Zdedil som 428 000 eur. Sľubný začiatok, wau. Pomyslel som si. Pri pohľade na tú sumu, som okamžite vedel, kde ich použijem, aj keď mi bolo jasné, že ide o ďalší internetový podvod.
Ahoj. Prišla mi správa na mojom facebookovom účte. Odpovedal som aj ja pozdravom, nakoľko jednou z mojich aktivít je aj maľovanie portrétov na zákazky. Človek nikdy nevie. Nasledujúca správa však odhalila pravý zámer človeka, ktorý mi písal.
Doslovne bolo napísané: Dobrý deň, volám sa Chantal Guillard, trpím smrteľnou chorobou, ktorú odhalil môj lekár. Vzhľadom na môj zdravotný stav by som chcel darovať svoje imanie, na účte mám 428 000 € na projekt, ale to sa mi zo zdravotného stavu nedá strhnúť, už nemôžem, chcel som darovať osobe, ktorá túto sumu dokáže dobre spravovať. Ak máte záujem, kontaktujte ma, aby som zistil, ako ju získate.
Okej, hovorím si, nech je sranda. Preto ihneď odpisujem: „Jasné, pošlite mi to kľudne na účet, ja už budem vedieť ako s nimi naložiť.“ Poďakoval som sa jej za spoluprácu a napísal, či jej mám poslať moje číslo účtu, aby sme to urýchlili, kým ešte žije. Odpísala mi, že som ten pravý, kto bude vedieť spravovať jej peniaze, modlila sa k Bohu, aby stretla niekoho ako som ja, že som dobrý človek. Samozrejme, pomyslel som si. Podmienka bola a mal som jej sľúbiť, že dar dobre využijem, pomôžem sirotám, postihnutým, kostolom a že ju musím ešte pred smrťou navštíviť. Tak som jej odpísal: „Áno, som dobrý človek. Môžete mi s kľudným svedomím poslať tie peniaze, aj do kostola pôjdem, aj darujem, aj siroty podporím, aj vás navštívim.“
V odpovedi bolo, že týmto potvrdzuje, že som dedičom jej majetku, mám kontaktovať jej právničku, aby som dostal jej finančné prostriedky. Kontaktovať ju mám na jej e-mailovú adresu. Jej právnička sa volá Maître LONVIS ISABELLE a bola právničkou jej manžela takmer 19 rokov pred jeho smrťou. Mám jej napísať, že som príjemcom daru madame Chantal Guillard. Zaslala mi mail. [email protected]
Tak super teda, keď je to také jednoduché, ide sa na vec. Píšem teda mail a čakám na ďalšie inštrukcie. Aj som tušil, čo to bude, bol som zvedavý. Tieto taktiky nemajú hranice, ale výsledok je ten istý, ako obrať podvodom človeka o jeho peniaze.
Predstavila sa ako Isabelle Lonvis, notárka madam Cantal. Už o mne vedela, že som dedičom, len potrebovala odo mňa údaje ako meno, priezvisko, adresu, dokonca chcela prefotený občiansky preukaz z oboch strán, telefónne číslo, krajinu. Aby všetko vyzeralo dôveryhodne, dodala, že mi posiela v prílohe jej doklad totožnosti. No to som zvedavý. Samozrejme som jej žiadne údaje neposlal, zato som sa bližšie pozrel na tie jej údaje z dokladu, ktorý mi poslala. Wau... Hodil som to do googla a ten mi vyhľadal podľa mena a dátumu narodenia, že ide o samotnú bývalú francúzsku ministerku pre rovnosť medzi mužmi a ženami. Čítate dobre. Ešte nikdy som si nepísal s tak vysoko postavenou osobou. Vianočný zázrak. Preto sa jej pýtam, kde teda pracuje. Prvý dotaz zrejme prehliadla, preto som sa spýtal druhýkrát. Som právnik v bare vo Francúzsku. Tu zrejme zaúradoval Google prekladač, určite nemyslela bar. Na moju otázku, či náhodou nie je francúzska ministerka, mi odpovedala, že áno, je bývalá francúzska ministerka pre rovnosť mužov a žien. No neverte tomu.
Vedel som, že sa už ďalej nepohneme, tak som jej položil otázku, že keď jej poskytnem všetky údaje, čo ma ďalej čaká... poplatok za poistenie, poplatok za spracovanie, či poplatok za prevod atď. Ona poplatok nechcela žiadny. Samozrejme. Všetko by mi oznámila fiktívna banka, ktorá by chcela prevod uskutočniť. V tomto prípade aspoň nebolo cítiť žiaden nátlak, len začala opakovať, že jej mám zaslať potrebné údaje. Tu sa už naša konverzácia skončila.
Posielať fotku občianskeho by už bolo pre mňa riziko, do ktorého som už nechcel ísť. Preto môžem už iba hádať, čo by nasledovalo, možností je viacero. Z dedičstva nakoniec nebolo nič, ale zasa som ani o nič neprišiel. Zaujímavé je, že koľko spôsobov existuje, aby ľudia prišli o svoje peniaze. Stačí iba používať mozog a môžeme sa nad tým iba pousmiať.
