MS 2014 v Brazílii sa nezaobíde ani bez žilinských fanúšikov, počas šampionátu bude zážitky pre Žilinský večerník mapovať Jakub Mihálik.
Čas zostávajúci do začiatku najväčšieho futbalového sviatku, majstrovstiev sveta, už nerátame na týždne či dni, rátame ho na hodiny. Brazília, krajina obrovských paradoxov a protikladov, však je aj v takej jednoduchej činnosti, akou je počítanie času, rozdelená. Niektorí brzdia ručičky na hodinách zo strachu o to, že krajina nie je pripravená privítať futbalový svet, tí druhí ich naopak očami tlačia v očakávaní, aby to už konečne vypuklo. Po šesťdesiatichštyroch rokoch sa najväčší juhoamerický štát teší na oslavu športu, pri ktorej aj tradičný karneval v Rio de Janeiro bude vyzerať ako nedeľná oslava v kruhu blízkej rodiny. Hoci sa súboje priamo na ihrisku ešte nezačali, mimo neho je atmosféra na úrovni tej zápasovej. Nervozita z úvodného hvizdu rozhodcu kvári domácich ako z hľadiska futbalového, tak aj organizačného. Na oboch si Brazílčania dávajú záležať a neúspech v jednom či druhom je spojenie, ktoré na päť týždňov zmizlo z veľkého slovníka portugalského jazyka. Organizovaný chaos, ktorý inak v týchto končinách panuje, je tesne pred turnajom viac organizovaný ako chaotický a Brazílčania jednoducho nič nenechávajú na náhodu. Považujú za vec národnej cti ukázať pred svetom, že táto nádherná krajina je viac ako len slnko, samba a futbal, hoci práve futbal za to všetko „môže“. Niekoľko hodín pred tým, ako v dvanástich mestách vypukne desaťročiami akumulovaný futbalový ošiaľ, Brazília, ktorá podobne ako Slovensko často zvykne pochybovať o svojich schopnostiach, len dúfa, že je pripravená privítať futbalový svet. Odetá do žlto-zelenej kombinácie, čo mne ako Žilinčanovi veľmi imponuje, chce zabaviť seba i všetkých fanúšikov najpopulárnejšieho športu na svete. Po tom, čo som mohol byť v dejisku záverečných príprav a vidieť, aké veľké úsilie na dosiahnutie tohto cieľa vynakladajú, nepochybujem o tom, že sa im to podarí.
Jakub Mihálik
