Zo škôlky počuť detský džavot, cítiť fajné jedlo z jedálne, všade je voňavo a čisto. Tak to v škôlkach býva. Predsa sú však vaši predškoláci v niečom napred oproti rovesníkom...
Zrejme máte na mysli projekty cez platformu e-Twinning – program partnerstva škôl predstavuje komunitu európskych škôl, prostredníctvom ktorej spolupracujeme s európskymi školami a robíme spoločné projekty. Začali sme v roku 2018 len s jednou partnerskou triedou zo Slovinska. Boli to pekné projekty, no až neskôr sme zistili, že je veľká škoda, ak celá naša snaha ostane len za bránami našej škôlky.
Aké sú to projekty?
Za jeden z nich sme dokonca v tomto školskom roku dostali ocenenie. S prvákmi z českej školy sme urobili projekt na rozvoj predčitateľskej gramotnosti. Mal názov Lúka a jej obyvatelia. Zistili sme, že české deti už takmer vôbec nevedia po slovensky, tak sme to skúsili takto. Pripravili sme česko – slovenský slovník, učili sme sa vzájomne básničky v slovenskom a českom jazyku, vyrobili sme puzzle, pexesá, omaľovánky posielali sme si ich balíkmi medzi sebou, za tento projekt sme vyhrali 3. miesto ako národný projekt SR.
Škôlkari a prváci? To je možné?
V rámci tohto vzdelávacieho programu sú školy Európskej únie zaradené v jednotlivých sekciách pre stupne škôl, ale môžete spolupracovať aj v rámci rôznych stupňov, s deťmi rôzneho veku. Môžete projekt robiť v akomkoľvek čase, na akúkoľvek tému a pre akýkoľvek vek.
Finančná gramotnosť v materskej škole? Tak na to sme zvedaví...
Robila som ju už skôr v našej v škôlke, no posunuli sme projekt na medzinárodnú úroveň. Spolu s nami sa doň zapojila ešte jedna slovenská škôlka, dve české a jedna poľská. Učili sme deti, čo sú peniaze, akú môžu mať podobu, kde sa tlačia, prečo je na bankovkách osobnosť národa, ale i to, že bez práce by boli prázdne obchody a oni by si nemali čo za svoje peniaze kúpiť.
Ako to vyzeralo v praxi?
Deti dostávali úlohy. To bola ich práca a za ňu dostali finančnú odmenu. Keď robili úlohy s rodičmi, museli priniesť doklad o práci - nosili podpísané certifikáty, lístky, fotografie. Každá škôlka pripravila dve úlohy pre ostatné MŠ, jedna sa realizovala v materskej škole , druhá doma s rodičmi a za každú splnenú si zarobili jednu mincu. Dovedna ich mohli mať 10. Škôlkari s rodičmi napríklad sadili rastliny, kríky, stromčeky, české deti nám vymysleli na úlohu 5 km prechádzku s rodičmi, poľské deti zadali úlohu urobiť pokladničku z plastovej fľaše, vyrábali obrazy z prírodných materiálov a deti pracovali, veľmi sa im páčilo, že si za to zarobia peniaze. A medzitým sme s nimi v škôlke vyrábali produkty do obchodov.
Mali ste teda vlastnú menu?
Áno. To bola prvá úloha. Koho dať na našu mincu. Víťazom sa stal Juraj Jánošík. Každá škola mala svoj návrh a deti cez webovú aplikáciu, prostredníctvom interaktívnej tabule hlasovali. V konečnom hlasovaní piatich škôl vyhral poľský návrh, kde bol zobrazený psík - Matylda. Vyrobili sme teda platidlo.
Zásobovali ste si obchody vzájomne? Prekvital export, import?
Každá škôlka pripravila produkty do obchodu. My sme robili omaľovánku z obrázkov z ostatných škôlok. Tú sme im tiež poslali do obchodov. Naše deti nakreslili kaplnku z našej obce, zalaminovali sme ju, nastrihali na puzzle a to bol ďalší produkt. Zásobovali sme si obchody navzájom a vďaka tomu boli bohaté. Tešili sme sa na každý balík, čítali sme si listy. Už na začiatku sme do obchodu umiestnili nejaké produkty, aby sme deti motivovali, aby vedeli, na čo sa môžu tešiť. Ako dospelí na plese na tombolu (smiech).
S peniazmi sa môže kadečo prihodiť. Riešili ste aj krízové situácie?
Áno, keď niekto prišiel a mal peniaze pokrčené, stratil ich, išli sme reálne do obchodu a pýtali sme sa, čo povedia pani predavačky. Deti to zažili a pochopili, že aj keď peniaze majú, nemôžu ich hocikde položiť, že sú ich, nepohnú sa bez nich a musia si na ne dávať pozor. Chceli sme ich aj nabíjať na kartu - lepiť peniaze na kartičku, aby pochopili, že na karte peniaze naozaj sú. Dokázali by to pochopiť.
Prišiel veľký nákupný deň, na taký sa aj my vieme tešiť ako deti...
Keď si peniaze zarobili, určili sme deň nákupu a pripravili sme celý obchod. To bolo radosti! Deti mohli nakupovať. Vyberali si tovar a platili prvými zarobenými peniazmi. Tak ako sa na začiatku projektu vzájomne zoznamujeme prostredníctvom videa, fotografií, na záver sme s deťmi mali medzinárodnú konferenciu a rozprávali sa o tom, čo sa nám páčilo ktorú úlohu, by si ešte chceli zopakovať a pod.
Započuli sme, že nám u vás rastú nasledovníci?
Je to možné. Druhý projekt sa volal Malý redaktor a spolu s nami sa doň zapojili aj dve české škôlky. Na začiatku sme hľadali s deťmi rozdiely medzi knihou, časopisom a novinami. Postupne sme si pripravili vlastný časopis, ktorý sme po dohode všetkých škôlok nazvali Kaštánek. Opäť sme pripravili pre ostatných rôzne úlohy. My sme napríklad dostali za úlohu postaviť Karlov most, aj so sochami, navrhnúť školský dvor, naše deti ostatným dali robiť svetlonosov. A potom sme o tom písali články. Nacvičovali sme si aj rozhovory. Najskôr medzi sebou, potom so zamestnancami a keď rodičia prišli pre deti do škôlky, tak aj s nimi. Vždy to ale musel byť iný, nie vlastný rodič. Dostali novinársku visačku časopisu Kaštánek, mikrofón a vyzeralo to veľmi seriózne. Deti sa na rozhovor museli pripraviť mal úvod, jadro aj záver.
Ako ste sa dostali k vysvetľovaniu hoaxov?
Nie je jednoduché vysvetliť deťom nepravdivosť informácie. Partnerská škôlka vymyslela hoax – cestovná kancelária ponúka cestovanie do vesmíru, ak budú rodičia súhlasiť. Deti boli zmätené, videli, že taká ponuka existuje. Mali si vyrobiť skafander, raketu, presvedčiť rodičov a výlet bude zadarmo. Hľadali sme, či je to možné alebo nie. Či by raketa a skafander vydržali horúčavu na Slnku, či informácie sú pravdivé a takýto výlet možný. V našom hoaxe, sme opisovali, že zmizla liečivá voda v Rajeckých Tepliciach. Vrátiť sa mala, až keď každý, kto si správu prečíta urobí aspoň dva dobré skutky. Na vystrihnutú ruku rodičia napísali, aký dobrý skutok nimi dieťa urobilo. A zo skutkov sme lepili anjelovi krídla, aby mohol vyletieť do neba. Roznášali aj pozdravy a darčeky osamelým ľuďom.
A voda? Vrátila sa?
Na záver sme sa s deťmi rozprávali, či je možné, aby sa to takto udialo. Pochválili sme ich za dobré skutky, no hovorili sme o cirkulácii vody v prírode a trošku ich naviedli premýšľať o tom, ako to naozaj je. Že nemôžu veriť úplne všetkému čo si v budúcnosti niekde prečítajú. Sami prišli s hoaxami, ktoré mali spraviť s rodičmi. Jeden z nich bol, že od zajtra bude slnko svietiť už len na modro. Tak sme diskutovali o tom, či to je možné, kde si to overíme, listovali sme v encyklopédiách, hľadali sme podstatu a vierohodnosť informácií.
Vidno, že ste rozbehnutá, máte už plán na budúci školský rok?
To viete, že mám. Chceli by sme pripraviť cestovateľský bedeker. Každá zapojená škôlka, opäť to budú škôlky, s ktorými sme spolupracovali, predstaví svoj región očami detí. Pôjdu na exkurzie, výlety, sami si to zažijú a potom všetko sprostredkujú ostatným deťom. A mojím snom je, aby sme s deťmi išli na výlet na kysucké Trojmedzie, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Česka a Poľska, pretože všetci to tam máme rovnako blízko. A reálne by sme sa stretli.
Verím, že sponzorov na takúto myšlienku nájdete. Prečo to vlastne robíte? Veď je to toľko práce navyše.
Je to najmä preto, že môžem pracovať ja, a zároveň aj deti, inovatívnymi metódami, cez zážitkové učenie a mňa samú to núti, aj po toľkých rokoch praxe, vzdelávať sa v tom, ako použiť nové aplikácie a digitálne technológie v praxi.
Autorka: Iveta Frolková
