigrantov a na budúci rok prídu ďalšie tri. Keď toto príde, tak tam môže vzniknúť naozaj občianska vojna a ja nechcem, aby toto bolo aj na Slovensku. Mám tu deti, rodinu. Vidíte, čo sa deje vo Švédsku, horia tam ubytovne, každá štvrtá Švédka je znásilnená. Ja nechcem vymeniť jednu znásilnenú alebo zabitú Slovensku za pomoc tisícom nejakých chudákov. Ja im verím, že sú chudáci, ale kašlem na nejakých Sýrčanov s deťmi a rodinami. Nie som asociál, ja im chcem pomôcť, ale tam, kde sú. Pošlime im peniaze, ale neťahajme ich sem. Lebo s každou tisíckou sem prídu traja devianti a jeden terorista. To je štatistika. Budeme ich tu mať a už sa ich v živote nezbavíme. Takže ja som zásadne proti prijatiu akýchkoľvek imigrantov. Nikoho by som sem nepustil. Nech na mňa v Bruseli nadávajú. Pre mňa je dôležitejší Slovák, slovenská rodina a ochrana Slovenska ako takého.
Takže preto ste založili stranu?
Ľudia hovorili, že už som veľa napísal, veľa povedal, ukázal veľa videí a teraz treba niečo urobiť. Rozhodol som sa preto, že založím stranu a budem sa snažiť urobiť program nášho hnutia tak, že sa budem snažiť ochrániť slovenské rodiny. Samozrejme, že v prvom rade som chcel ochrániť svoju vlastnú rodinu. Ale potom chcem ochrániť všetky rodiny preto, lebo ako by sa nám tu žilo, keby moja rodina bola na nejakom hodvábnom vankúšiku a naokolo by bola spúšť? Preto sme vymysleli dva programy: Ochrana Slovenska zvonka a Ochrana Slovenska zvnútra. To sú naša hlavné priority.
Dovoľte mi preložiť vaše slová do mojej optiky. Vy hovoríte z môjho pohľadu asi toto: Na svete sú ľudia, ktorým v Sýrii odrezávajú hlavy na ulici, ktorí v strachu o svoje životy utekajú a vy tvrdíte, aby sme kašľali na tých ľudí, postavme okolo Slovenska plot a nikoho sem nepustime. Predsa nám môže byť jedno, že tých ľudí niekde povraždia, veď nás sa to netýka.
Nie je to tak. Pozrime sa, prečo sú ľudia tam vraždení? Lebo im tam niekto rozvrátil režim. Prišli tam Američania a nahádzali im tam bomby na hlavy. Prečo Sýriu začali rozvracať? Lebo americký podnikatelia spolu so Saudmi a Katarmi chceli postaviť plynovod a ropovod cez Sýriu do Európy, aby konkurovali Rusom. Čo urobil Assad? Nedovolil im to, a tak sa rozhodli, že jeho režim zhodia. Tak ho napadli tak, ako napadli Líbyu. Lenže Rusi im to nedovolili. Tak si vymysleli nejakých rebelov. CIA podporuje a financuje tých islamistov, veď dnes to už každý vie. Takže v prvom rade si povedzme, kto je za to vinný a zodpovedný. Katari, Saudi a USA. Prečo si ich oni neberú? Prečo to máme robiť my Slováci, ktorí tu máme kopec chudobných rodín? Dôchodcovia sa tu rozhodujú, či si kúpia lieky alebo jedlo, čiže sa môžu rozhodnúť, či zomrú od hladu alebo od choroby. A teraz ideme vehementne zachraňovať utečencov. Ja nie som za to, aby sme boli absolútne asociálni, ale neťahajme ich sem k nám. Veď im môžeme pomôcť tam. Veď oni sú už v Turecku, tam im už smrť nehrozí. Oni sem idú kvôli ekonomickej migrácii. Veď sú to všetko mladí muži. Toto na nás cielene niekto nastražil. Toto nie je emigrácia, ale invázna vlna a ja to odmietam.
Slovensko chcete chrániť zvonku aj zvnútra. Čo presne to znamená?
Už som povedal, čo to znamená zvonku. To je ochrana SR pred inváznou vlnou. Naši ľudia na tom nie sú dobre, mnohí živoria a ja nechcem z nášho rozpočtu platiť imigrantov. Prepáčte mi, ak som hovädo, ale ani jedného nechcem platiť.
Vaša strana sa nazýva SME RODINA. Prečo?
Pod rodinou vidím základnú bunku spoločnosti. Z týchto našich rodín sa skladá naša vlasť. Ja vnímam rodinu ako základ vlasti. Všetci sme tu spolu a spolu si musíme vlasť chrániť.
Stranu sa vám veľmi rýchlo podarilo zaregistrovať. Na akých hodnotách ju chcete postaviť?
Sme hnutie a chceme robiť niečo pre ľudí. Je hlúpe sa pýtať, či sme pravica alebo ľavica. Je úplne jedno, akej farby je mačka, či je čierna alebo biela. Hlavná vec, že vie chytať myši.
Každá strana by však mala byť postavená na nejakých hodnotách, nejakých ideáloch. Na to sa pýtam.
Ideál je jasný. Chceme chrániť ľudí a chceme chrániť rodinu. Aj zvnútra. Je to ochrana aj pred týmito skorumpovanými politikmi, čo tu vládnu už 25 rokov. Sú to stále tí istí. Raz sú zelení, raz červení, ale stále tí istí politici, ktorí prebiehajú z jednej strany do druhej. Ale ich základným znakom sú stále tí istí sponzori, darcovia, oligarchovia. Tí sú tam stále. A to je ten problém. Problém na Slovensku nie je, že nemáme dosť peňazí. My vieme nasýtiť normálnych, obyčajných ľudí. My len nevieme nasýtiť oligarchov.
Myslíte si, že vaša strana bude úspešná?
Som o tom presvedčený. Treba sa pozrieť na rodný list všetkých politických strán, aj na ten náš. Na ten úplný začiatok, ako politici začínali. Ja vám to poviem. Začínali s holým zadkom. Išli do politiky a čo urobili? Potrebovali zohnať niekoho, kto to zaplatí. Tak sa zrazu objavili darcovia, sponzori, podporovatelia. Zaplatili a politik musel ako prvé vrátiť sponzorom tie ich služby. A vracal im to tak, že im to vrátil tisícnásobne, ale z našich verejných financií. A zamotal sa s nimi tak, že už z toho nevedel vystúpiť. A to tu urobila zatiaľ každá jedna politická strana. A potom to vyzerá tak, že politici sú zaviazaní nie občanom, sú zaviazaní oligarchom, sponzorom, darcom. Zo zdravotníctva sa ročne ukradne 2 miliardy eur. Viete, čo je to za suma? Potom sa divíme, že nemáme na výplatu lekárov, že nemáme na sestry. Jasné, keď to ukradnú. Toto je ten problém Slovenska.
Aký je teda rozdiel medzi nimi a vami?
My sme sa rozhodli, že sa nezamotáme so žiadnym podporovateľom, darcom, nikým takýmto, aby sme nemuseli neskôr skladať účty týmto ľuďom. My chceme presadiť náš program a chceme byť zodpovední iba našim ľuďom, našim voličom, ktorí nás do toho parlamentu dostanú.
Poďme v krátkosti k vášmu programu.
Dnes na Slovensku prebiehajú tri milióny exekúcií. Mám to každý deň na stole v listoch. Zoberte si pôžičku od nebankovky alebo splátkových firiem. Zoberte si 700 eur, dostanete sa do problémov a príde exekútor a pýta 7‑tisíc eur. Mňa nezaujíma 300 exekútorov, ktorí „ždímajú“ tento národ. Mňa zaujíma jeden milión ľudí, ktorí sú postihnutí tromi miliónmi exekúcií. Preto sme sa rozhodli urobiť exekučnú amnestiu. Toto urobili v Slovinsku a Chorvátsku a funguje to. Je jasné, že keď si zoberie niekto pôžičku, tak ju musí vrátiť. Ale tých 6 300 vymyslených peňazí škrtneme. Keď chceme zlepšiť život ľudí na Slovensku, treba ich vymaniť z toho finančného otroctva. Predstavte si, že máte na krku tri exekúcie a viete, že keď sa zamestnáte, dostanete 700 eur. Ak však chcete splácať exekúcie, musíte si zobrať ešte aj ďalšiu prácu. Tak robíte jednu prácu, druhú prácu a všetko vám berie exekútor. A keď máte na exekúciách takto vymyslených 10‑tisíc, tak sa nedoplatíte do konca života. Čo spraví taký človek? Prestane platiť, prestane pracovať a ide na úrad práce. Ľudia strácajú chuť a návyk pracovať.
Neopomenuli ste, že štát už túto situáciu rieši? Takýto človek má predsa možnosť vyhlásiť osobný bankrot.
Aj ten stojí peniaze. Nie je to také jednoduché. Jednoduchšie je vymaniť ľudí z otroctva.
Aké sú ďalšie body programu?
Daňové prázdniny pre rodičov troch a viacerých nezaopatrených detí po celú dobu ich výchovy. Podľa mňa je absolútna hlúposť navoziť si sem imigrantov, moslimov, preto, lebo my tu dnes už máme veľkú nezamestnanosť. Keď sem pustíme stotisíc ekonomických migrantov, myslíte si, že nezoberú prácu našim ľuďom? Jednoznačne zoberú. Ja tvrdím, že demografickú krivku oživíme tým, že podporíme rodiny, a preto sme pripravili takýto program. Zaviedli to v Maďarsku. Keď má niekto tretie dieťa, má nárok na podporu od štátu. Buď finančnú, alebo úľavu na dani. Platí to iba pre pracujúcich ľudí. Ja si myslím, že keď rodina dá tomuto štátu tri deti, má štát psiu povinnosť sa o túto rodinu postarať. Veď tie deti vychováva rodič pre tento štátu. Veď tie deti budú platiť naše dôchodky, takže štát by mal rodinám, ktoré chcú mať viac detí, pomôcť.
Prepáčte, ale tvrdenie, že imigranti zoberú našim ľuďom prácu, je pre mňa čistý populizmus. Predstavte si moslima, ktorý nevie ani slovo po Slovensky, príde do cudzej krajiny, kultúry. Ako on zoberie prácu nášmu lekárovi, inžinierovi? Ako by to mohol urobiť?
Či z blata, alebo do kaluže. Ak nám nezoberú prácu, zoberú nám peniaze, ktoré naši ľudia vyrobia. Lebo keď nebudú pracovať, budeme ich z našich peňazí kŕmiť. Nemáme na sestry, na lekárov, ale máme na imigrantov, ktorí sa nezaradia? To je veľmi, veľmi zle.
Čo ďalej?
Chceme daňovú spravodlivosť. Tento štát stojí na malých a stredných podnikateľoch. Musíme im znížiť daň na 16 %, ale zvýšiť daň bankám, mobilným operátorom, oligopolom a monopolom. Zameriame sa aj na potravinovú sebestačnosť a cestovný ruch. Prišli sem automobilky, vyžmýkajú všetky stimuly a potom odídu preč. Musíme sa vrátiť ku svojim koreňom, svojej dedovizni. Prečo musíme dovážať základné potraviny? To je neprípustné. Ani hory, ani kúpele nám nikto neodnesie. Pritom nevieme z cestovného ruchu vyťažiť, ako napríklad Maďari alebo Poliaci. Keď toto rozbehneme, vieme z toho získavať obrovské finančné zdroje a zamestnanosť.
V programe máte aj zrušenie vyšších územných celkov. Prečo?
Je to Mečiarov výmysel. Zdedili sme to. Je to medzičlánok a ľudia na to kašlú. K volebným urnám príde 18 % ľudí a pritom nás to dodnes stálo 15 miliárd eur. Kompetencie sa dajú prerozdeliť na samosprávu a na vládu. Jedna tretina príjmu všetkých živnostníkov padne na VÚC.
O sociálne služby, kultúru, zdravotníctvo a cesty by sa ale musel niekto starať. Určite by sme teda 15 miliárd neušetrili.
Ale pochopiteľne. Ale teraz je tu chaos. Niečo je štátne, niečo obecné, niečo krajské. Divá sviňa sa v tom nevyzná. Neušetrili by sme 15 miliárd, ale stačilo by, keby sme ušetrili aspoň 5 miliárd.
Poďme ďalej.
Obranyschopnosť Slovenska. Na obranu a bezpečnosť nesmieme šetriť prostriedkami. My dnes nemáme obranyschopnú armádu. Keby sme dnes povedali ministrovi, aby postavil dvetisíc chlapov, mal by sakramentský problém. Ale to je problém nás všetkých. A rýchlo to dokončím. Zákonná ochrana pred prepustením zo zamestnania za verejné vyslovenie názorov. V roku 1989 sme získali slobodu a dnes ju strácame. Veď vyjadrenie názoru by malo byť jedno zo základných práv občanov. Ak za zdieľanie niečoho na Facebooku prídete o robotu, tak to nie je v poriadku. Ako sa to stalo Martine Šimkovičovej. Vyhodili ju len preto, že sa jej nepáčila imigračná vlna. Nekomentovala, len zdieľala. Nepísala tam Hajzli!, alebo Svine! Len zdieľala a zato prišla o robotu. Dnes mi veľa ľudí hovorí, že sa boja povedať svoj názor, len šepkajú. Ale však toto sme mali v komunizme, keď sme museli šepkať a vtip sme museli povedať len v úzkej rodine.
Štrajkujú zdravotné sestry, štrajkujú učitelia. Ako to budete riešiť?
Peňazí je na Slovensku dosť, len sa rozkrádajú. Jedným z našich bodov je aj to, že okamžite zrušíme doplatky za lieky pre deti do 3 rokov a dôchodcov. Ľudia, dôchodcovia tu celý život pracovali, vybudovali tento štát a ešte si tie lieky musia doplatiť. Pritom zo zdravotníctva sa ročne ukradnú 2 miliardy eur. My sme pripravení tú chobotnicu seknúť.
Ako?
Daňami a zákonmi. Predsa dobre vieme, že Penta každý rok pošle na Cyprus obrovské prachy. No tak im spravíme obratové dane. Ak tu vyrobia peniaze a budú ich chcieť poslať do daňového raja, tak im dáme zrážkovú daň. Vybavené. Strihneme nezmyselné kšeftovania s liekmi, tie farmafirmy, ktoré tu rozkrádajú systém. Treba to zastaviť a potom bude aj na lieky pre dôchodcov, aj na platy pre sestry. Netreba nič, treba používať zdravý, sedliacky rozum. Nič viac. Ja som presvedčený, že s naším hnutím budeme úspešní. Poviem vám prečo. Starí politici išli do politiky s holým zadkom, dostali dary od veľkopodnikateľov a sú im zaviazaní. A oni sú potom tak namočení, že robia len pre nich. Ale strana SME RODINA nevzniká kvôli chceniu nejakého oligarchu. My si to všetko robíme z vlastných peňazí a nikto nás nedrží za gule. Nás zaujíma tento náš program, ktorý ja poznám z môjho stola, kde mi ľudia píšu, čo ich trápi. Preto budeme úspešní.
Kto sú to tí oligarchovia?
Všetci vieme, Široký, Výboh, Brhel, Penta, J&T, Pór.
Čo s nimi urobíte? Zatvoríte ich do basy?
Pozor, my nemáme krvavé oči. Nejdeme tam preto, aby sme niekoho išli zatvárať. Chcem za sebou strhnúť čo najviac ľudí, aby sme bojovali za niečo, nie proti niekomu. Čo by z toho mal okradnutý dôchodca, že zavrieme nejakého Širokého? Chceme zmeniť systém, aby to bolo spravodlivé, nie skrivodlivé.
Na každého politika vraj niečo viete. Na koho toho viete najviac?
Viete, to je vytrhnuté z kontextu. Každý na mňa útočí, že mám 9 detí. No áno, mám toľko detí, lebo som chcel mať veľa detí. O deti sa starám, ľúbim ich a nedám na ne dopustiť. Ale redaktorka sa ma spýtala, že keď budem náhodou v tom parlamente a niekto z tých poslancov sa do nás bude navážať cez tie deti. To je pre mňa červené súkno. Tak som jej vtedy odpovedal, že na každého z tých politikov niečo viem a presne mu to obúcham o hlavu. Keď by sa pustili do mojej rodiny, tak môžu očakávať, že im niečo šplechnem. Takto to bolo myslené. Vôbec nie tak, že mám na každého nejakú agendu.
Viete si predstaviť s niektorými politikmi spoluprácu? S ktorými?
My chceme veci meniť. My chceme strhnúť čím viac ľudí za nami a zmeniť to. My sme ochotní ísť s kýmkoľvek, kto je ochotný tieto programové priority podporiť a držať. Nie so zlodejmi. Nepôjdem ani s pravičiarmi, keď budem vidieť, že chcú kradnúť. Keď to ale budú chcieť robiť slušne a poctivo, potom som ochotný s nimi urobiť povolebnú spoluprácu.
Buďme konkrétni. Viete si predstaviť spoluprácu s Ficom?
To nie.
S Procházkom?
Viete, Procházka je pravičiar, ja to beriem. Má veľkú podporu u ľudí. Ale už teraz nevie vysvetliť financovanie svojej strany. Je permanentne už druhý rok v kampani, má tam cez tri milióny a keď sa ho spýtali, odkiaľ ich má, tak začal habkať, vajatať. Viete, mať na krku tri milióny, to nie je sranda. Odkiaľ prišli? Myslíte si, že si ich ako právnik zarobil?
Aby sme to z vás nepáčili, prezraďte nám meno aspoň jedného, s ktorým si spoluprácu predstaviť viete.
So Sulíkom.
Máte 9 detí. Čo pre vás deti a rodina znamenajú?
Ja som vyrastal bez otca. Povedal som si, že ja to svojim deťom nikdy neurobím, že sa na nich vykašlem. Povedal som si, že chcem mať veľa detí. To sa mi podarilo. Nepodarilo sa mi ich mať s jednou mamou, ale ja rád tvrdím, že ktorá žena by mi dnes porodila deväť detí? Je to iné, ale je to môj súkromný život. Ja svoje deti ľúbim, starám sa o ne. Beriem si ich k sebe, venujem sa im, chodíme spolu von, do prírody, všade. Deti moju prítomnosť cítia a som presvedčený, že som dobrý otec.
Plánujete to zaokrúhliť?
Nikdy som to neplánoval, mne sa to vždycky prihodí. Ale nechcem v tom pokračovať. Ale to som si povedal už po piatom.
Michal Filek
Snímky Sonia Markovič
