Najstaršími kategóriami Ceny Absynt sú REB(ríček) a REČ(níctvo). V prvej z menovaných majú žiaci stredných škôl za úlohu prečítať približne päť súťažných kníh literatúry faktu z produkcie vydavateľstva Absynt. Na prečítanie vyše 1500 strán alebo obrázkov v elektronickej čítačke kníh majú študenti približne desať mesiacov. Na začiatku nového školského roka potom študenti udelia každý po jednom hlase nimi vybranej knihe.
Samotné hlasovanie študentov v kategórii REB(ríček) bolo v znamení kvalitnej prekladateľskej práce Simony Jánoškovej, Eleny Diamantovej alebo Petra Tkačenka a prinieslo prvenstvo knihe Kníhkupec z Kábulu od nórskej žurnalistiky Åsne Seierstad. S odstupom takmer dvadsiatich hlasov sa na druhom mieste umiestnila kniha švajčiarskeho spisovateľa Sachu Batthyanyho Čo to má spoločné so mnou? Medailové miesto študenti udelili napokon aj Američanovi Michaelovi Herrovi za knihu Depeše. Od zisku pomyselnej medaily delili sympatizanta Ceny Absynt Andreja Bána s knihou Trochu oheň, trochu voda len tri hlasy.
K hlavným ťahúňom záverečného programu patrila nesporne kategória REČ(níctvo). Delegáti z jednotlivých zapojených škôl sa pokúšali svojimi agitačnými prejavmi venovanými jednej z piatich súťažných kníh ovplyvniť mienku zúčastnených a zapôsobiť na odbornú porotu. V časovom limite piatich minút sa najlepším rečníkom ukázal Timotej Oršula z Bilingválneho gymnázia M. Hodžu v Sučanoch. Striebro v kategórii REČ si odniesla Kristína Kobolková z Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci a tretie miesto patrí Emme Čačkovej z Gymnázia bilingválneho v Žiline.
Tretí ročník súťaže bol vďaka pandémii špeciálny. Pôvodne plánované výjazdy odborného tímu pod názvom Absynt na kolesách sa presunuli do digitálneho priestoru vo forme webinárov. Spomedzi 214 zapojených študentov zo Žiliny, Kysúc, Turca, Oravy a Liptova sa na online semináre pripojila viac ako, internetom vtedy ešte neotrávená, tretina študentov.
Či už vďaka práci lektorov, alebo pre prebytok voľného času sa kategórie REP(ortáž) a REC(enzia) oproti druhému ročníku stretli v tomto roku s niekoľkonásobným nárastom zaslaných súťažných textov. Žiakom a školským koordinátorom boli pri práci na príspevkoch nápomocné aj dve pôvodné publikácie manuálov pre študenta z dielne Ceny Absynt.
Šéfredaktor zahraničného spravodajstva a zároveň predseda poroty v kategórii REP Matúš Krčmárik si myslí, že viaceré súťažné texty dosiahli úroveň profesionálnej reportáže. K takým nesporne patria súťažné texty absolventa Gymnázia Hlinská v Žiline Jána Barčiaka, ktorý si v kategórii REP odniesol mimoriadnu cenu za dvojicu reportáží venovaných pravicovému extrémizmu na Kysuciach a turizmu v Súľove. Zlato putovalo už známej tvári súťaže Kristíne Kobolkovej za autentické svedectvo o metaforickom utíchaní kysuckej dediny. Po Kristíninej pravici stál jej sok z predchádzajúcej kategórie Timotej Oršula. Porota ocenila životný príbeh Timotejovho starého otca partizána. Poslednou ocenenou REP-u bola Nina Sýkorová z Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne za reportáž o jej prastarých rodičoch z Liptova.
Kategória REC sa oproti druhému ročníku nafúkla najviac. Porotkyňa a literárna vedkyňa Mária Klapáková ocenila prínos ku kritickému mysleniu mladých ľudí a schopnosť správne podložiť svoj názor. Veď vybrať spomedzi piatich súťažných kníh jednu a následne sa rozhodnúť pre pochvalu, polemiku alebo kritiku, je úlohou zo skupiny náročných. Najlepšie sa s uvedenými nástrahami vysporiadali Katarína Chovancová z Gymnázia sv. Františka v Žiline. Na druhom mieste bodovala Nikola Murgašová z Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci a poslednou ocenenou v kategórii REC je Nina Sýkorová z Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne.
Gymnázium bilingválne v Žiline ako hlavný organizátor Ceny Absynt sa chce poďakovať školským koordinátorom na jednotlivých gymnáziách, vedeniu Žilinského literárneho festivalu, mestu Žilina a Žilinskému samosprávnemu kraju za hladký priebeh symbolického tretieho ročníka. V štvrtom ročníku je naplánované rozšírenie súťaže na viaceré gymnáziá na území Žilinskej župy. Veď ako hovorí jeden z účastníkov: „Vybrané knihy sa mi väčšinou čítajú samy.“
