Žilinský Večerník

23. november 2024 | Klement
| -8°C

Hokej

Daniel Gachulinec hviezdou aj na akademickej pôde: Spoluhráči ma oslovujú pán profesor

Z inžiniera bude doktor. Na tomto tvrdení by v prípade študenta tretieho stupňa vysokej školy nebolo nič zaujímavé, keby nešlo o profesionálneho hokejistu, ktorý dokáže skĺbiť každodenné športové povinnosti so životom na akademickej pôde. Inšpiratívny príbeh súčasného kapitána žilinských Vlkov Daniela Gachulinca (30) vyvracia rokmi overenú teóriu, že slovenskí športovci, tobôž hokejisti, si príliš so vzdelaním nerozumejú.

23.11.2024 | 19:19

KRÁSNY KOLOBEH ŽIVOTA

Čo z vás bude, keď úspešne doštudujete, a v akom ste aktuálnom štádiu?

Som v prvom ročníku doktorandského štúdia Žilinskej univerzity na Katedre spojov. Na rovnakej katedre som študoval elektronický obchod a manažment. Absolventi tohto študijného programu nájdu uplatnenie v e-commerce sektore, ako sú napríklad špecialisti na správu sociálnych sietí či IT konzultanti a dátoví analytici. Momentálne je témou mojej dizertačnej práce tzv. prompt inžiniering a jeho využitie v podnikoch, to zjednodušene znamená, že sa špecializujem na interakciu s nástrojmi umelej inteligencie.

Po skončení štúdia si budete vyžadovať oslovenie pán doktor (smiech)?

Špeciálne od vás určite (smiech). Jeden čiarový rozhodca si zo mňa pred zápasom pri podávaní rúk robí žarty, že dobrý deň, pán doktor, a ja mu musím vždy sekundovať, že ešte ním nie som. Samozrejme, to nebudem vyžadovať od nikoho, nechám si tento titul len pre vás novinárov nech sa dobre zabavíte.


 

Toto vás asi len musí baviť, lebo veľký zdroj príjmu zo štúdia nemáte a ani toho času počas jedného dňa zrejme nemáte na rozdávanie?

Dostávame štipendium, ale o peniazoch to nie je. Vymyslel som si tento plán, keď som niekam cestoval autom a rozmýšľal, čo so životom ďalej (smiech). Muselo sa však stretnúť viacero premenných, v prvom rade musela Žilina postúpiť do extraligy, následne ja prestúpiť a ešte sa dostať na doktorandúru, kde som robil prijímacie skúšky. Vidíte, zatiaľ to celé vyšlo.

Ktorý hokejista zo slovenskej extraligy sa dal na niečo podobné? Asi ste v tomto poriadna anomália, však?

Neviem momentálne o žiadnom hokejistovi, ktorý by robil niečo podobné. Ale v najvyššej súťaži bolo a aj stále je pár chalanov s vysokoškolským titulom. Čoskoro ním bude aj môj spoluhráč Miroslav Mucha. Ten študoval na univerzite v Amerike, kde je nastavený systém inak a zatiaľ je iba bakalár. Z jeho školy mu všetko uznali, čo je pochopiteľné, a študuje na našej katedre inžinierske štúdium. Som zvedavý, aký predmet mi pridelia budúci semester, možno sa stane, že ho budem učiť (smiech).

Ako vnímajú spoluhráči fakt, že ste doktorand na vysokej škole? Predsa, dlho panuje medzi verejnosťou názor, že vy hokejisti nie ste príliš inteligentní ľudia a ťažko sa po kariére viete zaradiť do bežnej spoločnosti.

Myslím si, že ide o trošku povrchný názor. Nepoznám úspešného hokejistu, ktorý by nebol inteligentný. Je to relatívny pojem, úspešný hokejista by vám pravdepodobne nevypočítal diferenciálnu rovnicu, ale športový biznis je náročný a na to, aby ste sa predrali konkurenciou, musíte byť aj inteligentný. Zo začiatku spoluhráči ani nevedeli, ale teraz si už robia srandu, že pekný deň pán profesor.

Je ťažšie byť kapitánom hokejového tímu alebo učiteľom za katedrou na akademickej pôde?

Asi ten hokej, lebo nikdy neviete, čo sa môže stať a do konečného výsledku prichádza mnoho neočakávaných faktorov. Na vysokej škole presne viem, čo mám robiť, a moji študenti sú šikovní, zvládajú všetko, čo im zadám, ak aj niečo nespravia, tak nemajú body, čo je ľahká matematika, študujú pre seba. V hokeji zbierate body do tímovej tabuľky, tam cítite iný tlak.


 

Rezonuje vo vašom akademickom prostredí fakt, že ste hokejista? Chodia vás dosť často povzbudzovať kolegovia aj priamo na zimný štadión?

Máme super kolektív, pár profesorov chodí na hokej a dokonca si lístky kupujú a nepýtajú ich odo mňa (smiech). Priznám sa, že môj najbližší kolega z pracovne je z Dubnice, teda po finále Slovenského pohára bol dosť smutný. S kolegami vieme niekedy prebrať aj hokej, dosť ich zaujíma, ja ich otravujem s akademickými vecami, čo je zas pre nich rutina. Je to taký pekný kolobeh života. Šetria ma, lebo už zistili, že sa vo voľnom čase nerád bavím o hokeji.

Aby toho nebolo málo, tak ste podnikateľom so zmrzlinou. Ako sa darí vášmu projektu, ktorý máte so známou sesternicou a topmodelkou Alexandrou Gachulincovou?

Teraz už viem, že sme boli trochu naivní, keď sme začínali. Mysleli sme si, že to bude taký voľnočasový rodinný biznis. Dnes po dvoch rokoch v biznise viem, že je to drina vyžadujúca si každodennú pozornosť a neustále budovanie značky, aby sme sa udržali v náročnej konkurencii. Ale naučilo nás to veľa, stále sa snažíme napredovať a ponúkať zákazníkom lepšie služby. Ako by povedal môj otec „keď si sa zahnal, musíš aj udrieť“, tak nám teraz neostáva nič iné, len ďalej pracovať a budovať značku.


 

 

PÁR DETAILOV ROBÍ VIAC BODOV

Nečakali ste po všetkých stránkach od vášho tímu viac, čo sa týka výsledkov v extralige?

To je váš pocit, no v niektorých fázach som presne takto rozmýšľal aj ja. Zažil som krízy už v iných tímoch a viem to porovnať. Napríklad v Slovane sme prehrávali a tam sme aj zle hrali, čo nás dávalo, ako sa hovorí, totálne dole. Žijete s pocitom, že tímy vás zaslúžene bijú a niečo nie je v poriadku. Zoberte si našu Žilinu, viacero zápasov sme pokojne mohli vyhrať za 3 body a boli by sme v tabuľke úplne niekde inde. Zlomilo sa na to detailoch a až na dva výbuchy sme boli súperom minimálne vyrovnaní, ak nie lepší. Presne toto ma držalo stále v pozitívnom móde, veril som, že doladíme detaily a bude to super, keďže herne to bolo v poriadku. Posledné zápasy sa to celé začalo ukazovať, zatiaľ mám z toho teda dobrý pocit, no ten potrebujeme mať aj v realite, čo sú body do tabuľky. Ubezpečujem fanúšikov, že celý tím každodenne pracuje na vysokej úrovni.

Prišli ste do nového prostredia, cítite v Žiline profesionalizmus na každom kroku?

Na toto sa ma pýtajú všetci, aký je rozdiel medzi Slovanom a Žilinou. Slovan je, samozrejme, zázemím inde ako ostatné kluby a nedá sa to porovnávať, ale v Žiline máme vytvorené perfektné podmienky a nemôžeme na nič sťažovať. Žilina je skvelé mesto a klub si robí medzi hráčmi výborné meno, som veľmi rád, že tu môžem byť.

Málokto vie, že v Žiline ste už pôsobili, ale vydržali ste v tíme iba pár dní. Ako vnímate váš postupný posun v kariére až do tejto súčasnej pozície váženej osobnosti slovenského hokeja?

Vtedy som ani nevedel, či budem ešte hrávať hokej, zlomil som si ruku po nešťastnej náhode. Nehral som pol roka a agent mi povedal, nech idem skúsiť try-out. Odohral som jeden zápas za trénera Milana Jančušku a šiel som preč, čo nikomu nedávam za vinu, mal som takmer ročný zápasový výpadok, ktorý bol cítiť. Pomohlo mi pôsobenie v Detve, kde som zažil školu života po všetkých stránkach, vyhral som sa a prišiel Slovan. So Slovanom sa nám hneď podarilo vyhrať titul, zahral som si dvakrát na MS. Nemôžem sa sťažovať, za tých deväť rokov od toho zápasu v Žiline sa toho veľa zmenilo, no nič neľutujem, lebo to sú spomienky na celý život.


 

Spomínate reprezentáciu, je to pre vás ešte cieľ do najbližšieho obdobia?

V prvom rade sa tam človek vždy teší, je to česť a je tam vždy super partia a to vás najviac na tom baví. Nesústredím sa na to, v prvom rade musím podávať dobré výkony pre Žilinu, čo má prísť, príde.

Vraj z vás čoskoro bude Žilinčan, keďže ste tu kúpili už byt?

Áno, so snúbenicou sme si kúpili byt v jednej časti na Vlčinciach a sme spokojní. Žilina je krásne mesto, skok od môjho rodiska a veľmi sa mu tu páči. Momentálne som občanom Považskej Bystrice, mám tam veľa kamarátov a tí sa aktivizujú aj v komunálnej politike, rád by som ich naďalej podporoval. Ak však dostanem v Žiline parkovanie zadarmo, tak si to prepíšem (smiech).

Spoznávajú vás fanúšikovia po meste, že toto je ten hokejista Gachulinec?

Ani nie. Dokonca ani na univerzite študenti asi ani nevedia, že hrám hokej. Učím síce jednu hokejistku z Považskej Bystrice, ale ostatní študenti neriešia, že nejaký hokej hrám.


 

Čo by ste odkázali fanúšikom žilinského hokeja a čitateľom Žilinského večerníka?

Nech si ľudia Žilinský večerník kupujú, lebo v ňom určite nájdu mnoho zaujímavejších rozhovorov než so mnou. Samozrejme, našim fanúšikom ďakujem za neustálu podporu na zápasoch, sú úžasní. My im chceme prinášať veľa radosti, lebo si to jednoducho zaslúžia.

 

KTO JE DANIEL GACHULINEC (30)?

Rodné mesto: Považská Bystrica

Hokejové zastávky: Banská Bystrica, Piešťany, Detva, Slovan, Zvolen, Žilina

Obľúbené jedlo: Kačka s kapustou a zemiakmi

Životný vzor: Každý, od koho sa viem niečo naučiť.

Športový vzor: Každý, od koho sa viem niečo naučiť.

Typická vlastnosť: cieľavedomosť

Obľúbený film: Dedičstvo

Cestovateľský sen: Mount Everest

Najkrajšie miesto na Slovensku: Žrnové


 

Autor: Juraj Vnuk, redaktor

Foto: Ľubomír Rendár, cvak.sk

Najnovšie vydanie
Predplatné
fpd

PublishingHouse

Vydavateľsťvo: PUBLISHING HOUSE a.s., Jána Milca 6, 010 01 Žilina, IČO: 46495959, DIČ: 2820016078, IČ DPH: SK2820016078, Zapísané v OR SR Žilina: vl. č. 10764/L, oddiel: Sa | Distribúcia: TOPAS, s. r. o., Slovenská pošta a kolportéri | Objednávky na predplatné: prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty | Objednávky do zahraničia: Slovenská pošta, a. s., Stredisko predplatného tlače, Nám. slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail:[email protected]. | Copyright 2012-2019 PUBLISHING HOUSE a.s. Autorské práva vyhradené. Akékoľvek rozmnožovanie textu, fotografií a grafov len s výhradným a predchádzajúcim súhlasom vedenia redakcie. Nevyžiadané rukopisy nevraciame, neobjednané nehonorujeme. Etický kódex novinára
Vyrobilo Soft Studio

zilinskyvecernik_monitor_prod