Oslavu 24. narodenín Žilinského večerníka nám svojím vystúpením spríjemnila sympatická pesničkárka Mirka Miškechová. Rodáčka z Považskej Bystrice je najnovším objavom slovenskej folkovej scény a ako študovaná novinárka sa prostredníctvom svojich textov nebojí pozerať na spoločnosť kritickým okom. Viac sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.
Pesničkárka Mirka Miškechová sa predstavila na oslave 24. narodenín Žilinského večerníka.
Mirka, keď začnete spievať, do vášho hlasu sa ťažko nezamilovať. Aká bola doposiaľ vaša cesta k hudbe? Viedli vás k nej rodičia alebo ste si išli po svojej línii?
Ďakujem pekne za kompliment! Spievam už od detstva, vždy to ku mne patrilo, ale nikdy som si nemyslela, že mám výnimočný talent. Aj rodičia mi vraveli, nech sa radšej učím. Od pätnástich som si začala skladať pesničky, pretože som sa chcela odlíšiť od tuctu ďalších speváčok a hlavne som v tvorbe našla úžasný spôsob autoterapie. Prvé piesne, ktoré vznikli ešte v prudkom pubertálnom období, som napríklad písala pre svojich imaginárnych frajerov. Dokonca som sa s nimi cez ne rozchádzala!
Aby sme to spresnili, pesničkár je hudobník, ktorý si sám píše texty a zároveň ich aj sám interpretuje. Prečo ste sa rozhodli pre túto formu prezentovania sa? O čom je vlastne „pesničkárstvo“?
Za pesničkára sa dá považovať každý, kto interpretuje vlastné piesne. Pesničkári nemusia byť nevyhnutne folkeri, hoci pre tento žáner je to veľmi typické. Mňa folk oslovil svojím hudobným minimalizmom a autentickosťou výpovede.
Tvorba Nohavicu či Nedvědovcov je „nesmrteľná“, no folk je populárnejší viac v Česku ako u nás. Má v dnešnej dobe svoje miesto na slovenskej hudobnej scéne?
Je pravdou, že folk je udomácnený skôr v Česku, ale to je dané najmä tým, že na Slovensku chýbala výrazná osobnosť, ktorá by tento žáner reprezentovala. Momentálne ale vzniká mladá generácia hudobníkov, ktorej je blízka takáto muzika, takže určite má miesto aj na našej scéne. A keďže ponuka určuje dopyt, vôbec to nevidím čierne. Veď aj vo svete je akustická hudba na vzostupe.
Vďaka výnimočnému talentu si vás všimli manažéri známej českej formácie Xindl X a oslovili vás s ponukou, aby ste im robili predskokana na turné. Aká bola spolupráca a aké boli reakcie publika na vaše piesne?
Bola to skvelá škola a vôbec som nerátala s takými pozitívnymi reakciami. Veľmi si vážim každého fanúšika, ktorý mi nejakým spôsobom vyjadril svoju spokojnosť, pretože ma to uisťuje o zmysluplnosti toho, čo robím. Úprimne sa z toho teším a spolupráca s Xindlom X naďalej trvá, čoskoro verejnosti predstavíme náš spoločný duet.
Prečo ste schizofrenik optimista? A ako to je s vaším spoločenským životom? Rada stretávate ľudí alebo máte radšej svoj pokoj?
Schizofrenik pomenúva vnútorný rozpor, protipóly, ktoré sa vo mne nachádzajú. Optimista vyjadruje zase nádej, že aj napriek zmätku a chaosu, ktorý zažívam(e) a ktorému nerozumiem(e), vždy existuje nejaké východisko. Ľudí mám veľmi rada, takže na koncertoch si užívam kontakt s nimi. Je super stále niekoho nového spoznávať, niekedy sú takéto stretnutia naozaj inšpiratívne. Na druhej strane sa tiež často uťahujem do svojho vnútorného sveta (v ktorom som už napríklad známou a úspešnou speváčkou) a blúdim si len tak medzi myšlienkami. Takže som taký extrovertný introvert. A zase sme pri tej schizofrénii.
Študovali ste žurnalistiku. Už len to je predpoklad toho, že sa kriticky zaujímate o dianie okolo seba. Dávate tieto postrehy do svojich textov? Čo vás v tomto svete štve a čo vás teší?
Áno, kritické postrehy naozaj premietam do svojich textov, takže určite ma štúdium žurnalistiky v mojej tvorbe ovplyvnilo. Nerada by som ale skĺzla k lacnej kritike, ktorá človeka zaťaží, no neponúkne žiadne riešenie. Preferujem nadhľad a humor, ktorý je, ako hovorí pán Lasica, veľmi silnou zbraňou proti ľudskej hlúposti.
Jedna vaša skladba sa volá Denník beznádejnej novinárky. Prečo tá beznádej? Nie je vaše „preorientovanie sa“ na hudbu akousi rezignáciou na toto remeslo?
Ja som začala s muzikou skôr, ako padlo rozhodnutie, že sa prihlásim na žurnalistiku. Beznádej je, samozrejme, aj v tomto prípade zveličením, hyperbolou, ktorú používam rada a ktorá by mi pri tvorbe novinárskych žánrov určite chýbala. Táto pesnička je satira mediálneho sveta, ale, samozrejme, aj v tomto priemysle sa dá fungovať poctivo a robiť kvalitnú prácu. Len je to čím ďalej, tým ťažšie. Asi ako všade.
Nie je pesničkár vlastne taký novinár, ktorý si môže povedať svoj názor „na plnú hubu“?
Áno, to ste vynikajúco povedali. Takže už chápete, prečo uprednostňujem pesničkárstvo? Žurnalistiku ale vôbec nezavrhujem a práve som si podala prihlášku na magisterské štúdium, takže uvidíme, ako sa to v mojom živote vyvinie. Buď zo mňa bude spievajúca novinárka alebo píšuca speváčka.
Vráťme sa k hudbe, resp. veciam okolo šoubiznisu... V dnešnej dobe si šoubiznis veľmi zakladá na imidži spevákov. Z vás však srší akási svojská úprimnosť a odstup od týchto záležitostí.
Máte pravdu, imidž je v hudobnom priemysle rozhodne dôležitý, hoci ja som po tejto stránke naozaj úplný antitalent. Každú chvíľu je „in“ niečo iné a pre mňa je omnoho sympatickejšie, keď má niekto vlastný štýl, akoby mal slepo podliehať všetkým aktuálnym módnym vlnám. Určite ale nemám problém, aby mi v tomto smere niekto skúsenejší poradil. Som len žena a nemám nič proti tomu, ak pekne vyzerám.
Na čom momentálne pracujete? Píšete, skladáte, koncertujete?
Píšem, skladám aj koncertujem. Učím sa na prijímacie skúšky. Je toho veľa a som rada, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že toho paradoxne najviac stihnem, keď vôbec nestíham.
A zase trochu mimo profesie... Jednoduchá otázka – čo vy a láska?
Som šťastne zadaná a dúfam, že to na mne vidno.
Čo je pre vás v živote dôležité a považujete sa za šťastného človeka?
Pre mňa je v živote dôležitý nadhľad, s ktorým súvisí aj to spomínané šťastie. Veľmi sa mi páči heslo, ktorého sa držal Petr Muk: „Nech už si v živote hore alebo dole, hlavne sa z toho neposer!“
Mirka Miškechová (22) má vyštudované tri ročníky žurnalistiky v Nitre a hlási sa na magisterské štúdium v rovnakom odbore. Profesionálne spievať a tvoriť začala v 17 rokoch a o rok neskôr sa zúčastnila prvej hudobnej súťaže – Kremnické Laso. Neskôr sa prihlásila do súťaže Rádia Max v Nitre a vďaka úspechu sa stala „predskokankou“ na koncertoch speváka Xindl X. V súčasnosti má na konte svoj debutový album Schizofrenik optimista.
Veronika Cvinčeková
Snímky archív MM, Martin Hodoň
