Kapela Zlesapočujem prichádza na trh s novým albumom. Tretie CD sľubuje už vo svojom názve Vždy s inou tvárou rôznorodosť. Krstiť ho budú na obecných hodoch v rodnej obci, kde vznikli – v Tepličke nad Váhom. Viac k tomu nám prezradil basgitarista skupiny Palo „Terčík“ Verčík.
Predstavte sa nám trochu.
Sme kapelka s názvom Zlesapočujem. Náš vznik sa datuje okolo roku 2006, kedy Jožko „Cigi“ Imrišek (spevák a gitarista) začali vystupovať s Braňom Balačínom (spevák a gitarista) ako gitarové duo s názvom Dvaja. Chceli však svojim piesňam priniesť širší rozmer, tak začali oslovovať muzikantov a založili kapelu Zlesapočujem. Na post basgitaristu oslovili mňa (Palo „Terčík“ Verčík) a na post bubeníka Rolanda Uškovitša. Bubeníkov sa rokmi vystriedalo v kapele viac, ale pevne verím, že terajší bubeník Lacko „Enzo“ Zvarík je u nás už navždy. A minulý rok sme pribrali ešte jedného veľmi šikovného gitaristu Tomáša Sandánusa, aby mal Branko viac priestoru muzicírovať, napríklad aj na husliach. Naša hudba je pesničkárske vyjadrenie pocitov a hudba nám slúži ako nástroj a spríjemnenie myšlienky, ktorú chceme vyjadriť. Preto sa ohraničiť nejakým štýlom nemá zmysel, ale keď nás do toho už veľmi tlačia, tak povieme pop-rock.
Ako vznikol názov kapely?
Doteraz sa sami seba pýtame, kto taký názov mohol vypustiť na svetlo sveta. Zlesapočujem bola slovná hračka, ktorou sme trápili zvukárov, ktorí naozaj nevedeli, či sa zle počujeme, alebo počúvame z lesa nejakú zverinu. Potom nám to už prischlo. U susedov sme dostali krásny názov, keď nás na jednom koncerte uviedli: Z lesa se špatne poslouchá.
Texty piesní sú v slovenčine. Kto ich tvorí? Ako vznikajú?
Texty piesní sú v slovenčine, lebo inak ako po slovensky nevieme. Píšeme všetci. Písanie piesní a skladanie hudby u nás nie je vec objednávky. Je to vec vnútornej potreby. Každé jedno slovo, každá jedna fráza je prežitá. Píšeme, keď sme veselí, keď sme smutní, keď sme nasrdení, keď sme v pohode. My sa skrátka v tomto svete nevieme vyjadriť ináč ako piesňou.
O čom väčšinou spievate?
O láske. Buď o tom, že nám chýba, alebo že jej máme na rozdávanie. Všetko sa točí okolo nej.
Kto skladá piesne?
Skladanie nových piesní je u nás muzikantský sviatok. Objaviť nové harmónie, ktoré sa časom zlejú do piesne, je pre nás veľkou pasiou. Väčšinou príde niekto s nápadom a textom a my už potom pilujeme a pilujeme. Niektoré piesne sme zložili priamo v štúdiu, iné vznikali aj dva - tri roky. Každá pieseň je také naše malé dieťa, ktoré si pekne vypipleme.
Na svojom konte už máte pekný počet piesní. Chystáte sa vydať CD. Ako sa vám pracovalo pri nahrávaní vášho albumu?
Áno, piesní je, chvalabohu, dosť a taktiež aj nápadov na ďalšie. Momentálne vydávame už tretí album, z ktorého máme radosť, lebo sme si ho nahrali sami! Nakoľko sme poskladali také vlastné malé štúdio, mali sme more času a nahrávanie sme si patrične užívali. No malo to jednu nevýhodu. Sme veľmi leniví a nakoľko nás tentoraz nik do ničoho netlačil, CD vznikalo asi dva roky.
Ako sa album bude volať a podľa čoho vznikol názov?
Album sa bude volať Vždy s inou tvárou a túto pieseň sme vybrali preto, aby sme svetu nastavili zrkadlo. Máme pocit, že ľudia akosi často krájajú a menia svoje tváre a my sa v tom prestávame orientovať.
Čo si ľudia na CD nájdu?
Toto CD je veľmi rôznorodé a myslím, že sa v ňom nájde každý. Je to gitarová muzička postavená na Cigiho a našich spevoch okorenená Brankovými experimentami s elektronikou a husľami.
Kto vám navrhoval obálku albumu? Čo má znázorňovať?
Obal nám navrhol Janko Smieško, ktorému aj touto formou ďakujeme. Je to človek na rovnakej vlnovej dĺžke. Dali sme mu vypočuť CD a on prišiel s hotovým obalom a my sme len povedali okej. Obal znázorňuje práve pieseň vždy s inou tvárou. Ako vravím, keby som aj náhodou vedel maľovať, akože neviem, aj tak by som to nevyjadril lepšie.
Kedy album uzrie svetlo sveta? Kde sa bude krstiť a kto bude krstným otcom?
Album by mal uzrieť svetlo sveta na dvakrát, 14. 8. by sme ho chceli pre verejnosť pokrstiť v Tepličke nad Váhom na obecných slávnostiach, na ktoré všetkých srdečne pozývame. Bude sa konať okolo ôsmej večer na námestí. Album bude mať dvoch krstných otcov. Prvého pána starostu Tepličky Viliama Mrázika, pretože v Tepličke, v malej skúšobničke, sme začínali a Teplička je teraz všeobecne skvelé miesto pre kultúru. Druhý krstný otec bude Boris Lettrich, spevák kapely AYA, ktorá nám je široko-ďaleko najbližšia, čo sa hudby, tvorby a, samozrejme, aj názorov na baby týka.
Druhý krst chceme zorganizovať v Rajci 21. 8. pre našich skalných a blízkych na ihrisku u Cigiho v krčmičke, kde budú krstnými rodičmi všetci. Dúfam, že zoženieme dostatočne veľa litrov šampanského (smiech).
Katarína Kvašňovská
Snímky z archívu kapely
