„Choďte sa pozrieť na Hradisko-Cintorín. Všetko porozbíjané. A mesto nič.“, znela správa čitateľky Emílie, oznamujúc čo sa deje na pietnom mieste. Na miesto sme sa vybrali osobne a od vstupnej brány sa nám poskytol žalostný pohľad. Cesta zahádzaná sklom z rozbitých kahancov, všade sa váľali časti vencov. Pani Emília tvrdí, že tento stav vidí už dlhodobo. „Na Dušičky, keď ľudia kladú na hroby živé kvety, je to ešte horšie,“ rozhorčene skonštatovala.
MUSEL SA DAŤ NA ÚTEK
Pani ostáva upratovať hrob, my sa vyberáme smerom k sídlisku Hájik, pozrieť sa v akom stave je plot. Stretávame pána Milana, ktorý funguje pod firmou zabezpečujúc ostatné pohrebné služby. Stará sa o schody, vedúc na cintorín aj o prípravu hrobov: „To čo sa tu deje je neskutočné. Vo večerných hodinách som sa vybral zahrabať hrob. Ani som ho nedokončil. Najskôr som počul krochkanie a potom zbadal tlupu svíň ako si vykračujú na cintorín. Musel som utekať.“ Podľa jeho slov je plot nedostačujúci. Príliš nízky na to, aby ho preskočila vysoká zver. Príliš odolný na to, aby sa cezeň nedostali diviaky. Neodporúča navštevovať cintorín osamote a najmä večer. Išli sme sa presvedčiť, či plot, ktorý tam má byť, aj skutočne stojí. Cintorín je rozsiahly, siaha na územie, ktoré nie je vôbec udržiavané. Vysoká tráva, prázdne odstavené kontajnery, ku ktorým nikto tak ďaleko šliapať nebude. V istom bode končí murovaný základ plotu, ďalej je už len akási kovová zábrana asi dva metre vysoká.
MESTO MÁ PRIPRAVENÝ PLÁN
Peter Fiabáne, primátor Žiliny, vníma tento prípad kriticky: „Je tam niekoľko objektívnych problémov. Prvý je zásadný. Ak niekto hovorí, že tie diviaky tam nemajú čo robiť, treba si uvedomiť, že my sme postavili cintorín v ich prirodzenom prostredí. Je teda prirodzené, že sa tam objavujú. Nie je pravda, že tam nie je nič čo im nechutí, im práveže veľmi chutia sviečky. Problém je aj ten, že je to obrovská plocha, niekoľko tisíc metrov plotu. Pripravuje sa návrh na zmenšenie plochy cintorína. ŽILBYT má za úlohu pripraviť projekt plotu, ktorý by prehradil tú hornú časť, ktorá dnes nie je vôbec využívaná. Nie je ani kosená, pretože sa tam momentálne neuvažuje ani s umiestňovaním hrobov. Výrazne zmenšiť priestor kvalitným plotom, udržiavať aj ten plot, ktorý dnes existuje. Tým by sa mal vyriešiť problém, ako sa dostávajú diviaci cez plot,“ reagoval pre Žilinský večerník a ďalej pokračoval. „Druhý zásadný problém je ten, že oni sa dnu dostávajú aj cez vstupnú bránu. Tam narážame na majetkovo-právne pomery. Okrem pozemkov, ktoré vlastní mesto Žilina, vstupné pozemky, dolné parkovisko, schodište, príjazdová cesta a brána patrí správcovi ŽILBYTU Vincentovi Franclovi. Po dvoch rokoch ide na zastupiteľstvo návrh vysporiadania. My sme sa s ním nevedeli roky dohodnúť. Moji predchodcovia vôbec. My sme dospeli k istej dohode. Cieľom je, aby bola brána zatváraná. Je to aj na ľuďoch. Na bráne je napísané – zatvárajte bránu. Tí istí ľudia, sťažujúc sa na diviaky, na druhú stranu ani tú bránu za sebou nezatvoria. Ja kritiku vnímam, je oprávnená. Naším záujmom je, pokiaľ to prejde na zastupiteľstve, mať na spomínané veci dosah.
