Gólovú radosť v ostrom stretnutí stále nepozná, no šancí na skórovanie mal neúrekom. Najviac ho môže mrzieť hlavička v pohári s Trnavou, keď odmietol zasadiť rozhodujúci postupový knokaut. Bolo by už 4:1...
Z nepremenených šancí vás najviac mrzí nepremenená hlavička zo 65. minúty proti Trnave. Zlomový moment pre vývoj celého semifinále.
Jasná šanca, loptu som trafil presne čelom, nešlo o nejaké šuchnutie. Hlavou. Brankár Rusov bol na mieste a loptu vyrazil. Veruže som sa chytal za hlavu, ale mrzia ma všetky šance na jar. Ak by som premenil aspoň polovicu z nich, boli by sme v inej pozícii na oboch frontoch.
Na jar ste v lige nevyhrali, Senica bola zdolateľná napriek vylúčeniu Nunesa.
My sme boli na začiatku aktívni, po červenej karte sme boli zaskočení, Senica mala viac priestoru. V kabíne sme sa zomkli a hrali sme lepšie, aj vďaka striedaniam, ale na to sa nikto nepýta. Stále je to o tom istom, nedáme góly, nemáme body.
A vy stále strelecky mlčíte.
Všetci odo mňa očakávajú góly, verím, že aspoň jeden príde proti Trnave v pohári, tam by mohol mať cenu zlata. Musím sa s tým sám vysporiadať, je to o streleckej pohode a pokoji pri zakončení. Som rád, že môžem hrať v Žiline a chcem sa odvďačiť fanúšikom a vedeniu gólmi za prejavenú šancu hrať za špičkový slovenský klub.
Zmenili ste aj post z útočníka na kraj zálohy, udialo sa niečo radikálne aj v súkromí, aby vám to strelecky sypalo?
Som veriaci človek, neprestávam sa modliť. Moje prosby smerujem aj k tomu, aby som sa konečne presadil. Avšak musím na sebe stále pracovať v tréningu a snažiť sa presviedčať trénera svojimi výkonmi, že na ihrisko patrím, i keby som mal hrať aj pravú obranu.
Pomôžeme vám. Ak strelíte proti Trnave svoj prvý jarný gól, pozvete chlapcov na večeru?
Nie je to zlý nápad, musím niečo podobné vo forme motivujúcej stávky vyskúšať. Ak môj gól pomôže k postupu, večera môže byť. <
Juraj Vnuk
snímka SITA
