ŽILINA. Je to jeden z najnáročnejších diaľničných úsekov na Slovensku, ktorý bude z veľkej časti vedený nadzemnými estakádami a v dvoch tuneloch – Ovčiarsko a Žilina. Okrem Jána Počiatka základný kameň poklepali župan Juraj Blanár, primátor Igor Choma, riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Milan Gajdoš, za realizátora riaditeľ Doprastavu Dušan Mráz.
Pred štyrmi rokmi základný kameň výstavby tohto úseku už raz poklepávali. Výstavba však nepokročila ani o milimeter. „Bohužiaľ, zmenila sa vláda a vláda Ivety Radičovej si určila iné priority ako predchádzajúca Roberta Fica. Dopadlo to tak, že sa zrušila výstavba prostredníctvom PPP projektu. Našťastie, dnes sme sa vrátili späť do hry a mohli sme zahájiť výstavbu tohto kľúčového úseku diaľnice D1,“ uviedol minister dopravy.
Tentoraz však už ide o projekt, ktorý je spolufinancovaný z eurofondov sumou 375,8 milióna eur. Zmluvná cena za výstavbu úseku, ktorý stavia konzorcium firiem Ovčiarsko v zložení Doprastav, Strabag, Váhostav‑SK a Metrostav, je 427 miliónov eur bez DPH.
Bohužiaľ však stále nie je jasné, kedy sa začne aj výstavba nadväzujúceho úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala, vrátane najdlhšieho slovenského tunela Višňové. Súťaž totiž pre náročné technické parametre a komplikované verejné obstarávanie rozdelili.
„Súťaž prebieha a sme v jej záverečnej fáze. Očakávam, že rozhodnutie padne v najbližších týždňoch alebo mesiacoch,“ uviedol Ján Počiatek. Bez toho, že bude kompletne dokončený celý úsek, nebude mať veľký význam dokončenie jeho prvej časti z Hričovského Podhradia do Lietavskej Lúčky. Súhlasí s tým aj riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák. „Úsek bude z hľadiska dopravného dôležitý hlavne po dobudovaní celého profilu z Hričovského Podhradia do Dubnej Skaly. Buďme však radi, že sa už začala stavať aspoň jeho prvá časť. Aj druhá časť by sa mohla začať stavať už tento rok a celý úsek by mohol byť dokončený do roku 2020. Vtedy nám začnú nabiehať všetky benefity,“ hovorí Ľubomír Palčák.
Tie by mali byť nielen z pohľadu zvýšenia bezpečnosti, keďže dnes na ceste I/18, najmä medzi Žilinou a Martinom, dôjde ročne k 118 dopravným nehodám a toto číslo sa po spustení diaľnice zníži o 80 %. „O 80 % sa však potom zníži aj priemerná denná intenzita dopravy na tejto ceste, ktorá dnes predstavuje okolo 28‑tisíc vozidiel, z čoho je približne štvrtina nákladných,“ dodal dopravný expert. Pre vodičov to bude navyše znamenať skrátenie cesty o 9 km a v prepočte na čas to bude 25 minút pre osobné a 22 minút pre nákladné automobily. Podľa neho takáto úspora prepočítaná v peniazoch predstavuje 118 miliónov eur ročne.
Radosť zo začatia prác neskrýval žilinský župan Juraj Blanár. „Dovoľte mi vyjadriť osobný pocit, pretože to, čo sa dnes udialo, je historická chvíľa pre krajské mesto Žilina, pre kraj, rovnako aj pre Slovensko, ale aj pre Európu,“ uviedol. Podľa jeho slov sa výstavba tohto úseku dlhé roky odkladala, hoci ide o úsek, ktorý má európsky význam a spôsobuje nám obrovské problémy.
„Osobne sa z toho teším aj preto, že voľakedy som na tejto stavbe začínal profesionálne pôsobiť ako stavbár s výstavbou prieskumnej štôlne Ovčiarsko v dĺžke 3,6 km, ktorá sa budovala na konci minulého storočia a dodnes stála ladom. Diaľnica prináša nielen úľavu z hľadiska dopravy, ale je to obrovská príležitosť aj pre investorov, ktorí potrebujú, aby mali dobrú, kvalitnú infraštruktúru, vytvorené podmienky pre vybudovanie závodu, a to znamená zamestnanie pre ľudí,“ povedal Juraj Blanár.
Župan si myslí, že bolo obrovskou chybou výstavbu diaľnice odkladať, pretože mohla byť postavená lacnejšie. „Vždy zvyknem hovoriť, že najdrahší kilometer diaľnice je ten, ktorý ešte nebol postavený. Keby sa bolo rozhodlo pred štyrmi rokmi, už sme mohli mať toto za sebou a mohli sme po ceste jazdiť. To je už ale história a preto dnes vidím obrovskú príležitosť pre rozvoj nášho kraja, ochranu života našich ľudí a vyššiu zamestnanosť,“ dodal.
Aj primátor Žiliny Igor Choma vníma výstavbu, hoci aj tohto prvého úseku diaľnice, ako veľmi významnú. „Aj keby ešte nebol dobudovaný tunel Višňové, aj tak bude mať výstavba tohto úseku pre nás význam, lebo Žilinčania získajú možnosť prístupu do mesta aj z inej strany, ako len zo Strážova. Keď sa potom dokončí celý úsek, tak prínos bude ohromný, pretože zo Žiliny zmizne zhruba 69 % dopravy, čo bude znamenať veľké uľahčenie pre obyvateľov nášho mesta,“ uzavrel Igor Choma.
V Hričovskom Podhradí nadviažu na estakádu.
- MDVRR-
Technický popis diaľnice
Južný obchvat Žiliny má od Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku celkovú dĺžku 11,32 km. Začína sa v Hričovskom Podhradí v križovatke diaľnic D1 a D3. Trasa je navrhnutá po estakáde, ktorá križuje železničnú trať a cestu I/18. Následne vchádza do tunela Ovčiarsko. Po vyústení sa diaľnica dostáva do Žilinskej kotliny južne od obce Bitarová. Vrch Dúbravy prekonáva tunelom Žilina, za ktorým sa dostáva do doliny Rajčanky. V tomto úseku je diaľnica vedená po estakáde medzi Lietavskou Lúčkou a Bytčicou. Úsek sa končí v mieste napojenia na plánovanú križovatku Lietavská Lúčka a v nej na privádzač Lietavská Lúčka – Žilina. Od tejto križovatky už začína ďalší úsek diaľnice Lietavská Lúčka – Višňové.
Michal Filek
Snímka Pavol Ďurčo
