Ako ste sa dostali k práci garderobiérky v Mestskom divadle v Žiline?
Jedna známa mi povedala, že tu niekoho takého hľadajú. Išla som, na jej radu, na konkurz a prijali ma. Mám vyštudovanú krajčírsku školu, takže k tejto práci mám predpoklady.
Čo je náplňou vašej práce?
Slovo garderobierka som, úprimne, ani je predtým nepoznala. Zjednodušene povedané sa starám o oblečenie pre hercov na javisku. To znamená, že ich udržujem čisté, vyžehlené a pred predstavením ich pripravím do hereckých šatní.
Takže návrhy kostýmov sú v kompetencii niekoho iného.
Kostýmy, ako také, vyberá kostýmová výtvarníčka, ktorá je v tíme s režisérom a hercami. Príde s návrhmi, námetmi, akú má predstavu. Následne na to ideme spoločne pozrieť do fundusu, čo máme k dispozícii, čo vieme využiť. Z toho niečo vyberieme, a zvyšok sa nakupuje.
Vy ste potom aj pri nákupe týchto vecí?
Áno, niekedy áno. Kostymérka mi povie, že potrebuje napríklad modrú košeľu, a ja idem do obchodu a podľa jej zadania nájdem, čo sa hodí. Dúfam vždy, že to bude sedieť (smiech).
Čo treba pred predstavením pripraviť?
Mám svoju miestnosť, kde mám na vešiakoch povešané a usporiadané kostýmy. Sú zoradené podľa predstavení. To sa týka aj topánok, klobúkov či parochní a doplnkov. V deň predstavenia musia mať herci všetko pripravené v šatniach. Vyžehlené, opraté, prípadne zašité, ak je to potrebné. Minimálne o 18. h v deň predstavenia tam musí byť všetko pripravené. Niekedy niečo chýba a potom sa to dolaďuje. Som aj pri procese prezliekania sa na javisku počas predstavenia. Je dôležité, aby polhodinu pred predstavením boli všetci nalíčení, učesaní, oblečení a čakali na svoje vystúpenie.
Býva aj chaos?
Áno, stáva sa to pomerne často (smiech). Máme ako všade hodinu pred predstavením čas, ale potom začína taký ten správny chaos, ktorý je dobrý, pretože nás naštartuje tým správnym smerom. Stane sa, že musíme rýchlo niečo zašiť, prípadne dáme inú kravatu a rýchlo veci meníme. Je to normálne, ľudské.
Sú predstavenia, ktoré si vyžadujú viacnásobné prezliekanie?
Máme také tie veľmi „prezliekateľné“ predstavenia. Napríklad Prachy!, tam herci vymieňajú viacero kostýmov. Pri tom vždy musím asistovať. Je tu množstvo kostýmov a zároveň hrajú takmer všetci herci a každý sa prezlieka. Niekto aj trikrát. Veľa kostýmov a rýchle prezliekanie je aj v hre Kaderníčky. Tam popri tom je aj veľa parochní. Na prevlečenie a výmenu parochní je krátky čas. Ivetka Pagáčová má napríklad v hre Prachy! v jednu chvíľu na sebe až 5 kostýmov, aby sa ušetril čas pri prezliekaní.
Stalo sa, že si niekto obliekol iný kostým?
Mne sa to, našťastie, ešte nestalo.
Čo vás na tejto práci najviac baví?
Je to zaujímavá práca a sme tu výborný kolektív. Stále sa niečo deje a to ma na tom baví.
Stala sa niekedy nehoda? Pri praní, žehlení?
Áno, stalo sa mi to. Zmenšila sa mi pri praní jedna blúzka. Neviem, asi to bolo materiálom. Kúpili sme potom o číslo väčšiu. Ale niekedy sa také veci dejú, tak ako aj pri prácach doma.
Bol nejaký kostým, pri ktorom herečka/herec povedali, že toto si neoblečiem?
Tak to je pomerne častý jav (smiech). Ale to je potom o komunikácii medzi hercom a kostýmovou výtvarníčkou, ktorá robí predstavenie. Tak to riešia s ňou. Ja sa len o kostýmy starám.
Slávka miluje lietanie, raz sa k nemu vráti
Škola: Stredné odborné učilište v Čadci – krajčírka.
Rodina: dve deti Emília a Terézia.
Záľuby: Rada lyžujem, v minulosti som sa venovala lietaniu na padáku.
Obľúbené miesto: Lyžiarske strediská v okolí, radi chodíme s deťmi na lezeckú stenu K2, ale aj kúpalisko v Žiline či do Bábkového divadla.
Obľúbené jedlo: Mám rada cestoviny na hocijaký spôsob.
Čo na ľuďoch nemáte rada: Jednoznačne faloš.
Šijete veci aj sebe? Nie, sebe nie. Je to je vec financií, je lacnejšie si niečo kúpiť.
