Koľko mačiek sa u vás momentálne nachádza?
Aktuálne máme doma strop (smiech) sedem mačiek. Máme tu dôchodcov, ktorí majú 12, 11 a 11 rokov – Merlin, Roxana a Francess. Potom tu je chovná mačička Evelyn, ktorú čaká zaslúžený dôchodok, čoskoro z nej bude tiež kastrátka. Tri chovné mačky: Hector, Caspian a Keyla. Keyla má momentálne dve mačiatka Ilias a Ilirea Aphrodité. Mačiatka už našli svoje rodiny. Ilias pôjde do Fínska, Ilirea do Švédska. Všetci sú naše lásky a či sú chovné, alebo už nie, zostávajú celý život s nami.
Aké sú to plemená?
Vždy sme chovali krátkosrsté britské mačky, v začiatkoch chovu som sa venovala farbám modrá, lilavá a čierna strieborná tieňovaná. Mojím snom ale bolo mať raz dlhosrstú šadetku vo farbe čierna strieborná tieňovaná - british black silver shaded. Toto sfarbenie je unikátne, mačka je striebornej farby a čierna farba je v jednej tretine chlpu zrezaná, vytvára po tele akoby tieň. Rozhodla som sa teda, že sa v chove trochu posuniem a okrem krátkosrstých mačiek som sa začala venovať aj dlhej srsti.
Váš krátkosrstý šampión bol prednedávnom Brad. Máte teraz iných adeptov na tituly?
Priznám sa, po Bradovej smrti som s chovom chcela skončiť. Bolo náročné rozhodnúť sa, akou cestou pôjdem ďalej. Kým však Brad žil, zaobstarala som si svoju prvú dlhosrstú mačičku zo Srbska Keylu, ktorá má teraz aktuálne mačiatka. Zo spojenia Keyly a Brada som si nechala ich syna Hectora. A po Bradovej smrti som si nejako uvedomila, že tým pádom pre Keylu nemám chovného kocúra. A keďže nie som zástanca krytia v iných chovateľských staniciach, rozhodla som sa ísť tou dlhosrstou cestou. A našla som si ďalšiu chlpatú lásku – Caspiana Metallica zo Švédska. Prišiel k nám v máji minulého roku (narodený v januári) a hneď od júna sme s ním chodili po výstavách. Chcela som ho naučiť na výstavy odmalička. Zo skúseností s britskými mačkami viem, že treba začať hneď, neskôr si totiž veľmi ťažko zvykajú. Takže sme začali s výstavnou socializáciou veľmi skoro.
Ako sa vám darilo?
Našou prvou výstavou bol Kolín v Českej republike. Caspianov hneď prvý veľký úspech. Oba dva dni ho nominovali do best in show (medzi najkrajšie mačky výstavy), vyhral 2. miesto v cene diváka (najkrajšia mačka). V lete sme boli vo Fínsku vo Vante. Tam som mala so sebou Caspiana, Keylu a Hectora (Bradov syn). Tu napríklad Caspian nebol zaujímavý, lebo sa tam nachádza omnoho viac dlhosrstých mačiek ako u nás. Napriek tomu tu získal ocenenie best in variety (najlepší vo svojom plemene a farbe). Vo Vante mal väčší úspech Hector, tiež získal best in variety a bol nominovaný aj do best in show a skončil medzi troma najlepšími dospelými kocúrmi v jeho kategórii.
Caspian absolvoval aj ďalšie výstavy. Napríklad v Banskej Bystrici hviezdil celý víkend, vyhral absolútne všetko, čo sa dalo: Best breeding pair s Halley´s Comet (s Bradovov dcérou súťaž o najkrajší chovný pár); nominácie do best in show a vyhral aj best of best (najlepší z najlepších). Úspešný rok výstav sme zavŕšili na svetovej výstave v Štrasburgu, kde v best in variety porazil aj dospelé mačky, ale best in show nám ušla iba o chĺpok, prebojoval sa až do záverečného súboja, v ktorom sme prehrali s kartúzskym kocúrom z Francúzska.
Tento rok však chceme vo víťaznej ceste pokračovať a nakoľko už sa nachádza v otvorenej triede medzi dospelými, začneme cestu k prvému titulu šampióna. Na tento titul musí mačka absolvovať tri národné výstavy a získať ocenenia s certifikátmi. Caspian rozbehol svoju výstavnú kariéru veľmi pekne už ako mačiatko. Uvidíme, ako sa mu bude dariť ďalej, som na neho aj Hectora veľmi hrdá.
Čím sú výnimočné vaše mačky?
Podľa mňa tým, že ich tak veľmi ľúbime (smiech). Ale pokiaľ sa na to pozriem profi očkom chovateľa: shaded sfarbenie britských mačiek, ktoré mám, sú vzrastovo väčšie mačky (okrem Keyly, tá je klasická veľkosť). Britské mačky sú rôznych farebných variét, bývajú plnofarebné, napr. Merlin je modrý, Roxana lilavá. Shaded mačky by mali byť teda menšie, kompaktnejšie, lebo toto sfarbenie je šľachtené z perzskej činčily a silver taby mačky (mramorová). Brad bol výnimočný tým, že to bol osemkilový shaded kocúr. Chovní kocúri mávajú zvyčajne v tejto farbe max. 4 až 4,5 kíl.
Brad bol národný víťaz a supreme šampión, teda získal najvyšší titul, aký mohol vyzbierať. Hector má sestru Halley´s Comet, ktorú má v chove kamarátka, s ktorou často chodíme spoločne na výstavy. Ich mama je teda spomínaná dlhosrstá Keyla, otec krátkosrstý Brad a obaja súrodenci nesú dlhosrstý gén. Mojím cieľom je vďaka Bradovým líniam doniesť do týchto dlhosrstých šadetiek veľkosť. Druhá vec je, že britská krátkosrstá mačka má mať crispy (drsnejšiu) srsť. A to by som tiež chcela priniesť do tejto dlhosrstej línie shaded mačiek.
Spomenuli ste Bradovho syna Hectora. Je po otcovi?
Hector je jeho absolútna kópia, ale s trochu dlhším chlpom. Momentálne je inter-šampión (medzinárodný šampión). Tým, že vychodil takýto vyšší titul vo veľmi mladom veku, nakoľko teraz v máji bude mať ešte len dva roky, dali sme mu dočasnú výstavnú pauzu. Najmä, aby mohol byť konkurencie schopný s dospelými kocúrmi. Potrebuje ešte čas na správny vývoj (hlava, líca,...). Má ale tiež pekne našliapnutú kariéru. Musím sa priznať, keďže sa Hector veľmi podobá na Brada, a toho poznal každý, Hector sa zdá mnohým už taký „okukaný“. Aj preto potrebuje pauzu, aby si ľudia trochu odvykli. A potom všetkým ukáže, aký je krásny veľký pán kocúr.
Predstavte nám, aký bol teda legendárny Brad? Ako sa k vám dostal?
Keď som začala s chovom, mali sme doma zatiaľ Merlina ako kastráta, neskôr k nám prišla Merlinova neter Roxana, ktorá je lilavej farby a Francess v čiernej striebornej tieňovanej farbe. Vždy som chcela mať mačku takej farby, ako má Harry Potter Hedvigu (smiech). A raz na výstave v Žiline som uvidela krásneho strieborného kocúra s tyrkysovými očami. Keď dievčatá mali ruju, zvažovala som, kam pôjdeme na krytie, keďže v mojich začiatkoch som ešte nemala chovných kocúrov. Rok po výstave, kde som videla toho krásneho kocúra, som sa porozprávala s chovateľkou a sama mi ponúkla na výstave v Žiline, aby som prišla s Francess k nim na krytie. Narodili sa tri mačiatka. Bol to však komplikovaný pôrod a Francess už nebola vhodná do chovu, takže pri jej zachraňovaní, bola rovno vykastrovaná a zostala nám doma na mojkanie. S mamou máme dohodu, podľa čoho dávame mačiatkam mená, čo nám je srdcu blízke, či podľa knižných postáv, histórie... Pri B vrhu som ja vyberala mená dievčatám a mama chlapcovi a tak tu medzi nami boli Beyoncé, Banshee a Brad. A áno, je to podľa Brada Pitta (smiech).
Čím vás zaujal práve on, že ste si ho nechali?
Tým, že Francess bola vykastrovaná, bola som rozhodnutá nechať si do chovu dievča po Frany a druhej mačičke a kocúrikovi som chcela hľadať rodinu. Ale stalo sa, že to malé mača raz vyskočilo na mňa, vzala som ho do ruky, začal ma oblizovať a akoby na mňa žmurkol. Tuším to vtedy bola láska na tento pohľad. Zamilovala som sa do môjho Piškotíka, ako som ho zvykla volať, lebo bol naozaj taký nadýchaný. Tak nasledovali týždne presviedčania maminy, aby sme si ho nechali. Jednou z metód bolo presviedčanie o tom, že to bude malý kompaktný štvorkilový kocúrik.
Brad teda zostal doma, len akosi s tou kompaktnosťou sa to nepodarilo - z malého Piškotíka sa stal veľký osemkilový kocúr. Bol však veľmi výnimočný. Nielen naším vzájomným vzťahom, ale musím povedať, že keď mal Brad mačiatka s Evelyn (ktorá k nám pribudla neskôr z Lotyšska), vždy sa o ne spolu starali ako praví rodičia. Väčšina chovných kocúrov býva oddelená od ostatných mačiek a mačiatok, som vďačná zato, že naša mládež sa vzájomne ľúbi a nemusíme riešiť problémy vo svorke.
Z Brada sa napokon stal supreme šampión a národný víťaz. Akú mal cestu za titulom?
Brad tiež chodil odmalička na výstavy. Už vtedy bol dosť veľký. Napríklad v Budapešti som ho niesla na posudzovanie už v póze, v ktorej sa má dané plemeno niesť, položila som ho na stôl a predstavila som ho. Na to sa posudzovateľka na mňa usmiala a povedala: Nie, nie, žiaden Brad Pitt, to je Arnold Schwarzennegger.
Takže výnimočný bol veľkosťou, ale aj tyrkysovými očami. Toto sfarbenie mačiek štandardne máva zelené oči. Teraz sú už tyrkysové sfarbenia bežnejšie, ale vtedy to bolo výnimočné. A vlastne aj tým „mojkavým“ správaním ku mne si získal srdcia veľkého počtu návštevníkov. Chodili si ho obzerať návštevníci z celého Slovenska. Vyslúžil si od nich prezývku Killerface. Na to, ako mňa dokázal ľúbiť a bol skvelý pri prezentovaní, vo výstavnej klietke vždy na ľudí zazeral. Samotné výstavy nemal rád, ale keď už bol na posudzovaní a súťažil s ostatnými kocúrmi, ukázal sa v celej svojej kráse. V podstate vždy čakal na ten správny moment a kvôli nám sa predviedol.
Vychodil supreme šampióna, bol aj národný víťaz. Dokonca sa mu dostalo tej cti a bol aj na billboardoch a plagátoch k výstavám. Najväčší výstavný škrt nám spravil covid, keď mal Brad najviac našliapnutú kariéru. Chýbala mu jedna best in variety, aby získal aj titul za menom. Potom prišlo ťažké obdobie, ochorel na obličky a zomrel. Jeho životný príbeh som aj spísala a uverejnila na blogu a sociálnych sieťach. Po roku na pamiatku, aby bol so mnou na každej výstave, som si ho dala vytetovať na ruku a v deň, keď som išla zo štúdia domov v MHD, malý chlapec začal svojej mame hovoriť: Aha, mama, to je tá teta s tým slávnym kocúrom. Som hrdá, že sa takto Brad zapísal do pamäti ľudí.
Ako sa vlastne pripravujú mačky na výstavu?
Pred výstavou sa mačky okúpu, vyčešú (dlhosrsté jemne prepudrujú), vyčistia oči, uši, ostrihajú pazúriky a podobne. A aby boli mačky úplne dokonalé a spĺňali všetky požiadavky štandardu daného plemena, musím použiť aj kozmetiku, aby sme dosiahli tú správnu crispy srsť. Šampón, kondicionér, vyživujúci sprej.... áno, moje mačky majú viac kozmetiky a hrebeňov ako ja sama (smiech). Súťaže pri mačkách sú v podstate súťaže krásy. Musia prísť na výstavu krásne pripravené.
Pri výstavách stretnete ľudí z celého sveta. Ktoré stretnutie vám zostalo najviac v pamäti?
Potešilo ma, že som sa v Maďarsku porozprávala a potykala som si s bývalou československou tenistkou Helenkou Sukovou, ktorá teraz pravidelne chodieva aj na výstavy v Žiline.
V Budapešti som bola s troma mačiatkami z vrhu E od Brada a Evelyn. Eufrosynka mala ísť do rodiny do Česka, Ega som odovzdávala v Budapešti a Elegance Pearl Lady, ktorú sme volali Perlička, nám mala zostať doma, chcela som si ju nechať. Mačiatka sme prihlásili do súťaže ako vrh a vyhrali v oba dni best in show. O Perličku prejavil nesmierny záujem maďarský manželský pár. Dlho ma museli prehovárať, ale nakoniec som povolila. Keď si po ňu prišli do Žiliny, zistila som, že sú v Maďarsku pomerne slávni. Mladý muž je majiteľ siete fitness centier, ktoré sa venujú aj deťom a chorým ľuďom a jeho partnerka je majsterka z rôznych súťaží vo fitness.
Samozrejme, tých stretnutí a zážitkov mám v pamäti a srdci veľmi veľa, nedá sa vybrať len jedno alebo pár, ale k takým ešte silným stretnutiam určite patrí výstava v Padove v Taliansku, kde od organizátorov po chovateľov po návštevníkov, som mala v sebe také emócie, ktoré vo mne pretrvávajú do dnes.
Ako sa na výstavách cítite?
Výstavy mačiek pre mňa znamenajú veľmi veľa. Keď som bola malá, pravidelne som na ne chodila ako návštevník buď s maminou alebo nebohým starkým. Nenapadlo mi vtedy, že aj ja raz budem toho súčasťou. Zaujímavé je, že tá malá skupina, ktorá vtedy pripravovala výstavy, to robí dodnes. Vďaka týmto ženám na čele s Katkou Balíkovou, je tu vždy úžasná atmosféra a profi výstava a ja im za ich prácu z celého srdca ďakujem.
Z mojej strany sú výstavy v podstate možnosť, ako edukovať návštevníkov o živote s mačkami. Čo to všetko obnáša, čo sa dá všetko naučiť, čo je dôležité pri chove a starostlivosti o tieto chlpaté lásky. Je to možnosť porozprávať sa s majiteľmi o ich problémoch s mačičkami a poradiť si navzájom. Chcela som, aby návštevníci vedeli, že som tu pre nich a tak som sa v podstate stala akoby mačacou psychologičkou. Vždy som veľmi otvorená k návštevníkom. Na výstavách som chcela svoje mačičky predstaviť iným štýlom. Postupne sme tým akoby udali trend a pridali sa aj ďalší vystavovatelia. Je to teraz také priateľskejšie, ako v mojich začiatkoch a musím povedať, že ma to potešilo, lebo my sme tam pre tých návštevníkov. Nie naopak.
Je to práca na plný úväzok?
Moja mačacia mládež je u mňa vždy na prvom mieste, ale nie je to moja práca. Je to skôr môj detský sen, ktorý si postupne plním. Mám však aj „tradičnú“ prácu. S kamarátom máme firmu s prenosným planetáriom, deťom pripravujeme edukatívny program na rôzne témy. A v poobedňajších hodinách učím angličtinu v škôlkach.
Chovať mačky je však práca na 24/7. Od základnej starostlivosti ako papanie, záchody, veterinárna starostlivosť, česanie až po hranie sa s nimi... Naša mládež miluje laser, dráhy, interaktívne hry a podobne. Treba ich vedieť zamestnať, venovať sa im, aby sa aj naučili, čo môžu a čo nie, výchova patrí taktiež k starostlivosti. Aj mačky sa vedia veľa naučiť,... keď chcú. Ale nikdy mi nevyskočili na linku, ani na stôl v prípade, ak je na ňom textilný alebo vyšívaný obrus. Merlin je veľmi inteligentný, vie otvoriť mraziak, pustiť mikrovlnku a s Francess aj radiátor. Roxanka zasa rada pozerá rozprávky, najradšej Sobíka Nika. Alebo spoločne pozeráme biatlon, tenis aj hokej.
Kde všade vo svete sú mačky z vášho chovu?
Slovensko, Česko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rakúsko a teraz sa pripojí do mačacej rodiny aj sever – Švédsko, Fínsko. Mačiatko vždy vyprevádzam do rodiny pripravené s balíčkom toho najdôležitejšieho, od administratívy, zmluvy, pas... informáciami o kŕmení či lekárskymi správami, až po krmivo, stelivo, hračky či aj rôzne handmade darčeky. Som rada, keď s rodinami zostaneme v kontakte a viem, ako sa mačiatka majú, naďalej chcem zostať súčasťou života mačiatka. Pri výbere rodiny počúvam svoju intuíciu a rodinu pre ne vyberám dôkladne.
Na výstavách sa zúčastňujete aj ako stewardka. Čo je to za prácu a kam vás posunie?
Nebohý starký bol posudzovateľ a chovateľ poštových holubov. Mamina bola vo zväze mladých chovateľov. Starký ma vodil po rôznych výstavách, nielen s mačkami. A vlastne on mi ukázal lásku k zvieratám. Mojím prvým snom bolo stať sa chovateľkou, čo sa mi splnilo. A po toľkých výstavách mi v hlave začala víriť myšlienka, že by som mohla kráčať v starkého šľapajach a stať sa posudzovateľkou.
Kým sa však môžem stať posudzovateľkou, čaká má dlhá cesta. Začíname ako chovatelia, musím mať odchovaný určitý počet vrhov, ovládať pravidlá medzinárodnej organizácie, až po genetiku a štandard jednotlivých plemien a mnoho ďalšieho... Potom musím byť aj v pozícii vystavovateľa a spolupodieľať sa na organizovaní výstavy. Ďalším z krokov je práca stewarda, čo je vlastne asistent svetového posudzovateľa, ktorý po posudzovaní zhodnotí prácu stewarda v certifikáte. Ako steward musím absolvovať dvadsať medzinárodných výstav z viacerých krajín. Po všetkých splnených úlohách môžem konečne požiadať o skúšku, aby som sa mohla stať žiakom. Na tejto ceste žiakovi pomáha jeho mentor posudzovateľ. Po absolvovaní skúšky nastúpi zbieranie ďalších certifikátov, tentokrát žiakovských, popri ktorých sa robia ďalšie skúšky a semináre. To trvá asi dva roky, podľa toho, kto je ako šikovný. Ja sa nachádzam vo fáze pred skúškami na žiaka a mala by som ich robiť teraz v Žiline na jarnej výstave.
Kde by vás záujemcovia mohli nájsť?
Čitatelia a návštevníci nás najbližšie môžu vidieť posledný aprílový víkend 27. – 28. apríla na žilinskej výstave v športovej hale Tennis Point za plavárňou, touto cestou všetkých čitateľov/milovníkov mačiek pozývam na najskvelejšiu slovenskú výstavu. Keby chceli poradiť alebo ich zaujíma môj mačací svet, môžu si pozrieť moju stránku merlinandkate.sk.
Kto je Katarína Michalová (34)?
Žijem v: Žiline
Vyštudovala som: históriu
Chovu mačiek sa venujem: 12 rokov
Najkrajšia výstava: všetky žilinské + svetová výstava vo Vicenze, Taliansko
Obľúbené miesto: ulica Rybník, obec Višňové
Cestovateľský sen: Toskánsko + Aljaška
Na ľuďoch si najviac vážim: na túto otázku odpoviem mojimi 3 najobľúbenejšími citátmi:
1.) Winston Churchill: Žijeme z toho, čo dostávame, ale život tvoríme tým, čo dávame.
2.) Tomáš Baťa: Boj je podstata života, kto nebojuje, nemôže ani vyhrať.
3.) William Shakespeare: Sú bolesti, v ktorých človek iba sám si môže pomôcť, a silné srdce sa chce iba na svoju silu spoľahnúť.
