O situácii Žilinský večerník informoval pred dvomi týždňami. Profesor Katuščák nám poskytol rozhovor, v ktorom zdôvodnil závery svojej analýzy. Vyplynul z nej najmä nedostatok študentov a obrovská prezamestnanosť v pedagogickej časti fakulty. FHV to do budúcnosti, podľa neho, ohrozuje, pretože vďaka nedostatku študentov a množstvu vyučujúcich, v roku 2018 nebude mať financie na prežitie. Už dnes vraj mediamatici musia „dofinancovávať“ učiteľské smery na fakulte. Dekanka to vraj nerieši, namiesto toho sa zbavuje svojich kritikov, keď už dvakrát vymenila vedúcich katedry mediamatiky. V piatok, na jej návrh, odstavil senát aj Dušana Katuščáka.
„Je smutné, že akékoľvek upozornenie na reálny stav pôsobí ako červené súkno a namiesto sebareflexie a hľadania východísk sa koná deštruktívne. „Nerieši“ sa ten, kto problémy spôsobil, ale ten, kto na ne poukázal. Preto je na programe aj moje odvolávanie. Ak je dôvodom odvolania to, že som poskytol rozhovor Žilinskému večerníku, ľutujem ctených senátorov, pretože ako senátori by ste mali na prvom mieste obhajovať slobodu prejavu, ktorú vám prikazuje naša Ústava SR a vysokoškolský zákon,“ uviedol vopred v písomnom vyjadrení pre senátorov.
Svoje odvolanie profesor označil za ponižujúce. Dominovala mu vraj snaha zdeptať človeka pod čiernu zem. Dekanka návrh odôvodňovala tým, že Dušan Katuščák, prodekan pre vedu a výskum, vraj v rozpore so štatútom v skutočnosti vedu a výskum neriadi, že nezvoláva zamestnancov a nepomáha im písať projekty, nerieši evidenciu ich publikačnej činnosti atď. „To sú vymyslené dôvody, ktoré odmietam, lebo zamestnanci, ktorí chcú písať projekty, majú odo mňa a z agentúr dostatok informácií o výzvach a metodike projektov. Sú povinní samostatne a iniciatívne pracovať na svojom osobnom raste. Rovnako podľa smernice o evidencii publikačnej činnosti v umení je jasne napísané, že si to musí robiť každý sám. Túto činnosť robil dobrovoľne za umenie Dr. Kamil Mihalov, ktorého však fakulta prepustila. Ja sám som v oblasti vedy a výskumu zrealizoval dva väčšie projekty financované zo štrukturálnych fondov. Projekt Centrum excelentnosti za takmer 4 milióny eur, ale aj projekt Adaptácia študijných programov na potreby znalostnej spoločnosti za asi 600-tisíc eur. Teda mojím pričinením na fakultu „pritiekli“ cca 4 milióny eur, z ktorých iba na mzdy išlo okolo 350-tisíc eur. To je neporovnateľné so všetkým, čo sa doteraz na fakulte urobilo. Tieto moje aktivity mali význam aj pre lepšiu akreditáciu, aj pre pedagogické vedy. Verím, že tento trend bude pokračovať aj bezo mňa,“ bráni sa dnes už bývalý prodekan.
Myslí si, že v pozadí návrhu na jeho odvolanie je zlosť z toho, že médiám poskytol informácie. „Urobil som to ale preto, že vedenie nechce rokovať, čím celú fakultu ohrozuje. A senát sa nedomáha, aby dekanka predložila akademickej obci realistické východiská. Ústava a vysokoškolský zákon každému zabezpečujú právo vyjadrovať sa a zverejňovať svoje názory. Senát sa mi toto právo snažil vziať. Bol som svedkom neuveriteľne trápneho divadla proti jednému človeku, ktorý nič zlé neurobil. Analýza, ktorú som vypracoval, bola objektívna, no faktami sa nikto nechce zaoberať. Kvalifikovaný odhad financií dnes podľa tajomníčky fakulty Jany Gabrielovej ukazuje, že situácia je vážna. Mám teda pravdu, keď tvrdím, že nám v roku 2018 bude chýbať takmer 400-tisíc eur. Od augusta 2018 do konca roka zamestnanci nebudú mať na výplaty, pokiaľ tento nedostatok nebude kompenzovať rektorát. Ak sa terajšia určitá rezerva vyčerpá neefektívne na platy, problém sa nevyrieši, pokiaľ sa nezredukuje počet zamestnancov a nezrušia a neutlmia sa neperspektívne učiteľské študijné odbory. Dnes sú na fakulte zamestnanci, z ktorých niektorí buď nemajú žiadnych, alebo majú len po pár študentov a nemusia chodiť do práce. Niektorí z nich sú aj senátori, ktorí ma odvolávali. Myslím si, že sa to dá dokonca posudzovať ako plytvanie verejnými zdrojmi,“ hovorí.
Dušan Katuščák v analýze navrhol 5 alternatív možného riešenia. „Namiesto toho som bol odvolaný. Postihnutý je ten, kto na problém poukáže, nie ten, kto ho spôsobil. Napriek tomu na fakulte zostanem, hoci p. dekanka sa mi už vyhráža výpoveďou. Mám svojich študentov a doktorandov. Schválený mám ďalší vedecký projekt za 100-tisíc eur, takže ja mám čo robiť,“ uzavrel.
Vlasta Cabanová na otázky Žilinského večerníka do uzávierky neodpovedala. Pre TA3 vyhodnotila finančnú situáciu FHV takto: „Nemám obavy. Fakulta nemá mínus na žiadnom podúčte a hospodári s rezervou takmer 400-tisíc eur.“
Rektorát do situácie na fakulte nezasahuje. Podľa prorektora Jozefa Ristveja totiž dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. „Rektorovi dekan fakulty zodpovedá za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy, za hospodárenie a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy, rektor nevstupuje do zákonných kompetencií dekanov fakúlt, preto odporúčame obrátiť sa s otázkami na vedenie fakulty humanitných vied alebo na Akademický senát Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity. Otázka Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity bola predmetom mnohých rokovaní na úrovni vedenia univerzity. Fakulte humanitných vied boli dané odporúčania na reštrukturalizáciu fakulty. Celkový výsledok však závisí jednoznačne od rozhodnutia samotnej fakulty, je to v zmysle zákona o vysokých školách uvedenom vyššie,“ uviedol pre Žilinský večerník.
Rektorka Tatiana Čorejová sa pre TA3 vyjadrila, že krajným riešením situácie na fakulte môže byť aj jej výrazné zúženie alebo dokonca zrušenie.
Pochybný senát?
Žilinský večerník má v rukách dokumenty, ktoré spochybňujú dôveryhodnosť a objektívnosť niektorých senátorov, ktorí hlasovali za odvolanie profesora Dušana Katuščáka. Vďaka obrovskej prezamestnanosti v pedagogickej časti fakulty má totiž táto v senáte väčšinu. Niektorí z nich nemajú študentov, majú povolených napr. 70 dní práce z domu za semester, takže v práci ich takmer nevidieť. Napriek tomu berú plat a sú členmi senátu. Ak by došlo k reštrukturalizácii fakulty podľa návrhov bývalého prodekana, zrejme by viacerí prišli o prácu. A tak sú lojálni voči Vlaste Cabanovej, ktorá nekoná.
Jeden z nich, a to vedúci katedry náboženských štúdií Michal Valčo 18. mája navrhol dekanke udelenie mimoriadnych odmien pre svojich zamestnancov v celkovej výške 6000 eur. Medzi nimi v tom čase boli aj dvaja senátori a dokonca jeho manželka, ktorá pôsobí ako prodekanka vo vedení fakulty. Jeden z nich, senátor Hroboň, dokonca dostal odmenu 500 eur aj za prácu v senáte. Pritom funkcia senátora je čestná funkcia. Dekanka mimoriadne odmeny schválila. Ozývajú sa hlasy, že aj takto si mohla „kupovať“ lojálnosť senátorov. Michal Valčo s nami odmietol komunikovať. „Nehnevajte sa, nemám na takéto rozhovory čas. Všetko dobré,“ odbil nás do telefónu a zavesil.
Vlasta Cabanová zdôvodnila udelenie mimoriadnych odmien senátorom nasledovne: „Pri odmeňovaní zamestnancov FHV UNIZA vždy postupujem v súlade so zákonom o výkone práce vo verejnom záujme, zákonom o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a platným Platovým poriadkom Žilinskej univerzity v Žiline.“
Žilinský večerník má dôkaz aj o tom, že jeden zo senátorov bol trestným rozkazom odsúdený za „prečin nebezpečného prenasledovania“ svojej podriadenej, začo mu bol udelený peňažný trest 500 eur alebo náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 dní. Odvolal sa však, a tak rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Rovnakého senátora mala v minulosti riešiť aj disciplinárna komisia Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity pre plagiátorstvo a nedovolila mu dokončiť doktorát. Podľa našich informácií by tak na fakulte vôbec nemal pôsobiť.
Proti odvolaniu Dušana Katuščáka protestovali študenti mediamatiky a nesúhlas vyjadrili aj odborníci pôsobiaci na fakulte. Márne.
