HORNÝ HRIČOV. V obci sa 19. júna konalo stretnutie občanov so zástupcami firmy SAKER. V búrlivej diskusii obyvatelia vyjadrili svoj názor na výstavbu zariadenia na spracovanie hliníka. Nechcú vraj ďalšie odpady, hluk a nečistoty spojené s rozšírenou výrobou firmy. „Environmentálny problém spočíva v nadmernej hlučnosti, prašnosti a vibráciách. Podľa projektu budú pri procese tavenia a odlievania neželezných kovov vznikať tuhé znečisťujúce látky, oxidy, ťažké kovy ako olovo či arzén a perzistentné organické polutanty, ktoré znečisťujú životné prostredie, dlhodobo sa nerozkladajú a hromadia sa v živých organizmoch,“ tvrdí Eduard Králik, predseda petičného výboru Horného Hričova. Niektoré z látok vraj môžu pôsobiť i karcinogénne.
SAKER: Nebudú kaly ani odpady
Dcérska firma spoločnosti SAKER Kroměříž sídliaca v Hornom Hričove sa zaoberá veľkoobchodom farebných kovov. Svoju činnosť plánujú rozšíriť o spracovanie hliníkových odpadov, ktoré v susednom Česku funguje už štvrtý rok. „Nejde o nič, čo nebolo vyskúšané. Sme v úplne prvom štádiu, s tým, že všetky dotknuté orgány štátnej správy, ktoré sa doposiaľ k tomu vyjadrovali, mali kladné stanovisko. Okrem obce, dodnes nevieme prečo,“ tvrdí konateľ firmy Ondrej Paprčiak.
Pripomienky obyvateľov sa ich vraj z 95 % netýkajú. „Ľudia vystupovali, že im zamoríme ovzdušie, zničíme lesy, budú tu dioxíny a červený kal. Táto technológia ale nie je zameraná na spracovanie bauxitu. Nebudú vznikať žiadne kaly a odpady ako napríklad v Žiari alebo Krompachoch,“ spresňuje.
Kov by sa mal taviť pod krycími soľami. Jediným nebezpečným odpadom, ktorý by pri procese vznikal, by mali byť strusky - nečistoty z hliníka – a tie chce firma uskladniť v uzavretom sklade a spätne vyvážať na recykláciu do nemeckých soľných baní.
„Ostatné splodiny, proti ktorým ľudia broja, by boli odsávané do obrovských digestorov. Toto filtračné zariadenie je to najlepšie dostupné na trhu, aké existuje, vzduch sa z neho dostáva vonku takmer čistý. Malo by sa tu spracovávať viac ako 10 ton hliníkového odpadu denne a zo zákona musíme použiť tzv. BAT technológie, teda najviac šetrné k životnému prostrediu, čo sa týka celej Európy,“ vysvetľuje konateľ.
Pece na hliník chce firma postaviť v priemyselnom parku v priestoroch, ktoré už sedem rokov využíva. „Keby obec od začiatku roka, kedy sme im predložili zámer, bola proti, hľadali by sme iné miesto. Už sme ale do toho investovali nemálo financií,“ dodáva Ondrej Paprčiak.
Analýza uviedla sporný údaj
Hlavný rozpor je pre nesprávne uvedenú vzdialenosť od obytnej zóny. Analýza uvádzala 600 m. „Najbližší rodinný dom je vzdialený 60 m,“ tvrdí však starosta Jozef Trizuliak. Minimálna vzdialenosť by pritom podľa neho mala byť 1500 m.
Obyvatelia vravia, že SAKER úmyselne zavádza. Podľa firmy to zámer nebol. „Na všetky tieto merania majú oprávnenie nezávislé inštitúcie. Bol tu pán z hygieny, ktorý sa nás nepýtal, kedy môže prísť a kde má merať. Udal vzdialenosť od najbližšieho rodinného domu 600 m. Nevieme, či vychádzal z územného plánu. Výsledok posielal na ministerstvo životného prostredia,“ uviedol Paprčiak.
Obec nebude súhlasiť
Horný Hričov je pred dokončením doplnku územného plánu, ktorý plánuje rozvoj až po priemyselnú zónu. Má tam byť bytová výstavba. „Takáto činnosť by mala dodatočne dopad pre budúce generácie ľudí. So spoločnosťami, ktoré tu sídlia, vychádzame, ale keď príde firma, že chce spaľovacie pece na hliník, a potom ďalšia, čo chce tepelnú elektráreň, môžeme dedinu zatvoriť,“ hovorí.
Oficiálne nesúhlasné stanovisko zaslal na ministerstvo 26. mája. Podporu mu vyjadrili aj starostovia Divinky a Svederníka, ktoré by vraj boli takisto vystavené riziku znečistenia.
Aké účinky by mohlo zariadenie skutočne mať na život v obci, rozhodne až proces posudzovania na životné prostredie (EIA), ktorý prebieha. „Odpoveď môže byť k dispozícii až po skončení tohto procesu,“ uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
O projekte teda ešte nie je rozhodnuté. „Navrhovaná činnosť si vyžaduje územné rozhodnutie a integrované povolenie prevádzky podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia,“ menuje hovorca ministerstva.
Veronika Cvinčeková
Snímka autorka