V tejto súvislosti je potrebné na úvod zadefinovať pojem rezident Slovenskej republiky (ďalej len SR). Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP) definuje vo svojich ustanoveniach daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou ako fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach. Tejto osobe hovoríme rezident SR. Za obvyklé zdržiavanie sa na našom území sa nepovažuje zdržiavanie sa len na účely štúdia alebo liečenia. Rovnako sa nepovažuje za obvyklé zdržiavanie denné prekračovanie hraníc do SR len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR. Daňovým rezidentom SR je podľa ZDP daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky podlieha na tomto území neobmedzenej, t. j. celosvetovej daňovej povinnosti.
Upozornenie: uvedené platí, ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, neustanovuje inak. Poznámka: SR má uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní so štátmi, ktoré sú uvedené v zozname zmluvných štátov, ktoré vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a uverejnilo ho na svojej webovej stránke. Rovnako ZDP definuje aj daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorým sa rozumie fyzická osoba, ktorá na území SR nemá trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiava, takúto osobu voláme tiež nerezident SR. Predmet dane rezidenta SR v súlade so ZDP je príjem fyzickej osoby, ktorý takejto osobe plynie zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Kombinácia príjmov sa tiež nazýva celosvetový príjem. Zdroj príjmov je potom krajina, z ktorej príjem plynie a zahraničím je pre účely zdaňovania myslené územie mimo Slovenskej republiky.
Predmet dane nerezidenta SR je iba príjem, ktorý nerezidentovi plynie zo zdrojov na území SR. V praxi môže nastať situácia, kedy je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov súčasne. Napr. fyzická osoba sa dlhodobo zdržiava na území Rakúska, ale trvalý pobyt má v SR. Podľa právnych predpisov obidvoch štátov môže byť takáto osoba považovaná za rezidenta Rakúska aj SR, dochádza tu k tzv. konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné vyriešiť, pričom je nutné zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením tzv. rozhraničovacích kritérií. Tieto sú definované v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.
Rozhraničovacie kritériá sú v zmluve uvedené obvykle v nasledovnom poradí:
STÁLY BYT
vychádza sa z predpokladu, že fyzická osoba býva v byte, dome – vlastnom alebo prenajatom. Tento dom, byt alebo prenajatá zariadená miestnosť mu musí byť prístupná nepretržite v každom čase. Ak má osoba bydlisko vo viacerých štátoch naraz, pristupuje sa k ďalšiemu kritériu.
STREDISKO ŽIVOTNÝCH ZÁUJMOV
vychádza sa z predpokladu, že v danom štáte má osoba osobné vzťahy – napr. rodinné a sociálne vzťahy, trvalé bydlisko, majetkové pomery. Ak nie je možné určiť, v ktorom štáte má osoba užšie osobné a hospodárske vzťahy, skúma sa tretie kritérium.
MIESTO, KDE SA OBVYKLE OSOBA ZDRŽIAVA
tu platí, že sa uprednostňuje ten štát, v ktorom sa daňovník zdržiava častejšie. Ak sa osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch rovnako, potom prechádzame na kritérium 4.
ŠTÁTNE OBČIANSTVO
ak má osoba dvojité občianstvo, prípadne nie je občanom ani jedného štátu, zostáva posledné
kritérium.
VZÁJOMNÁ DOHODA PRÍSLUŠNÝCH ÚRADOV ZMLUVNÝCH ŠTÁTOV
za predpokladu, že nie je stanovený len jeden štát rezidencie, rozhraničovacie kritériá pre určenie rezidencie sa pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie uplatňujú postupne v tom poradí, v ktorom sú uvedené v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.
