Bytčianska škola tradičného kung‑fu Jána Hrankaya je svetoznáma. Ján Hrankay je obľúbený a žiadaný dokonca aj v Hongkongu, kde navštevuje jednu z najlepších rodín, ktorá sa tradičnému kung-fu venuje, rodinu Lam. Aj keď súťažnému kung‑fu sa príliš nevenujú, prednedávnom urobili výnimku a s deťmi sa zúčastnili na majstrovstvách Slovenska v Komárne. A získali 3 zlaté, 3 strieborné a 2 bronzové medaily.
„Boli to otvorené majstrovstvá Slovenska vo wushu, čo znamená v oficiálnej čínštine bojové umenie. Zúčastnili sa ho Slováci, Maďari, Poliaci a Česi. Aj keď sa na súťažiach pravidelne nezúčastňujeme, teraz som si povedal, že by bolo dobré reprezentovať mesto Bytča a išli sme. Zobral som tam deti a mladých do 18 rokov a až na jednu výnimku to bola pre všetkých premiéra na súťaži. Preto som na nich hrdý, ako to zvládli. Všetko to boli deti z mojej bytčianskej školy,“ hovorí Hrankay sifu, ako sa v kung‑fu hovorí učiteľovi.
Hrankay sifu vyučuje tradičné kung-fu v Bytči, Bratislave, Žiline a Topoľčanoch. Domáca bytčianska škola je však stále najsilnejšia. V dvoch oddieloch v nej pôsobí 30 detí a 20 dospelých. V prípravke sa zameriava na všeobecný pohybový rozvoj detí. „Snažím sa, aby deti boli pripravené na hocijakú športovú činnosť. Aby to bol pre ne dobrý štart do pohybovej aktivity. Kung-fu je však ideálny šport pre všetkých. Ľudia na to dnes prichádzajú, že okrem toho, že budú mať kondíciu a budú sa vedieť brániť, kung-fu budú môcť robiť aj do 70 rokov. Človek totiž potrebuje byť svieži aj v štyridsiatke, päťdesiatke či šesťdesiatke. Prichádzajú aj na to, že sa musia hýbať zmysluplne. Že nie je dobré, keď celý týždeň sedia v kancelárii a raz, dvakrát si idú zahrať futbal. Telo tak dostane šok a tri dni sa z toho spamätáva. Dôležitejšie je hýbať sa pravidelne, každý deň, aj keby to bolo iba na 20 minút. Dôkazom toho je jeden 71-ročný pán, ktorý ku mne dochádza pravidelne zo Žiliny,“ hovorí sifu.
Tento rok už stihol po dvanásty raz navštíviť aj svojho učiteľa Lam Chun Singa v Hongkongu. Veľmi sa vždy na to teší, aj keď cestovanie nemá rád, pretože je veľmi únavné. Vždy však zoberie so sebou aj svojich študentov a pre nich je to veľká motivácia. Kung-fu je preňho život a splnený sen.
„Mám rád kung-fu, učím ho rád. Nikdy som za tým nešiel hlava-nehlava. Keď som mal 13 rokov, mal som sen, že budem mať výborného čínskeho učiteľa. To sa mi splnilo. Pracoval som ako robotník a tvrdo som cvičil. Keď mi povedali, že by som mohol učiť aj iných, skúsil som to. Ľudia mali o to záujem, chceli sa učiť, a tak som si mohol otvoriť školu a začať sa tým živiť. Keby som však nemal podporu ľudí okolo seba a nemal aj ich dôveru, nikdy by sa mi to nepodarilo. Preto teraz rád odovzdávam svoje skúsenosti svojim žiakom,“ uzatvoril Ján Hrankay.
Škôl tradičného kung-fu, ktoré sa zaoberajú cvičením, filozofiou, tradičnou čínskou medicínou, pohybom, je na Slovensku málo. Azda len dve či tri. Viac je takých, ktoré sa venujú športovému wushu. Ján Hrankay dúfa, že v lete v Bytči opäť privíta svojho učiteľa Lam Chun Singa a budú sa s ním môcť zoznámiť aj žiaci, ktorí ešte nemali tú možnosť. Nebol tu už totiž 4 roky.
Michal Filek
Snímka archív JH
