Popredný slovenský huslista Dalibor Karvay, ktorý študoval aj v našom meste, bude počas adventného obdobia interpretovať v Žiline virtuózne diela od svetových autorov v spolupráci s renomovanou slovenskou gitaristkou Miriam Rodriguez Brüllovou. Okrem virtuóznych skladieb zahrajú aj známe vianočné melódie. Pri tej príležitosti sme sa s ním porozprávali.
Keď sa povie hudba. Čo vám napadne ako prvé?
Husle.
Čo pre vás znamená hudba?
Hudba je vyjadrujúci prostriedok, ktorému rozumejú všetci ľudia na svete bez podmienky, aby hovorili tou istou rečou. Chodia na koncerty preto, aby zažili emócie, či už pozitívne alebo niekedy až desivé, ktoré inde nezažijú. Som rád, keď im ich môžem sprostredkovať.
Hrať na husliach ste začali, keď ste mali tri roky. Popíšte trochu toto obdobie. Chceli ste hrať vy alebo vás k tomu „nútili“ doma?
Môj otec cvičil s mojím starším bratom každý deň niekoľko hodín na husle a už ako malé dieťa som sa tešil, keď som cvičeniu mohol načúvať a poprosil som môjho otca, aby mi kúpil husle. I keď nebol nadšený, pretože vie, aká je to drina stať sa huslistom, kúpil mi husle pod stromček a odvtedy sa venujem husliam. Je to moja práca a zároveň aj najkrajšie hobby.
Vraj ste cvičili 12 hodín denne. Dá sa to vôbec vydržať? Koľko hodín venujete nácviku dnes?
S cvičením na husliach je to podobné ako s vrcholovým športom, ak sa chce človek presadiť v tomto odvetví, musí tvrdo pracovať na sebe od malička. Dôležití sú, samozrejme, rodičia, vynikajúci pedagógovia, možnosti koncertných vystúpení aj v mladom veku a vynikajúci nástroj. Dnes sa venujem husliam maximálne, ako môžem, ale vzhľadom na mnohé koncerty, náročné cestovanie a učenie na vysokej škole vo Viedni, manželku (úsmev) nie je možné, aby som sa husliam venoval 12 hodín denne.
Dozvedeli sme sa, že na husliach hrávate každý deň. Stalo sa vám, že ste ich nejaký deň v rukách nedržali? Najviac koľko dní za sebou ste husle nemali v ruke?
Pri dlhých cestách niekedy nemám možnosť cvičiť každý deň, ale o to intenzívnejšie a sústredenejšie musím využiť čas na cvičenie. Odpočinok od huslí si musím veľmi dobre naplánovať, nakoľko si nemôžem dovoliť nehrať pred koncertom niekoľko dní.
Na akých kurióznych miestach ste už hrali? Kde by ste si ešte chceli zahrať?
Hral som v rôznych nádherných priestoroch, ale asi najkurióznejší priestor bola pilotná kabína. Medzi mimoriadne zážitky patrili privátny koncert pre princa Charlesa vo Windsor Castle a koncert vo Vatikáne pre pápeža Jána Pavla II.
Koľko huslí vlastníte?
Jedny a úplne mi stačia (smiech).
Ste známy sólista. Necítite sa niekedy osamelo?
Hlavne na dlhších cestách v rokoch môjho štúdia to bolo psychicky náročné, byť bez rodiny a kamarátov. Momentálne si strážim počet koncertov a snažím sa mať v tomto rovnováhu. Dôležité je pre mňa stráviť čas s manželkou, rodinou či priateľmi. Niekedy sa mi dokonca podarí zahrať futbal aj tenis.
Hrávate prevažne vážnu hudbu. Počúvate aj takú? Akú hudbu vlastne počúvate?
Musím sa priznať, že mám najradšej ticho, ale keď už počúvam hudbu, tak je to väčšinou klasická hudba, ktorá vôbec nemusí byť vážna!
Máte obľúbenú skladbu (autora), ktorú môžete hrať bez omrzenia?
Ku každej skladbe, ktorú momentálne hrám, si snažím vybudovať pozitívny vzťah. Medzi najobľúbenejšie patria husľové koncerty Brahmsa či Čajkovského.
Ako oddychujete? Čo robievate?
Ako som spomínal, rád trávim čas s rodinou a priateľmi. Takisto si v televízii pozriem šport, som veľký fanúšik hokeja, futbalu a tenisu. A odkedy máme Petra Sagana, samozrejme, aj cyklistiky.
Ako vnímate súčasnú spoločnosť? Myslíte si, že sa zaujíma o klasickú hudbu?
Určite je to užšia skupina ľudí, ktorá sa zaujíma o klasickú hudbu. Som veľmi rád, keď hrám na Slovensku a vidím v publiku ľudí, ktorí pravidelne chodia na moje koncerty. Možno ešte viac, keď ľudia prídu po prvýkrát na koncert klasickej hudby a po koncerte mi povedia, že mali obrovský zážitok a veľmi radi prídu znova.
