V noci zo soboty na nedeľu si budeme ručičky na hodinkách posúvať o hodinu dopredu (z 2.00 na 3.00 h). Dôvodom je striedanie zimného času na letný, ku ktorému dochádza vždy počas posledného marcového víkendu, čo je tento rok z 30. marca na 31. marec.
Čas meníme už 40 rokov
Striedanie času sa do praxe po prvýkrát zaviedlo v roku 1916 v niektorých európskych štátoch, v USA sa začalo uplatňovať od roku 1918 spolu s časovými pásmami. Dovtedy sa používal len zimný čas. Na našom území sme so striedaním času experimentovali už v 40-tych rokoch minulého storočia. Oficiálne sme začali letný čas používať až na prelome rokov 1979/1980, keď bol vládou ČSSR chválený zákon o zavedení letného času.
„Nariadenie obsahovalo 4 paragrafy, z toho prvý sa týkal posunu času v roku 1979, druhý v roku 1980, štvrtý sa týkal účinnosti a tretí paragraf upravoval niektoré pracovnoprávne aspekty,“ hovorí k zákonu z roku 1979 hovorkyňa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Veronika Husárová.
Po niekoľkých rokov striedania sa ustanovilo pravidlo, že zimný čas sa bude meniť na letný vždy posledný marcový víkend. Pri letnom došlo k zásadnej zmene v roku 1996, keď sa posun času presunul zo septembra na posledný októbrový víkend, a tým pádom sa letný čas predĺžil zo šiestich mesiacov na sedem.
Jedným z odôvodnení, prečo používame striedanie času, je úspora elektrickej energie (dlhšie dni). V zákone sa ako argumenty uvádzajú aj potreby vnútorného trhu, dopravy a iných odvetí priemyslu. Už niekoľko rokov však prevláda v spoločnosti názor, že striedanie času je zbytočné a navyše spôsobuje ľuďom zdravotné komplikácie (narušovanie denného biorytmu). Minulý rok Európska komisia navrhla zrušenie striedania času, ktoré podporila aj Slovenská republika.
„Európska komisia (EK) v minulom roku navrhla ukončiť sezónne striedanie času v Európskej únii. Týmto návrhom poskytuje členským štátom slobodu rozhodnúť sa, či chcú na svojom území trvalo uplatňovať letný alebo zimný čas. Podľa prvotného návrhu mala byť posledná zmena času 31. marca 2019 (v prípade ponechania letného času). Pre krajiny, ktoré by chceli uplatňovať zimný čas, by to bolo na jeseň tohto roku. Členské štáty mali pôvodne do apríla tohto roku oznámiť, ktorý čas chcú používať,“ vysvetľuje Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Najskôr až o dva roky
K zrušeniu striedania času dôjde nakoniec pravdepodobne až o dva roky. Zmenu iniciovalo Rakúsko, ktoré navrhlo ukončenie na rok 2021. „Očakáva sa, že Európsky parlament zaujme k tomuto návrhu stanovisko ešte tento mesiac. Celá záležitosť sa následne prejedná v rámci Rady pre dopravu v júni tohto roku. Veríme, že v júni bude na stole jasné stanovisko,“ oznámila Ingrid Ludviková.
V materiáli, ktoré naše ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, odporúča na Slovensku ustálenie štandardného, tzv. zimného času, ktorý sa v našich zemepisných šírkach dlhodobo uplatňoval a rešpektuje fyziológiu populácie na našom území.
„Ak by zostal počas celého roka stredoeurópsky čas (zimný čas) pocítili by sme to v letnom období (apríl až október) tak, že večer by bola o hodinu skôr tma a ráno by bolo svetlo tiež o hodinu skôr, v porovnaní s tým, ako to býva teraz. V zimnom období by sa nezmenilo nič. Ak by sa prijal celoročne letný čas, v letnom období by sa nezmenilo nič a v zimnom období by ráno slnko vychádzalo o hodinu neskôr a večer zapadalo o hodinu neskôr. Podľa mňa je najracionálnejšie to, čo máme teraz: striedanie času v priebehu roka. Chápem, že pre niekoho sú prechodné obdobia zaťažujúce, ale deje sa tak už takmer 40 rokov a vyrástla nám medzičasom generácia ľudí, ktorá tomuto prispôsobila svoje životné aktivity. Ak by bolo podmienkou nestriedať čas v priebehu roka, tak by som si celoročne vybral letný čas,“ vyjadril svoj názor k otázke letného a zimného času klimatológ Pavel Faško z Slovenského hydrometeorologického ústavu.
