Žilinský Večerník

Najvyšší nárast cho­robnosti epidemiológovia zaznamenali na prelome ja­nuára a februára, v posled­ných týždňoch stihla chrípka intenzívne zaútočiť vrátane Slovenska aj v susedných kra­jinách. Titulky českých médií vypovedali o útočiacej chríp­kovej epidémii. V piatom ka­lendárnom týždni upozornil úrad verejného zdravotníc­tva na zvýšenie chorobnosti v porovnaní s predchádzajú­cim týždňom o 75,6 %, pri­čom najväčší počet chorých bol práve v Bratislavskom kraji, najnižší, naopak, v Ban­skobystrickom kraji.

KARANTÉNY V ŠKOLÁCH A ŠKÔLKACH

Čo sa týka okresu Žilina, podľa epidemiologičky Gabrie­ly Košeckej z Regionálne­ho úradu verejného zdra­votníctva so sídlom v Žiline bolo v piatom kalendárnom týždni zaznamenaných 1409 prípadov akútnych res­piračných ochorení, z čoho 271 bolo chrípkových ocho­rení. Napríklad v rámci okre­su Bytča bolo v rovnakom období zaznamenaných 382 prípadov akútnych res­piračných ochorení, z toho 34 bolo chrípkových ochore­ní. V rámci kraja a vekových skupín bol vzostup chrípky identifikovaný najmä v sku­pine 20 – 59 rokov. Podľa Gabriely Košeckej sledujú vývoj chorobnosti na akútne respiračné ochorenie a chríp­ku týždenne v priebehu celé­ho roka. „V prípade hlásenia zvýšeného výskytu ochorení sa táto udalosť aktuálne rieši nariadením príslušných ka­ranténnych opatrení – zákaz činnosti a zákaz organizo­vania spoločenských, kultúr­nych i športových podujatí, formou rozhodnutia regio­nálneho hygienika je opatre­ním na zabránenie šírenia ochorení karanténne opat­renie spravidla na týždeň,“ vysvetľuje Gabriela Košec­ká. Ako ďalej dopĺňa, v rámci okresu Žilina bolo v piatom kalendárnom týždni naria­dené karanténne opatrenie v základných a materských školách. Karanténa sa pod­ľa jej slov týkala napríklad ZŠ s MŠ v Štiavniku, Kotešo­vej či Tepličke nad Váhom, ďalej MŠ v Babkove, Podho­rí, Zbyňove, Rajeckých Tepli­ciach, Hornom Hričove a nie­koľkých materských školách priamo v Žiline.

ĽUDIA ČASTO PODCENIA SITUÁCIU

Chrípková sezóna 2017/2018 sa podľa Svetovej zdravot­níckej asociácie v SR zača­la 40. kalendárnym týždňom 2017. Podľa epidemiologič­ky Gabriely Košeckej hovo­ríme o chrípke ako o víruso­vom ochorení, z ktorého na základe toho, že sa šíri prá­ve vzduchom, vznikne veľ­mi rýchlo epidémia. Prízna­ky tohto ochorenia zväčša spočívajú v zvýšenej teplote nad 38 stupňov Celzia, k po­čiatočným príznakom tiež patrí aj bolesť kĺbov, silná bo­lesť hlavy, svalov v rukách, nohách a na chrbte, suchý a dráždivý kašeľ, často sa pri­druží aj zimnica. Približne po dvoch dňoch sa k zmieneným príznakom môže pridať aj nádcha a bolesť hrdla. „Epi­démia chrípky vzniká zavle­čením vírusu z iných oblastí. Počasie má na ňu vplyv iba do tej miery, že ľudia nevy­stihnú situáciu, nedostatoč­ne sa oblečú, podchladia sa a oslabia organizmus,“ hovo­rí Gabriela Košecká. Najlep­šou prevenciou pred chrípkou je podľa jej slov očkovanie, správna životospráva, zdra­vá výživa, dostatok tekutín a vitamínov či pohyb na čer­stvom vzduchu. S chrípkou však môžu byť často spojené aj rôzne zdravotné kompli­kácie, k rizikovým skupinám patria najmä tehotné ženy, staršie osoby nad 59 rokov či osoby s chronickými ocho­reniami nad 6 mesiacov. „Čo sa týka komplikácií, väčšinou k nim dochádza následkom oslabenia sliznice nosohlta­na, najčastejšie sú postihnu­té prínosové dutiny, stredné ucho, dolné dýchacie cesty, kedy ide o zápal prínosových dutín, zápal stredného ucha a zápal pľúc,“ tvrdí Gabriela Košecká z odboru epidemio­lógie. „Chrípka má hlavný výskyt v zimných mesiacoch roka. To, prečo má intenzi­ta výskytu chrípky sezónny charakter a nevyskytuje sa rovnomerne počas roka, nie je celkom jasné. Pre vysvet­lenie prichádzajú do úvahy nasledujúce možnosti. Ľudia sú počas zimy vonku oveľa menej, naopak, viac času trá­via vo vnútri, pričom častej­ší je aj kontakt osôb, no i to, že chlad oslabuje imunitný systém. Epidemický výskyt chrípky sledujeme už v ob­dobí adventu alebo v prvých týždňoch nového roka. Pred Vianocami zaznamenávame zvýšenú chorobnosť najmä u detí predškolského a škol­ského veku,“ podrobne vy­svetľuje. Druhá vlna sa podľa jej slov objavuje väčšinou na prelome januára a februára, respektíve v polovici februára a zasahuje najmä staršie osoby.

CHRÍPKU NETREBA PODCEŇOVAŤ

Spôsobov prevencie, ako akútnym respiračným ocho­reniam a chrípke možno čo najúspešnejšie predísť, je podľa epidemiologič­ky hneď niekoľko. „V prvom rade je špecifickou ochra­nou očkovanie. Očkovacia látka obsahuje komponenty dvoch typov vírusu chrípky „A“ a jedného vírusu chríp­ky typu „B“. Keďže sa ví­rus chrípky neustále mení, antigénne zloženie tejto (chrípkovej) vakcíny je každoročne pripravené pod­ľa odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. Ochranný účinok po očko­vaní pretrváva približne je­den rok.“ Ako ďalej dopĺňa, očkovanie je najvhodnejšie vykonať už na začiatku se­zóny, teda na jeseň. K ďal­ším spôsobom v rámci pre­vencie patrí dostatočný prísun vitamínov – predo­všetkým vitamínu C a najideálnejšie v čerstvom stave. Môžeme ho nájsť napríklad v jablkách, kyslej kapuste, citrusoch, brokolici či cesna­ku. Rovnako je dôležité vy­hýbať sa preplneným miest­nostiam a v čase epidémie cestovať hromadnými do­pravnými prostriedkami čo najmenej. Pokiaľ sa ochore­nie napokon prejaví, netre­ba ho podceňovať a brať ho ako obyčajné prechladnu­tie. Najpodstatnejšie je podľa epidemiologičky zostať na lôžku niekoľko dní. „Člo­vek prenáša infekciu asi šty­ri dni od začiatku ochorenia, a to kvapôčkovou infekciou, čiže sekrétom dýchacích ciest pri rozprávaní, kýcha­ní a kašľaní. Pri kašľaní a ký­chaní je potrebné dodržia­vať zásady hygieny chrípky – používať jednorazové pa­pierové vreckovky a, samo­zrejme, dbať na umývanie rúk a vetranie priestorov,“ dodáva na záver.