Dôkaz lásky nemusí byť drahý a náročný. Práve naopak niečo, čo vyrobíte vlastnými rukami, má pre darovaného obrovskú hodnotu. „Doma sa dá na Deň svätého Valentína vyrobiť množstvo vecí. Samozrejme typickým je srdce, a tak si ukážeme, aké rôzne možnosti máme. Dajú sa robiť zo všetkých možných materiálov. Úplne najjednoduchšie je s deťmi vystrihnúť srdiečko z papiera a niečo milé naň namaľovať. Srdce sa dá ušiť z textilu, je to milý darček, ktorý sa dá využiť ako ihelník, alebo prívesok na kľúče. Nie je to zložité. Srdce je vďačná a tvorivá téma,“ priblížila na úvod Zuzana Szabová, lektorka kreatívnych kurzov.
NAHRADÍME SI PEDIG
Môžeme si ho napríklad upliesť aj z pedigu. „Ide o prácu s prírodným materiálom, ktorý sa vyrába lisovaním špeciálneho dreva cez ráznice. Z nich vychádzajú dlhé prúty rovnakého priemeru. Používa sa na to špeciálne drevo. Pedig je náročnejší materiál na spracovanie a ľudia s tým musia vedieť robiť. My si to vieme v domácich podmienkach uľahčiť a vyrobiť si tieto prúty z papiera. Môžeme na to využiť napríklad staré pásky do pokladne, ale aj noviny, či letáky. Tým opäť využívame materiál, ktorý by sme inak vyhodili,“ hovorí o zaujímavej náhrade pani Zuzana.
MINIMUM MATERIÁLU
Budeme potrebovať špajdlu, alebo pletaciu ihlicu, ktorá ma na oboch koncoch hrot, papier, lepidlo a, aby sme si vyrobili srdiečko, tak aj drôt a prípadne nejaké ozdoby. „Môže to byť akýkoľvek papier. Musíme si ich nastrihať na pásy, ktoré sú dlhé približne 40 centimetrov a široké 7 centimetrov. Na ihlicu, prípadne špajdlu budeme namotávať zošikma papier čím nám vznikne trubička, s ktorou budeme pracovať. Tá nám nahradí práve pôvodný pedig. Aby sme si vytvorili srdiečko potrebujeme drôt. Ja využívam drôt na napínanie plotov, ktorý je bežne dostupný. Následne na drôt obmotávame rúrky, ktoré postupne na seba nadpájame (užšiu časť do širšej). Lepidlo nám slúži na to, aby sme pri navíjaní zalepili koniec rúrok. Inak by sa nám rozmotal,“ vysvetľuje postup (viď foto). Pokiaľ to robíme z novín, môžeme to nechať aj také novinové, pôsobí to industriálne. „Môžeme si to nafarbiť. Štetcom sa to dá, ale je to zložitejšie. Ja odporúčam spreje.“
Následne si srdiečko môžeme ozdobiť a to už je na našej fantázii. Srdce si môžeme vyviazať aj technikou macrame. Napríklad ako podložku pod hrnček alebo závesnú dekoráciu. „Toto je už zložitejšia technika. Je vhodné navštíviť kurz. Najbližší kurz je 16. februára, takže to môžete skúsiť aj u nás,“ pozýva Zuzana.
Pedig je prírodný materiál
Dováža sa z trópov juhovýchodnej Ázie. Jedná sa o vnútornú časť stonky ratanovej liany Calamus rotang alebo ratanu. Táto liana má stonku hrubú iba niekoľko centimetrov a dlhú až 100 metrov. Drevo má veľmi svetlú farbu, podobnú lipovému drevu. Používa sa na výrobu nábytku, košíkov, dokonca aj na výrobu hudobných nástrojov a bičov. Pred pletením je potrebné ho na 3 až 5 minút namočiť, tým nasaje do pórov vodu a stane sa veľmi ohybný. Po uschnutí drží tvar. Štiepaním sa vyrába ako pedig okrúhlych priemerov. Pedig je pórovitý, čím veľmi dobre absorbuje vodu a stáva sa tak veľmi pružný. Základom pedigu je celulóza. Vďaka tomu je možné pedig farbiť nielen všetkými farbami na drevo, ale aj farbami na textil.
História Dňa svätého Valentína
Jeho slávenie siaha až do antického Ríma. Tento deň bol zasvätený bohyni Juno, Jupiterovej manželke, kráľovnej všetkých bohov, ochrankyni žien a svadieb. Nasledujúci deň, 15. februára, oslavovali Rimania festival s názvom Lupercalie, počas ktorého behali okolo rímskeho pahorku Palatina dvaja ochrancovia stáda pred vlkmi a švihali okolo seba bičom. Ak zasiahli ženu, verili, že sa stala čistou a plodnou. Festival zároveň patril k jednej z mála výnimiek, keď prísne mravy dovoľovali stretnutia chlapcov a dievčat. Dievčatá písali svoje mená na lístočky, ktoré z krčahu vyťahovali chlapci, a potom ich počas celého festivalu sprevádzali. Takéto známosti často viedli k manželstvu. Svätý Valentín, po ktorom dostal sviatok svoje označenie, bol kňaz v Ríme. Cisár Claudius II. Gótsky, v snahe vytvoriť mocnú armádu, vydal poľutovaniahodné nariadenie. Keďže si všimol, že slobodní regrúti bojujú statočnejšie a s väčším nasadením, ako vojaci, ktorých doma čakajú manželky a deti, zakázal sobáše mladých párov. Vstúpiť do manželského stavu mohli len tí, ktorí neboli vhodní pre vojenské remeslo, resp. tí, ktorí si svoje roky v armáde už odslúžili.
