Na pôdu Považskej galérie umenia v Žiline vstúpila Veronika Rónaiová so svojím projektom Dedičstvo.
MAPUJE PRIESTOR
Veronika Rónaiová sa v poli intermedializovanej maľby/intermedializovaného obrazu suverénne pohybuje už takmer dve desaťročia. To, čo sa pre jej tvorbu na začiatku milénia stalo príznačným a pretrváva dodnes, je predovšetkým situovanie obrazu do „rozšíreného“ poľa, no nielen v zmysle narúšania jeho prirodzených hraníc – vytváraním mixmediálnych inštalácií pozostávajúcich z malieb, PC printov, kresieb na papieri, fóliách alebo uhľom priamo na stenu, ktoré realizuje in-situ, ale aj stratégiou tzv. „mapovania priestoru“, kde prostredníctvom kresieb komentuje spravidla nevýstavné priestory.
CITÁCIE
„Druhým koncepčným ťažiskom jej tvorby je citácia, ktorej práve rozšírené pole obrazu pridáva nové súvislosti,“ prezradila Mira Sikorová-Putišová, kurátorka výstavy. V tom čase sa v citáciách začala sústreďovať na vlastnú tvorbu, jej projekty – mixmediálne obrazové inštalácie, sú opätovnými reflexiami, v ktorých sa odkrývajú a prelínajú, a tým znova sprítomňujú vrstvy jej uvažovania, viazané s konkrétnym časovým momentom. „Tento aspekt, ktorý prirodzene navádza k úvahám o pozícii autorstva a vzťahu k vlastnej kreativite, sa v priebehu posledných rokov u Veroniky Rónaiovej (obdobne ako v prípade formálnej stránky tvorby) otvára, výtvarníčka komentuje svoju autorskú pozíciu v štruktúrach, kde je súčasťou privátnej rodinnej sféry, v širšom ponímaní – výtvarnej a umeleckej komunity (projekty Sociálna sonda I – III). Vzťah – výtvarný i osobný s najbližšími i kolegami chápe ako dialóg, no i prieskum, vzorku spodobujúcu jej umelecký status,“ vysvetlila kurátorka.
DEDIČSTVO
Aktuálna výstava je poňatá ako viacero celkov reflektujúcich na vzťah Veroniky k dielam a ďalším reáliám, ktoré sú zdedené po rodičoch – umelcovi otcovi Juliánovi Filovi a matke Márii Filovej, ale aj o tom, ako umelkyňa vníma dedičstvo – diela rodičov sú jednak výtvarné práce, no i spomienky na nich zároveň. Výstava je tak vyjadrením možností, ako narábať so spomienkami, ako ich opätovne sprítomňovať, no predovšetkým – v terajších časových súradniciach meniť ich povahu či pridávať im iné súvislosti.
KOMUNIKÁCIA S RODIČMI
Výtvarníčka pracuje reálnymi artefaktmi zo zdedenej kolekcie diel rodičov, ktoré inštaluje tak, aby boli v konfrontácii s jej vlastnými dielami. „Ťažiskom projektu Dedičstvo je osobná i umelecká komunikácia s mojím otcom, no i matkou umelkyňou – maliarkou Máriou Filovou.“ Cyklus pôvodne piatich premalieb obrazov otca, ktoré po jeho smrti zdedila, sú metaforicky povedané dialógom medzi nimi, no i zásahom do spomienok na otca, ktoré jednotlivé obrazy fyzicky zastupujú. Na pozadí tejto „herézy“, tohto znesvätenia autonómneho umeleckého vyjadrenia – ako môžu na prvý pohľad pre nezainteresovaného pôsobiť, môžeme však okrem (v tomto prípade naozaj radikálneho) gesta apropriácie (privlastnenia si iného umeleckého diela) rozvinúť úvahu o znejasnení kontúr autorstva (k signatúre Júliusa Fila pridala umelkyňa svoju), no aj o pevnej viere autorky v jeho opodstatnenosť. „Bolo pre ňu najmä pokračovaním konfrontácie ich umeleckých názorov, spodobením ich vzťahu: otec – dcéra a umelec – umelkyňa, ktorý ona aj (zrejme viac podprahovo) z rodovej perspektívy takto vyjadruje,“ doplnila Mira Sikorová-Putišová. Výstavu umelkyne si môžete prísť pozrieť do 18. novembra.
