Patríte medzi ostrieľaných borcov, kedy podľa vás prídu zlomové momenty tejto sezóny?
Prvý vrchol sezóny bude vo februári, keď budeme hrať pohárové zápasy a môžeme sa dostať až na Final four. Potom každý zápas v lige má svoju dôležitosť, pretože chceme po základnej časti skončiť do 4. miesta. Dôležité je využívať výhodu domáceho prostredia, lebo liga okrem Interu je dosť vyrovnaná. Spomínané 4. miesto nám garantuje istotu silnej výhody v play-off.
Čo bude tou hlavnou výhodou Žiliny?
Oproti našim konkurentom máme širší káder, to musíme využiť. Nikto nám nedá nič zadarmo, kľúčové bude ustrážiť si body z domácich zápasov a vonku niečo extra navyše pozbierať.
Ako sa vám pozdávajú legionári vo vašom tíme?
Nechcem hodnotiť ich individuálne kvality, ale skôr ich pochváliť ako ľudí. Všetci v tíme sme pohoďáci, nikto nemyslí len na seba a to je skvelé zistenie. Zastávam súkromný názor, že tých zahraničných hráčov v našej lige je príliš veľa. V minulosti ich toľko nebolo a liga bola kvalitnejšia. S týmto mám dilemu aj v našom tíme, lebo väčší priestor nedostávajú odchovanci. Skôr som zástancom, aby tímy mali menej legionárov s väčšou hráčskou kvalitou.
Prečo?
Kluby sa dívajú na krátkodobý cieľ počas jednej sezóny. Stále míňať peniaze na cudzincov nie je výhra, musíte za každého zaplatiť poplatok SBA, letenku, ubytovanie i stravu. Mnohokrát ani neviete, čo kupujete a príde vám mačka vo vreci. Stále budem tvrdiť, že skôr dajme šancu slovenským hráčom, vychovajme si odchovancov a naši domáci hráči sa nebudú z roka na rok len zhoršovať. Pretože ak nedostanú šancu a berú im miesto zahraniční, tak nemajú priestor sa zlepšovať.
Ako vnímate podporu zo strany žilinských tribún?
Fanúšik Žiliny je špecifický v tom najlepšom zmysle slova. Podporuje nás po celý zápas, či sa vyhráva alebo prehráva. Máme okolo seba na tribúnach nesmierne vďačných ľudí. V iných kluboch sa tiež fandí, ale väčšinou vtedy, keď sa vyhráva, alebo po nejakej peknej akcii. Uvediem aj príklad z posledného zápasu vonku v Prievidzi. Tam je basketbal šport číslo jeden a prišlo na zápas 1500 ľudí. Len čo sa im nedarilo, tak hala stíchla a našich 40 skalných priaznivcov ich dokázalo prekričať. To nám vlialo nové sily, aby sme zápas otočili. Samozrejme, toto je aj zásluha nášho manažmentu, ktorý zabezpečí autobus na výjazd, či už to bolo vo Svite, Spišskej Novej Vsi alebo spomínanej Prievidzi. Je to pre nás hráčov veľká podpora.
Ako jediný hráč z kádra pracujete popri basketbale na full time. Zvládate to?
Takto to mám nastavené už piaty rok a určite sa to dá zvládnuť. Niekedy sa však teším najviac na voľnú nedeľu a chcem mať od všetkého pokoj. Častejšie sa však stáva, že práve dobrý tréning mi dobije baterky a o vyhratom zápase ani nehovorím.
V akej sfére vás môžeme vidieť?
Som poradca jednej banky, na starosti mám styk s klientmi.
Takže v kabíne ste niekedy na roztrhanie?
To by som nepovedal, najviac pomáham zahraničným hráčom, keď si chcú založiť účet alebo poslať peniaze domov. Domáci hráči so mnou takéto veci neriešia, no sem-tam mi nejaká otázka príde. Nemám problém ochotne každému pomôcť.
Stane sa vám, že vás klienti v banke poznajú aj ako profesionálneho basketbalistu?
Už som si zvykol. Predsa máme menovky a klienti sa ma pýtajú, že či mi je ten basketbalista Podhorský rodina a že sa na neho aj celkom podobám. Troška trápna chvíľka, nadýchnem sa a vysvetlím, že som to ja. Stále sa na tom dobre zasmejem.
Koľko fungujete v takom pracovno-športovom režime?
Hneď po vysokej škole som hral za bratislavskú Karlovku a pracujem takto v banke už piaty rok. Musím sa priznať, že niekedy to je o život a mám toho po krk. Niekedy ten tréning mi zas príde vhod, dobije baterky.
Predpokladám, že ste pokladníkom tímu a vyberáte pokuty jedna radosť.
Takéto veci v kabíne nemáme, treba nad tým asi porozmýšľať. Skôr máme malé stávky ako naposledy, keď sme hrali laser game a bol som vo víťaznom tíme. Stále čakám na tú víťaznú pizzu, no klasika je streľ ba z polovice o koláč.
Zrejme voľného času veľa nemáte, rodina tento váš cyklus vníma v pohode?
Našťastie, mám bývalú športovkyňu, manželka hrávala volejbalovú extraligu a je dosť chápavá. Tiež tento režim nebude už dlho trvať, no všetko jej to s radosťou vynahradím. Mám to v podstate ľahké – rodina, robota a basketbal.
Ak môžete po sezóne vypnúť a v práci si vezmete dovolenku, tak čomu sa najradšej venujete?
So ženou radi chodievame na turistiku, Tatry sú naša srdcovka, ale aj taká dobrá hubačka či nejaký festival nám nie je cudzí. Avšak posledné letá je mojou vášňou trojkový basketbal. Tento rok bude daný šport dokonca na olympiáde v Tokiu. Keďže som bol súčasťou reprezentácie, bojovali sme o miestenku práve na tieto hry. Bol to však skôr sen ako realita, nakoľko Slovensko je v celosvetovom rebríčku dosť nízko, o priamy boj do Japonska vôbec nezasiahneme.
Vizitka Michala Podhorského
Stav: ženatý – manželka Janka, bezdetný
Prezývka: Poky
Obľúbené jedlo: Talianska kuchyňa – lazane.
Vysnívaná dovolenka: Ázia, nič konkrétne, ale tam sa chystám.
Doma najlepšie vypnem, keď: Pasívne pozerám šport alebo varím.
Obľúbení športovci: Matej Tóth a Peter Sagan, no môžem vám aj dalších 20 vymenovať. Fandím všetkým Slovákom.
Svetový športovec: Usain Bolt.
Na ľuďoch neznášam: Pokrytectvo.
Typická vlastnosť: Mám nadhľad, viem si spraviť srandu z každej veci.
Športový sen: Dostať sa na World Tour v trojkovom basketbale, vždy nám to zatiaľ ušlo o vlások.
Životný sen: Mat zdravú rodinu.
